Go to full page →

10. kapitola — Babylonská veža PP 81

Boh v záujme zaľudnenia sveta po očiste zeme od mravnej nečistoty pomocou potopy zachránil v nej jedine Nóacha s rodinným príbuzenstvom. Povedal mu: „Lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení.1. Mojžišova 7,1. Medzi troma Nóachovými synmi sa však čoskoro prejavil ten istý príznačný rozdiel, ktorým sa vyznačoval predpotopný svet. V Sémovi, Chámovi a Jáfetovi, ako zakladateľoch ľudského rodu, sa črtala povaha ich potomstva. PP 81.1

Z vnuknutia Ducha Svätého predpovedal Nóach budúcnosť troch veľkých ľudských rás ako potomkov týchto troch otcov ľudstva. O Chámových potomkoch povedal: „Zlorečený Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom.1. Mojžišova 9,25. Chámovo neprirodzené správanie svedčilo o tom, že z duše sa mu už dávno predtým vytratila synovská úcta a odkryla sa bezbožnosť a podlosť jeho povahy. Tieto nešľachetné vlastnosti sa potom trvalo prejavovali v Kanaánovej povahe a v jeho potomstve, ktoré svojimi hriechmi privolalo na seba Boží súd. PP 81.2

Úcta, ktorú voči svojmu otcovi, a tým aj Božiemu zákonu prejavil Sém a Jáfet, mala v Nóachovom proroctve prísľub svetlejšej budúcnosti ich potomkom. Výrok o týchto synoch znie: „Požehnaný Hospodin, Boh Sémov, no Kanaán mu bude otrokom. Nech dá Boh Jáfetovi šíriť sa, nech býva v stanoch Sémových, no Kanaán mu bude otrokom.1. Mojžišova 9,26.27. Sémovo potomstvo malo byť vyvoleným ľudom Božej zmluvy a zasľúbeného Vykupiteľa. Hospodin bol Bohom Sémovým. Z neho vyjde Abrahám a izraelský národ, z neho príde Kristus. „Blahoslavený je ľud, ktorému Bohom je Hospodin!Žalm 144,15. Jáfet bude bývať v stanoch Sémových. Jáfetovo potomstvo bude mať zvláštny podiel na požehnaniach plynúcich z evanjelia. PP 81.3

Chámovi potomkovia prijali tú najnižšiu podobu pohanstva. Aj keď im prorocká kliatba predpovedala, že upadnú do otroctva, ich údel sa naplnil len po stáročiach. Hospodin trpezlivo znášal ich bezbožnosť a skazenosť, kým neprekročili medze Božej zhovievavosti. Postupne prišli o majetok a stali sa sluhami Sémových a Jáfetových potomkov. PP 81.4

Nóachovo proroctvo nebolo nijakou svojvoľnou hrozbou hnevu či výrokom priazne. Samo osebe neurčovalo povahu a osud jeho synov. Bolo však náznakom priebehu a konca takého života, aký si každý z nich vybral, a ako sa bude ich povaha vyvíjať. Bol to výraz Božieho zámeru s nimi a ich potomkami s prihliadnutím na ich povahu a vlastné správanie. Deti obvykle dedia náchylnosti a sklony svojich rodičov a nasledujú ich príklad. Hriechy rodičov zvyknú páchať aj pokolenia detných detí. Chámovi potomkovia tiež zdedili otcovu nízkosť a neúctu, a tým aj zlorečenstvo z pokolenia na pokolenie. „Jediný hriešnik skazí mnoho dobrého.Kazateľ 9,18. PP 81.5

Ako bohato bol naproti tomu odmenený Sém pre svoju úctu k otcovi a koľko zbožných mužov bolo medzi jeho potomkami! „Pozná Hospodin dni bezúhonných“ a ich „potomstvo je požehnaním“. Žalm 37,18.26. „Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom; verný to Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň k tým, čo ho milujú a jeho príkazy zachovávajú.5. Mojžišova 7,9. PP 82.1

Nóachovi potomkovia bývali istý čas v pohorí, kde pristála archa. Keď sa však rozmnožili, rozdelili sa. Tí, čo sa rozhodli žiť bez Boha a bez úcty k jeho prikázaniam, neradi znášali napomínanie a príklad svojich bohabojných druhov a po čase sa rozhodli opustiť vyznávačov Boha a odišli do roviny Šineár na brehy rieky Eufrat. Prilákala ich ta krása prírody; úrodnosť pôdy, a preto sa tam usídlili. PP 82.2

Neskôr sa rozhodli postaviť tu mesto a v ňom takú vysokú vežu, že bude divom sveta. Výstavba mesta a veže mala zabrániť ľuďom v osídľovaní šíreho okolia. Podľa Božieho príkazu mali sa ľudia rozísť po celej zemi, mali ju naplniť a ovládnuť ju. Stavitelia Babylona chceli však utvoriť spoločenstvo a postupne založiť celosvetovú ríšu. Jej strediskom bude ich mesto a jeho nádheru bude obdivovať a vážiť si celý svet; preslávi svojich zakladateľov. Do neba siahajúca majestátna veža mala pripomínať moc a múdrosť svojich staviteľov a pokoleniam mala oznamovať ich slávu. PP 82.3

