„Hovor zemi a poučí ťa..“ Job 12,8. VYCH 88.1
Veľký Učiteľ privádzal svojich poslucháčov do styku s prírodou a oni načúvali hlasu hovoriacemu zo všetkých stvorených vecí a keď sa ich srdcia stali citlivými a mysle vnímavými, pomáhal im správne chápať duchovné učivo scén, na ktorých spočíval ich zrak. Podobenstvá, prostredníctvom ktorých tak rád vyučoval pravde, nám zjavujú, aký otvorený bol jeho duch voči pôsobeniu prírody a s akou radosťou zbieral duchovné poučenia z prostredia každodenného života. VYCH 88.2
Vtáci v povetrí, poľné ľalie, rozsievač a semená, pastier a ovce – týmito obrazmi Kristus ilustroval nesmrteľné pravdy. Svoje príklady čerpal z udalostí všedného života, z reálnych skúseností, ktoré jeho poslucháči dobre poznali, ako kvas, ukrytý poklad, perla, rybárska sieť, stratená minca, márnotratný syn a domy, postavené na skale a na piesčine. V jeho poučeniach bolo čosi, čo zaujalo každú myseľ a pôsobilo na každé srdce. Všedné povinnosti, ktoré boli inak len kolobehom námahy bez akýchkoľvek vyšších myšlienok, povýšil na ustavičnú pripomienku toho, čo je duchovné a neviditeľné. VYCH 88.3
Tak by sme mali učiť aj my. Nech sa deti naučia vidieť v prírode prejavy Božej lásky a múdrosti. Nech sa v ich mysli pohľad na vtákov, kvety a stromy spája s myšlienkou na Tvorcu a nech sa im všetko viditeľné stane výkladom neviditeľného a všetky udalosti života prostriedkom božskej výučby. VYCH 88.4
Keď si takto osvojujú poučenia zo všetkých stvorených vecí a zo všetkých životných skúseností, ukážte im, že tie isté zákony, ktoré vládnu prírodným objektom a udalostiam nášho života, majú vládnuť aj nám, že sú dané pre naše dobro a že len v ich rešpektovaní môžeme nájsť pravé šťastie a úspech. VYCH 88.5