Nutnosť osobnej hygieny bola vštepovaná čo najpôsobivejším spôsobom. Skôr než sa Izraelci zhromaždili pri vrchu Sínaj, aby si vypočuli vyhlásenie zákona Božím hlasom, boli všetci vyzvaní, aby sa umyli a oprali si odev. Tento príkaz museli splniť pod trestom smrti. Božia prítomnosť nestrpela žiadnu nečistotu. CZ 196.3
Počas pobytu na púšti boli Izraelci skoro stále na čerstvom vzduchu, kde je škodlivý účinok nečistôt menší než v uzavretých domoch. Napriek tomu v stanoch i vôkol nich museli udržiavať dôkladnú čistotu. Podobne i v tábore a jeho okolí nebolo dovolené nechávať odpadky. Boh povedal: CZ 196.4
„Lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča prostriedkom tvojho tábora, aby ťa vyslobodil a aby ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. Nech je tvoj tábor svätý...“ 5. Mojžišova 23,14 (ROH); 5. Mojžišova 23,15 (ECAV). CZ 197.1