Oproti tým, ktorí ostrihajú prikázania Božie a majú vieru P. Ježišovu, posolstvo tretieho anjela poukazuje na inú triedu ľudí, a proti ich bludom vynáša sa vážna a hrozná výstraha: “Bude-li sa niekto klaňať zveri a jej obrazu a príjme jej znamenie na svoje čelo alebo na svoju ruku, bude aj on piť z vína Božieho hnevu.” Zjav. 14:9, 10. Správny výklad symbolov použitých je potrebný k vyrozumeniu tohto posolstva. Čo je predstavené zverou, obrazom, znamením? VZV 120.2
Čiasť proroctví, v ktorých sa tieto znázornenia nachádzajú, začína v 12. hl. kn. Zjavenia, kde sa hovorí o drakovi, ktorý chcel zničiť P. Krista pri Jeho narodení. Povedané je, že tým drakom je Satan; on to bol, ktorý ponúkal Herodesa, aby zničil Spasiteľa. Ale hlavným pomocníkom Satanovým, ktorý válčil proti P. Kristovi a Jeho ľudu v prvých storočiach po Kr., bola Rimská Ríša, v ktorej vládlo Pohanské náboženstvo. Teda zatým čo drak pôvodne predstavuje Satana, v druhom smysle je znázornením Pohanského Ríma. Verš 9. VZV 120.3
13. hl. Zjav. sa opisuje iná zver, “podobná pardovi”, ktorej drak dal “svoju moc, i trôn svoj i silu veľkú.” Tento obraz, ako mnohí Protestanti verili, predstavuje pápežstvo, ktoré sa dostalo k sile, trônu a moci bývalej Rimskej ríše. O pardovi podobnej zveri je prehlásené: “A boly jej dané ústa, ktoré hovorily veľké veci a rúhania.... A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa Jeho menu a Jeho stánu i tým, ktorí prebývajú na nebi. A dalo sa jej, aby válčila so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľuďom, jazykom a národom.” Verše 5-7. Toto proroctvo, ktoré je skoro podobné opisu malého rohu u Dan. 7. hl. nepochybne poukazuje na pápežstvo. VZV 120.4
“A bola jej daná moc, aby trvala 42 mesiace.” Verš 5. “A,” povedá prorok, “videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť”. Verš 3. A znova: “Vedie-li niekto v zajatie, v zajatie pôjde; zabije-li niekto mečom, musí byť zabitý mečom.” Verš 10. Tie 42 mesiace je to samé čo aj “čas i časy a rozdelenie času” (3yí roka, abo 1,260 dní) u Dan. 7. hl. — doba tá, počas ktorej pápežská moc mala prenasledovať Boží ľud. VZV 121.1
Táto doba, ako bolo povedané v predchádzajúcich slovách sa počala s pápežskou nadvládou r. 538., a skončila r. 1798. V tej dobe bol pápež zajatý Francúzskym vojskom, pápežská moc bola tým smrteľne ranená, a vyplnido sa predpovedanie: “Kto viedol do zajatia, pôjde sám do zajatia.” VZV 121.2