Až nariadenie, vydané rôznými Kresť. vodcami proti zachovávateľom Božích prikázaní (nezmenených), im odvolá vládnu ochranu a vydá ich na pospas tým, čo usilujú o ich zkazu, vtedy Boží ľud opustí mestá a mestečká, sdrúžiac sa, budú sa skrývať v naj opustenejších a najosamelejších miestach. Mnohí ná-jdu útolok v horských pevnostiach. Podobne ako prvotní Kresťania v údoliach Piedmontských, premenia výšiny zemské vo svoje svätyne a budú ďakovať P. Bohu za “hrady na skalách”. Izai. 33: 16. Lež zo všetkých národov i zo všetkých vrství budú mnohí, velikáši i jednoduchí, bohatí i chudobní, čierni i bieli, ktorých vrhnú do najnespravodlivejšieho i najukrutnejšieho otroctva. Boží vyvolení budú prežívať trudné dni, spútaní reťazmi, za mrežami žalárov, odsúdení k zabitiu, niektorí ponechaní, aby zomreli hladom v tmavých a nečistých väzeniach. Ľudské ucho nebude naklonené by počulo ich stonania, ľudská ruka im neposkytne pomoci. VZV 284.1
Či P. Bôh zabudne na svoj ľud v hodine zkúšky ? Či On zabudol na verného Noema, keď Jeho osudy navštívily predpo-topný bezbožný svet? Či zabudol na spravodlivého L—ta, keď ohňom zničil hriešnikov Sodomy a Gomory? Či zabudol na Eliáša, keď mu Pohanská Jezábel hrozila bezživotím? Či za-budol na Jeremiáša v temnej a bahnivej jame jeho žalára? Či zabudol na tých troch hodnostárov v ohnivej peci v Babylone, alebo na Daniela v jame levov? VZV 284.2
“Ale Sion povedal: ‘Pán ma opustil a môj Pán zabudol na mňa. Č: azda môže zabudnuť žena na svoje nemlúvňa, aby sa VZV 284.3
nesľutovala nad plodom svojho života? Ale aj keby ony zabudly, Ja nezabudnem. Hľa, na Mojich dlaniach som ťa vyryl.” Izai. 49: 14-16. “Kto sa dotýka vás, dotýka sa zreteľnice Môjho oka.” Zachar. 2: 8. Tak vraví Pán zástupov. VZV 285.1
“Trebárs nepriatelia ich budú vrhať do väzenia, predsa steny žalárov neodlúčia ich duše od spojenia s P. Kristom. Ten, ktorý vidí ich každú slabosť, ktorý je oboznámený s každou zkúškou, je nad každou mocou. Anjelia príjdu k nim do osamelých miest, prinášajúc im svetlo a mier s neba. Žalár bude ako palác ; poneváč bohatí vo viere tam bývajú, a temné múry budú osvietené nebeským svetlom, ako keď ap. Pavel i Sílas sa modlili i spievali chvály o polnoci vo Filipänskej temnici. VZV 285.2