Neochvejne veríme, že Kristus čoskoro príde. Pre nás to nie je nijaká bájka, ale skutočnosť. Nemáme a po celé roky sme nemali nijakých pochýb, že učenie, za ktorým stojíme, je prítomná pravda, a že sa blížime k poslednému súdu. Pripravujeme sa na stretnutie s tým, ktorý sa má v sprievode svätých anjelov zjaviť a svojim verným dať posledný dotyk nesmrteľnosti. Pri svojom príchode nás už nebude očisťovať od hriechov a odstraňovať porušenosť charakteru, ani nás nebude liečiť z našich povahových chorôb a sklonov. Ak nám toto chýba, potom treba vykonať nápravu ešte pred jeho príchodom. 1PS 129.4
Keď príde Pán, svätí zostanú svätými. Tí, čo zachovali svoje telo a ducha v svätosti, posvätení a cti, dostanú nesmrteľnosť. Nespravodliví, neposvätení a hriešni zostanú takí navždy. Vtedy už nič nezmyje ich hriechy a neudelí im svätú povahu. Vtedy ich už Orodovník nezbaví hriešnosti a porušenosti. Všetko to treba vykonať v týchto hodinách času milosti. Teraz je na to čas. 1PS 129.5
Božiu pravdu prijímame podľa rozmanitých schopností, a keď prichádzame pod jej vplyv, koná na nás potrebné dielo, aby sme boli morálne uspôsobení pre kráľovstvo slávy a pre spoločenstvo nebeských anjelov. Teraz sme v Božej dielni. Mnohí z nás sú ako hrubé, neopracované kamene z lomu. Keď však prijmeme Božiu pravdu, jej vplyv si nás podmaňuje, dvíha nás a zbavuje každej nedokonalosti a hriechu, nech by bol akejkoľvek povahy. Takto sme pripravení uvidieť Kráľa v jeho nádhere a hotoví sme aj pre spoločenstvo čistých nebeských anjelov v kráľovstve slávy. Toto dielo sa má pre nás vykonať práve tu; naše telo a duch sa musia práve tu prichystať na nesmrteľnosť. 1PS 130.1
Žijeme vo svete, ktorý sa stavia proti spravodlivosti, čistote charakteru a vzrastu v milosti. Kamkoľvek sa podívame, vidíme porušenosť a poškvrnenosť, ošklivosť a hriech. Do akého diela sa máme pustiť práve pred prijatím nesmrteľnosti? Máme si zachovať posvätené telo a čistého ducha, aby sme v týchto posledných dňoch mohli v porušenosti sveta obstáť bez poškvrny. A ak toto dielo má byť vykonané, musíme sa doň pustiť hneď rozvážne a celým srdcom. Sebectvo by nám nemalo v tom brániť. Vo všetkom, čo konáme, by nás mal úplne ovládnuť a viesť Boží Duch. Ak máme správnu predstavu o nebi a sme preniknutí mocou z výsosti, potom vo svojom srdci určite cítime posväcujúci vplyv Božieho Ducha. 1PS 130.2