Obyvatelia šineárskej roviny spochybňovali Božie zasľúbenie a neverili, že Boh znova nepošle na zem potopu. Mnohí z nich síce popierali existenciu Boha a potopu pripisovali pôsobeniu prírodných príčin. Iní ešte verili v najvyššiu Bytosť, ktorá mohla zničiť predpotopný svet, ale búrili sa proti nej ako kedysi Kain. Pri výstavbe veže mysleli aj na vlastnú bezpečnosť pre prípad ďalšej možnej potopy. Nazdávali sa, že ak veža presiahne výšku vôd minulej potopy, budú bezpeční pred každým možným ohrozením. Nazdávali sa, že ak sa im podarí postaviť vežu až po oblačnú klenbu, potom budú môcť zistiť aj príčiny potopy. Celá táto stavba mala zvýšiť slávu staviteľov a odpútať myšlienky budúcich pokolení od Boha a zviesť ich k modloslužbe. PP 82.4

Keď bola veža čiastočne hotová, stavitelia použili niektoré miestnosti za svoje príbytky. Iné priestory nádherne zariadili a vyzdobili pre svoje modly. Všetci sa tešili zo svojho úspechu, velebili strieborných a zlatých bohov a vyzývavo sa stavali proti Vládcovi neba a zeme. Dielo sa však vo svojom úspešnom postupe náhle zastavilo. Prišli Boží anjeli, aby tento budovateľský zámer prekazili. Veža medzitým dosiahla neslýchanú výšku a robotníci, ktorí v tejto výške pracovali sa náhle už nemohli priamo dorozumievať s tými, čo pracovali dole. Preto boli na rôznych miestach postavení muži, čo prijímali pokyny o prísune potrebného materiálu, ako aj iné príkazy, týkajúce sa práce, a odovzdávali ich tomu, kto stál najbližšie. Pri takomto odovzdávaní správ došlo k zmäteniu jazykov. Tak sa žiadal materiál, ktorý nikto nepotreboval, a odkazy boli často opakom príkazov. Nastal zmätok a zdesenie. Všetka práca sa zastavila. Súladná spolupráca nebola ďalej možná. Stavitelia si vôbec nevedeli vysvetliť toto podivné nedorozumenie a v hneve a sklamaní sa začali vzájomne obviňovať. Spoločná práca sa skončila šarvátkami a krviprelievaním. Na dôkaz Božieho hnevu blesky z neba zrútili hornú časť veže. Ľudia smeli poznať, že existuje Boh, ktorý vládne. PP 83.1

Ľudia dovtedy hovorili jedným jazykom. Odteraz sa združovali tí, čo sa navzájom vedeli dorozumieť, a jednotlivé skupiny sa potom rozišli rôznym smerom. „Tak ich Hospodin rozptýli po celej zemi.1. Mojžišova 11,8. Toto rozptýlenie pomohlo postupne zaľudniť zem a Boží úmysel sa splnil práve tým, čím chceli ľudia jeho splneniu zabrániť. PP 83.2

Aké škody to však prinieslo ľuďom, ktorí sa protivili Bohu! Božím zámerom bolo, aby sa ľudia po rozchode do rôznych častí sveta zjednotili v národných celkoch a aby šírili zvesť o jeho vôli. Čisté svetlo pravdy malo svietiť ďalším pokoleniam. Nóach, verný hlásateľ spravodlivosti, žil po potope sveta ešte tristopäťdesiat rokov a Sém päťsto rokov. Ich potomkovia mali teda možnosť poznať nielen Božie požiadavky, ale aj dejiny svojich predkov. O týchto nepríjemných pravdách však neradi počúvali. O Bohu nechceli uvažovať a zmätením jazykov bol veľkou mierou prerušený styk s tými, čo by im potrebné poznanie mohli sprostredkovať. PP 83.3

Stavitelia Babylona reptali proti Bohu. Namiesto toho, aby si vďačne pripomínali jeho milosrdenstvo voči Adamovi, ako aj zmluvu milosti s Nóachom, obviňovali ho z tvrdosti, že ich prarodičov vyhnal z raja a svet zničil potopou. Kým však obviňovali Boha z prísnosti a zlovoľnosti, dostávali sa pod nadvládu toho najkrutejšieho tyrana. Satan ich zviedol k pohŕdaniu obeťami, ktoré predstavovali Kristovu smrť. Ich myseľ zatemnenú modlárstvom zviedol k tomu, že sa obetnej bohoslužby pravému Bohu zriekli a na oltároch svojich bohov obetovali vlastné deti. Keď sa ľudia odvrátili od Boha, stratili zmysel pre spravodlivosť, čistotu a lásku a namiesto toho zavládol medzi nimi útlak a hrubé násilie. PP 83.4

