Moji bratia a sestry, Boh vás vyzýva, aby ste ako jeho nasledovníci žili vo svetle. Musíte sa zobudiť z duchovného spánku. Medzi nami je hriech a nám sa ani nejaví ako vrcholne hriešny. Mnohú myseľ zatemňuje povoľovanie pôžitkom a priateľstvo s hriechom. Musíme sa viac priblížiť k nebu. Môžeme rásť v milosti a v poznávaní pravdy. Život vo svetle a poslušnosti voči Božím prikázaniam nás predsa nevedie k mylnej predstave, že môžeme stáť a nič nerobiť. Musíme napredovať. Sebecká láska, povýšenecké a pyšné správanie je prejavom veľkej slabosti; v pokore je však úžasná sila. Skutočnú dôstojnosť si nezachováme tým, že si budeme o sebe mnoho myslieť, ale tým, že Boh bude stredobodom všetkých našich myšlienok a naše srdce bude horieť bezvýhradnou láskou k nášmu Vykupiteľovi a k našim blízkym. Jednoduchosť pravdy a pokora srdca obšťastňujú; domýšľavosť plodí nespokojnosť, nariekanie a ustavičné sklamanie. Nebeskú silu získame len vtedy, keď sa budeme učiť čím menej si o sebe myslieť a viac uvažovať o tom, ako urobiť šťastnými iných. 1PS 282.2
Vo svojej odlúčenosti od Boha, v pýche a slepote sa ustavične snažíme vyvýšiť sa a zabúdame, že moc spočíva v pokore srdca. Moc nášho Spasiteľa netkvela v množstve ostrých slov, ktoré ranili dušu; ľudské srdcia si získaval svojou šľachetnosťou a nenáročným správaním. Pýcha a predstava vlastnej dôležitosti sú v porovnaní s pokorou a skromnosťou naozaj slabosťou. Kristus nás vyzýva, aby sme sa učili od neho, tichého a pokorného srdcom; vtedy okúsime odpočinok a pokoj. 1PS 282.3