Ako v minulých dobách, tak aj teraz, hlásanie pravdy, ktorá karhá hriechy a bludy času, vyvoláva odpor. “ Každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a neide k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.” Ján. 3:20. Keď ľudia vidia, že nemôžu uhájiť svoje stanovisko Sv. Písmom, mnohí z nich sa rozhodnú sotrvať na svojom za každú cenu, a zlomyseľne napádajú povahu a pohnútky tých, ktorí zastávajú ľuďmi neobľúbenú pravdu. To samé chytráctvo bolo prevádzané vo všetkých dobách. Eliáš bol vyhlásený za pokušiteľa Izraela, Jeremiáš za zradcu, ap. Pavel za poškvrňovateľa chrámu. Od oného dňa až do terajška sú milovníci pravdy vyhlasovaní za buričov, kacierov a rozkolníkov. Množstvá, čo sú tak neveriaci, že nechcú prijať pevné prorocké slovo, príjmu s nepochybnou vierou obvinenie proti tým. čo sa opovážia karhať panujúce hriechy. Tento duch sa bude rozmáhať viac a viac. A Biblia zrejme učí, že nadchádza doba, keď zákony štátu budú v takom spore so zákonom Božím, že ktokoľvek by zachovával všetky Božské príkazy, musí tváriť pohanu i trest ako zločinec. VZV 143.3
Aká je, vzhľadom k tomu, povinnosť hlásateľa pravdy? Či má prísť k uzávierke, že pravda nemá byť hlásaná, poneváč často jej jediným účinkom je, že iba pobúri ľud, aby vyhýbal abo odporoval jej požiadavkom? Nie; on nemá viac práva zadržať svedoctvo Božieho Slova, poneváč ono snáď vyvoláva odpor, ako ho mali predošlí reformátori. Vyznanie viery svätých a mučeníkov bolo zaznamenané ku prospechu potomných pokolení. Tieto živé príklady svätosti a stálej bezúhonnosti sú ponechané, aby dodaly odvahy tým, čo sú teraz povolaní, aby boli Božími svedkami. Dostalo sa im milosti a pravdy, nielen pre nich samých, ale aby skrze nich Božia známosť osvietila celú zem. Či Pán nedal Svojho svetla Jeho slúžobníkom v tomto pokolení? Teda ho majú nechať svietiť celému svetu! VZV 144.1
Za staro-dávna P. Bôh prehlásil jednému mužovi, ktorý hovoril v Jeho mene: “Dom Izraelov ťa nebude chcieť poslúchať preto že nechcú poslúchať Mňa.” Ničmenej však mu povedal: “Ale budeš im hovoriť Moje slová, už či ich vyslúchajú a či nie.” Ezech. 3:7; 2:7. Božiemu slúžobnikovi v tejto dobe je zopakovaný príkaz: “Volaj celým hrdlom, povýš svoj hlas a oznám Môjmu ľudu ich prestúpenie ... aj ich hriechy.” Izai. 58:1. VZV 144.2
Každý, dľa svojich príležitostí, kto prijal svetlo pravdy, má tú samú vážnu a veľkú zodpovednosť, ako aj ten prorok Izraelov, ku ktorému prišlo Slovo Pána: “Synu človeka, dal Som ťa za strážcu domu Izraelovmu, aby si, počujúc slovo z Mojich úst, napomenúl ich odo Mňa. Keby Som povedal bezbožnému: ‘Bezbožníku, istotne zomrieš,’ a nehovoril by si, napomínajúc bezbožníka odvrátiť ho od jeho cesty, on bezbožník, zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhladávať z tvojej ruky. Ale ty, keď napomenieš bezbožníka odvrátiť ho od jeho cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale ty vytrhneš svoju dušu zo záhuby.”Ezech. 33:1-9. VZV 144.3
Veľkou prekážkou pri prijímaní i pri šírení pravdy je skutočnosťou to, že ona prináša so sebou nepríjemnosti a protiven-stvá. To je jediný dôvod proti pravde, ktorí jej obhájcovia ni- kdy nemohli odvrátiť. Ale to neodstraší verných nasledovníkov P. Krista. Títo neočakávajú, že pravda sa stane obľúbenou. Súc si presvedčení o svojej povinnosti, dobrovoľne berú na seba kríž, uvažujúc s ap. Pavlom: že “terajšie okamžité ľahké naše súženie nám pôsobí nesmierne veľkú večnú tiaž slávy” (2. Kor. 4:17) ; a s jedným zo starej doby: ktorý “za väčšie bohatstvo, ako poklady Egypta, považoval pohanenie Kristovo.” Žid. 11:26. VZV 144.4
Nech je ich vyznanie akékoľvek, sú to jedine tí, čo sú srdcom k svetu naklonení, že vždy jednajú skôr dľa chytráctva ako dľa zásady v náboženských otázkach. Máme si vyvoliť to, čo je správné, poneváč ono je správné, a nechať následky P. Bohu. Mužom zásad viery a odvahy tento svet dlhuje za svoje veľké reformy. A skrze takých mužov musí dielo reformy pokračovať aj v terajšej dobe. VZV 145.1
Takto povedá Pán: “Počujte Ma, vy, ktorí znáte spravodlivosť, ľude, v ktorého v srdci je Môj zákon! Nebojte sa pohany smrteľného človeka, ani sa neľakajte ich urážok, lebo ich zožerie moľ ako rúcho a ako vlnu ich zožiera červ, ale Moja spravodlivosť bude trvať na veky a Moje spasenie od pokolenia do pokolenia.” Izai. 51 : 7, 8. VZV 145.2