Obyvatelia Babylona sa rozhodli zriadiť si vládu, ktorá nebude závisieť od Boha. Zostali síce medzi nimi ešte mnohí, čo sa Boha báli, ale pod vplyvom falošných dôkazov bezbožných ľudí podľahli klamu a zapájali sa do ich plánov. S ohľadom na nich Boh odložil svoj súd a bezbožným poskytol čas, aby prejavili svoju skutočnú povahu. Títo Boží synovia uznali svoj omyl a snažili sa odvrátiť svojich spolublížnych od ich zámerov. Tí však už boli vo svojom rúhavom odpore voči Bohu zjednotení. Keby sa im v tom nebolo zabránilo, znamenalo by to morálnu záhubu sveta v jeho prvopočiatkoch. Spájal ich odboj; základom ich ríše bola pýcha a Boh v nej nemal mať nijaký vplyv ani úctu. V tomto spoločenstve by vládlo hrubé násilie, kde by nebolo spravodlivosti, mieru, šťastia ani istoty. V takej spoločnosti by ľudia nahradili „sväté, spravodlivé a dobré“ ustanovenia (Rimanom 7,12) za príkazy, ktoré by vyhovovali ich sebeckým a krutým srdciam. PP 84.1

Bohabojní ľudia volali k Bohu o pomoc. „Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia.1. Mojžišova 11,5. Vo svojej láske k svetu zmaril zámer staviteľov veže a zbúral pomník ich bezočivej vyzývavosti. Vo svojej milosti im zmiatol jazyk a prekazil ich odbojné zámery. Boh dlho znáša ľudskú zvrátenosť a dlho vyzýva ľudí, aby sa kajali. Všíma si však všetky ich úklady proti moci svojho spravodlivého a svätého zákona. Z času na čas sa zodvihne jeho neviditeľná ruka s vládnym žezlom, aby zastavila rozmach bezbožnosti. V tom je nesporný dôkaz, že Tvorca vesmíru, večný v múdrosti, v láske a v pravde, je zvrchovaným vládcom neba a zeme a že nikto nemôže beztrestne odporovať jeho moci. PP 84.2

Zámery staviteľov Babylona sa skončili hanbou a porážkou. Monument ich pýchy sa stal pomníkom ich bláznovstva. Ľudia sa však aj naďalej správajú rovnako, spoliehajú sa len na seba a odmietajú Boží zákon. Je to tá istá zásada, ktorú chcel satan uplatniť v nebi a ktorú Kain prejavil svojou obeťou. PP 84.3

Stavitelia babylonskej veže existujú aj dnes. Neveriaci ľudia stavajú svoje teórie na domnelých dôkazoch vedy a odmietajú zjavené Božie slovo. Odvažujú sa súdiť svätú Božiu vládu, pohŕdajú Božím zákonom a vystatujú sa sebestačnosťou ľudského rozumu. „Pretože rozsudok nad zlým skutkom sa nevykonáva hneď, preto rastie ľuďom odvaha páchať zlo.Kazateľ 8,11. PP 84.4

Aj mnohí kresťanskí kazatelia sa odvracajú od jasného učenia Písma a svoje vyznanie opierajú o ľudské úvahy a príjemné nepravdy. Túto svoju vežu predstavujú ako cestu vedúcu do neba. Ľudia s obdivom počúvajú výrečné posolstvá o tom, že hriešnik nezomrie a že spásu si možno zabezpečiť aj bez toho, aby museli zachovávať Boží zákon. Keby formálni vyznávači kresťanstva prijali Božie meradlo pravdy, mohli by sa zjednotiť. Kým sa však ľudské vedomosti budú vyvyšovať nad sväté Božie slovo, dotiaľ bude rozdelenie a nejednota. Pretrvávajúce nezhody súperiacich cirkví a siekt sú výstižne označené slovom „Babylon“, ktoré sa v proroctve (Zjavenie Jána 14,8; 18,2) vzťahuje na odpadlé cirkvi posledných dní. PP 85.1

Mnohí chcú mať už tu na zemi nebo v podobe bohatstva a moci. „Posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku“ (Žalm 73,8), nedbajú na ľudské práva a nevážia si Božiu autoritu. Pyšní ľudia môžu v krátkom čase získať veľkú moc a mať úspech v každom podnikaní, no nakoniec poznajú len sklamanie a zúfalstvo. PP 85.2

Blíži sa čas Božieho súdu. Zvrchovaný Vládca sa príde pozrieť, čo ľudia postavili. Zjaví sa jeho všemohúcnosť a pokorí výtvory ľudskej pýchy. „Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov. Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme.“ „Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí. Hospodinova rada trvá naveky, myšlienky jeho srdca z rodu na rod.Žalm 33,10.11.13.14. PP 85.3