(Lukáš 15,1-10)
Keď za Kristom chodili hriešnici, rabínom sa to zjavne nepáčilo. Vraveli: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi“ Lukáš 15,1.2. KP 141.1
Touto výčitkou naznačovali, že Kristus si nevšíma hriechy ľudí, s ktorými sa stretáva. V tomto Ježiš rabínov sklamal. Prečo sa muž s takými vznešenými nárokmi nepripojí k nim a neprijme ich spôsob učenia? Prečo vystupuje tak skromne a venuje sa ľuďom všetkých spoločenských vrstiev? Zhodli sa v tom, že keby bol skutočným prorokom, spojil by sa s nimi a nezaujímal by sa o hriešnikov, lebo si to nezaslúžia. Títo strážcovia spoločnosti boli pobúrení, keď videli, ako ten, s ktorým sa stále preli a ktorý im bol svojím čistým životom stálou výčitkou, venuje toľko súcitného záujmu tým najopovrhnutejším. Rabíni nesúhlasili s jeho metódami, pretože sa pokladali za vzdelaných, slušných a veľmi zbožných ľudí. Kristov príklad však odsudzoval ich sebectvo. KP 141.2
Poburovalo ich, že medzi Ježišovými pozornými poslucháčmi bývali aj tí, čo rabínmi pohŕdali a nechodievali do synagógy. Keďže v Ježišovej prítomnosti sa zákonníci a farizeji cítili byť odsúdení, ako je možné, že jeho prítomnosť priťahovala colníkov a hriešnikov. KP 142.1
Nechápali, že odpoveď je práve vo výroku, ktorým Krista odsudzovali: „Tento prijíma hriešnikov.“ Tí, čo prichádzali k Ježišovi, cítili, že v jeho prítomnosti nachádzajú vyslobodenie z hriechov. Farizeji týchto ľudí povýšenecky prehliadali a odsudzovali, Kristus ich však prijímal ako deti nebeského Otca. Napriek tomu, že sa odcudzili Božej rodine, milujúci Otec na nich nezabudol. Tým viac s nimi súcitil, čím boli úbohejší a hriešnejší. Čím boli od neho ďalej, tým viac po nich túžil a tým väčšiu obeť priniesol pre ich záchranu. KP 142.2
To všetko sa mohli učitelia Izraela dozvedieť z posvätných zvitkov, pretože sa honosne pokladali za ich jediných vykladačov a strážcov. Dávid, ktorý sa dopustil takého strašného hriechu, napísal: „Blúdim ako stratená ovca. Hľadaj svojho služobníka“ Žalm 119,176. Micheáš vystihol veľkosť Božej lásky k hriešnikovi takto: „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť“ Micheáš 7,18. KP 142.3