Písmo jasne hovorí o vzťahu medzi Bohom a Kristom, ako aj o jedinečnosti a individualite každého z nich. CZ 299.2
„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi... On je odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď dokonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach. Stal sa o toľko dôstojnejším ako anjeli, o koľko vznešenejšie je jeho meno. Veď komu z anjelov povedal: CZ 299.3
Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil? A opäť: Ja budem jeho Otcom a on mi bude Synom?“ Židom 1,1-5. CZ 299.4
Osobitosť Otca a Syna a tiež jednota, ktorá je medzi nimi, je predstavená v sedemnástej kapitole Jánovho evanjelia, v Kristovej modlitbe za jeho učeníkov: CZ 299.5
„Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal.“ Ján 17,20.21. CZ 299.6
Jednota, ktorá je medzi Kristom a jeho učeníkmi, nepotláča osobnosť žiadneho z nich. Sú jedno v zámeroch, v myslení, v charaktere, ale nie v osobe. Tak podobne je jedno Boh a Kristus. CZ 299.7