Ježiš nedal svojim nasledovníkom nijakú nádej na pozemskú slávu, bohatstvo, či pohodlný život. Ponúkol im však prednosť, že môžu ísť s ním cestou sebazaprenia a pohany, pretože svet ich nepozná. MB 36.2
Proti Spasiteľovi ako záchrancovi hynúceho sveta sa zomkli sily nepriateľov Boha i človeka. Spojili sa podlí ľudia i padlí anjeli, brojili proti Kniežaťu pokoja. Aj keď jeho slová a činy boli výrazom súcitu, narážal na zaryté nepriateľstvo, pretože sa nepodobal svetu. Keďže odmietal prejavy temných stránok ľudskej povahy, vyvolával proti sebe odpor a veľkú nenávisť. Niečo podobné prežijú aj tí, čo chcú zbožne nasledovať Krista. Medzi spravodlivosťou a hriechom, láskou a nenávisťou, pravdou a lžou sú nezmieriteľné rozpory. Kto prejavuje Kristovu lásku a krásu jeho svätosti, vyslobodzuje poddaných z kráľovstva satana. Knieža zla sa tomu snaží zabrániť. V kom býva Kristov Duch, musí počítať s prenasledovaním a pohanou. Spôsob prenasledovania býval síce v priebehu vekov rôzny, ale zlý duch v pozadí sa nemení. Prenasleduje a hubí Božích vyvolených už od čias Ábela. MB 36.3
Len čo sa ľudia snažia žiť v súlade s Bohom, poznávajú, že odpor voči krížu stále trvá. Mocnosti zla útočia na všetkých, čo zachovávajú Božie prikázania. Prenasledovanie nemá teda Kristových učeníkov zarmucovať, ale byť im útechou, pretože je to dôkaz, že idú v šľapajach svojho Majstra. MB 36.4
Pán nesľúbil, že svoj ľud ušetrí od skúšok, ale prisľúbil niečo oveľa lepšie. Povedal: „Tvoja sila nech trvá, pokiaľ žiješ.“ „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ 5. Mojžišova 33,25; 2. Korinťanom 12,9. Ak ste povolaní pre Božiu vec prejsť „ohnivou pecou“, Ježiš je s vami, ako bol kedysi s tromi vernými mládencami v Babylone. Tí, čo milujú svojho Vykupiteľa, mali by sa tešiť z každej príležitosti, keď môžu s ním znášať poníženie a potupu. Láska k Pánovi im uľahčí všetky útrapy, s ktorými sa preňho v živote stretnú. MB 37.1
Satan v každej dobe prenasledoval Boží ľud. Prostredníctvom svojich pomocníkov ho mučil a zabíjal. Mučeníci sa však svojou smrťou stávali víťazmi. Neochvejnou vierou sa hlásili k tomu, ktorý je mocnejší než vládca zla. Satan mohol síce zabiť a zničiť telo, nemohol však zničiť život, ktorý je s Kristom skrytý v Bohu. Mohol väzniť, nemohol však spútať ducha. Prenasledovaní sa smeli zahľadieť ponad mračná do budúcej slávy a s Apoštolom si povedať: „Usudzujem, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s hodnotou slávy, ktorá sa má zjaviť na nás.“ „Veď toto terajšie naše ľahké bremeno súženia získa nám nesmierne bohatstvo večnej slávy.“ Rimanom 8,18; 2. Korinťanom 4,17. MB 37.2
V skúškach a prenasledovaní sa zjavuje sláva, teda povaha Boha na jeho vyvolených. Božia cirkev, ktorú svet nenávidí a prenasleduje, sa vzdeláva v Kristovej škole. Veriaci idú na zemi tou úzkou cestou a očisťujú sa v príkorí. Nasledujú Krista v bolestných zápasoch, v sebazapieraní i vo veľkom sklamaní. Keď im trpké skúsenosti ukážu neprávosť a úbohosť hriechu, hľadia na to s odporom. Ako účastníci na Kristových utrpeniach majú prisľúbený podiel na jeho sláve. Prorok smel vo videní pozorovať víťazstvo Božieho ľudu. Napísal: „Videl som akési sklené more, zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili..., stáli na sklenom mori. Mali Božie citary a spievali pieseň Božieho služobníka Mojžiša a pieseň Baránkovu: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky Pane, Bože vševládny, spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ národov.“ „Toto sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili si ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Boha a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme, a ten, čo sedí na tróne, bude ich ochraňovať.“ Zjavenie Jána 15,2.3; 7,14.15. MB 38.1