Poniektorí vidia dielo vykúpenia veľmi obmedzene. Myslia si, že Kristus vytrpel len nejakú malú časť odplaty za prestúpenie Božieho zákona. Nazdávajú sa, že v Božom hneve, ktorý musel jeho drahý Syn znášať vo všetkých svojich strašných útrapách, predsa len mal dôkaz Otcovej lásky a náklonnosti, že bránu hrobu mu osvecovala jasná nádej a že mal trvalý dôkaz o svojej budúcej sláve. To je veľký omyl. Najväčšiu úzkosť pôsobil Kristovi pocit Otcovho hnevu. Jeho duševný boj bol taký tiesnivý, že človek môže mať o ňom len slabú predstavu. 1PS 165.3
Príbeh vtelenia, poníženia a obete nášho Pána u mnohých ľudí neprebúdza nijaký hlbší záujem, nehýbe ich vnútro a nezasahuje život o nič viac, než dejiny mučeníckej smrti Kristových nasledovníkov. Mnohí museli zomierať pomaly, v mukách; aj iní ľudia boli ukrižovaní. V čom sa líši smrť drahého Božieho Syna od smrti týchto trpiteľov? Je pravda, že zomrel na kríži najkrutejšou smrťou, a predsa iní vytrpeli preňho podobné telesné muky. Prečo teda bolo Kristovo utrpenie hroznejšie než muky kohokoľvek, kto pre jeho vec obetoval svoj život? Keby Kristovo utrpenie spočívalo len v telesných mukách, potom by jeho smrť nebola o nič strašnejšia než smrť niektorých martýrov. 1PS 165.4
Kristova telesná bolesť bola len nepatrnou časťou múk Božieho Syna. Doliehali naňho hriechy sveta spolu s pocitom, že Otec sa hnevá, pretože znášal následky za prestúpenie zákona. To tiesnilo jeho dušu. Otcova skrývajúca sa tvár – pocit, že ho jeho drahý Otec opustil – privádzala zúfalstvo. Nevinný Trpiteľ plne prežíval Golgotu a čo najbolestnejšie pociťoval priepastnú odlúčenosť, ktorú medzi Bohom a človekom vytvára hriech. Skľučovali ho mocnosti temna. Budúcnosť mu neosvecoval ani jediný lúč svetla. Zápasil s mocou satana, ktorý vyhlasoval, že Krista má v moci, že svojou silou prevyšuje Božieho Syna, že Otec zaprel svojho Syna a že Boží Syn stratil Božiu priazeň práve tak ako on – satan. Keby ho Boh ešte miloval, prečo potom musí zomrieť? Boh nemusel dopustiť, aby jeho Syn zomrel. 1PS 166.1
Kristus však aj v najväčšej úzkosti v ničom nepovolil tomuto strašnému tyranovi. Všetky zástupy padlých anjelov boli okolo Božieho Syna, a predsa Boží anjeli nesmeli opustiť svoje miesta a púšťať sa do boja s rúhavým a posmešným nepriateľom. Nebeskí anjeli nesmeli potešiť stiesneného Božieho Syna. V tejto strašnej hodine temna a skrytosti Otcovej tváre, v obkľúčení zlých anjelov a pod ťarchou hriechov sveta, Spasiteľ povedal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Matúš 27,46. 1PS 166.2