Ľudia tvrdí a prísni sa častokrát vyhovárajú a snažia sa ospravedlniť nedostatok kresťanskej láskavosti poukazovaním na niektorých reformátorov, ktorí vraj pracovali v podobnom duchu. Tvrdia, že dielo pre tento čas si takého ducha priamo vyžaduje, no nie je to tak. Pokojný a dokonale ovládaný duch sa lepšie osvedčí na každom mieste, ba aj v tej najhrubšej spoločnosti. Hlučná horlivosť na nikoho dobre nepôsobí. Boh si nevybral reformátorov preto, že to boli ľudia panovační a vášniví. Prijal ich takých, akí boli, bez ohľadu na tieto povahové črty; bol by však na nich vložil desaťkrát viac zodpovednosti, keby boli rozumne a pokorne ovládali svojho ducha. Aj keď Kristovi kazatelia musia odhaľovať hriech a bezbožnosť, nečistotu a faloš, aj keď občas musia karhať neprávosť mocných tohto sveta i nízko postavených a ukázať im, že Boží hnev stihne tých, čo prestupujú jeho zákon, nemali by sa správať panovačne a tvrdo. Mali by prejavovať miernosť a lásku, ducha záchrany skôr než záhuby. 1PS 396.4
Hospodinova dlhozhovievavosť ná- zorne učí kazateľov a členov cirkvi, ktorí chcú byť Kristovými spolupracovníkmi, zdržanlivosti a láske. Kristus prijal Judáša i popudlivého Petra nie azda preto, že Judáš bol lakomý a Peter vášnivý, ale preto, aby sa od neho, svojho veľkého Učiteľa, učili a aby boli nesebeckí, nežní a pokorní srdcom, ako bol on. V oboch týchto mužoch videl dobrý materiál. Judáš sa vyznal vo finančných záležitostiach a mohol byť cirkvi na úžitok, keby si bol vzal k srdcu naučenia, keď Kristus karhal každé sebectvo, podvod a hrabivosť už v malých záležitostiach života. Často sa opakovali takéto naučenia: „Kto je verný v malom, verný je aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.“ Lukáš 16,10. 1PS 397.1