Celý bezbožný svet stojí sriadený pred Božou súdnou stolicou, obžalovaný z velezrady proti Nebeskej vláde. Nemajú nikoho, kto by sa ich zastal; nemajú výmluvy; a rozsudok večnej smrti je nad nimi vynesený. VZV 316.3
Teraz je zjavné všetkým, že odplata za hriech není ušľach- tilá neodvislosť a večný život, lež otroctvo, zkaza a smrť. Bezbožní vidia, o čo sa okradli svojim vzpúrnym životom. Nesmierna a večná miera lásky bola nimi zavrhnutá, keď im bola ponúkaná; ale akou žiadúcnou sa zdá teraz byť! “Toto všetko,” vykríkne ztratená duša, “som mohla mať; ale radšej som tým opovrhla. —, aká to zaslepenosť! Zamenila som mier, šťastie a česť za biedu, haňbu a zúfalstvo!” Všetci vidia, že ich vylúčenie z neba je spravodlivé. Svojim životom samí prehlásili: “Nebudeme mať tohto Ježiša, by vládol nad nami.” VZV 316.4
Ako omámení hľadeli bezbožní na korunovanie Božieho Syna. V Jeho rukách vidia dosky Božieho zákona, ustanovenia, ktorými opovrhovali a ich prestupovali. Sú svedkami, ako vykúpení sú udivení, okúzlení, a nadšení; a keď sa vlna mel—die vzniesla nad množstvom von z Mesta, tu zvolajú jedno-hlasne: “Veľké a. prapodivné sú Tvoje skutky. Pane, všemohúci Bože, spravodlivé a pravdivé sú Tvoje cesty, — Kráľu svätých!” A padajúc na zem, uctievajú Knieža Života, Zjav. 15:3. VZV 317.1