Až knihy záznamov budú otvorené pred súdom, tu životy tých, ktorí verili v P. Ježiša, budú prezerané P. Bohom. Začnúc s tými, ktorí najprv žili na zemi, náš Obhájca predloží prípady každého nasledujúceho pokolenia a skončí so živými. Každé meno bude vyvolané, každý prípad dôkladne vyšetrený. Me- ná budú prijaté, mená budú zavrhnuté. Keď niekomu zostanú v knihe záznamov hriechy nevyznané a neodpustené, jeho meno bude vytreté z knihy života, aj jeho dobré skutky budú vytreté z pamätnej Božej knihy. Pán prehlásil k Mojžišovi: “Kto zhrešil proti Mne, toho vytrem z knihy Svojej.” 2. Mojž. 32: 33. A prorok Ezechiel vraví: “A keby sa odvrátil spravodlivý od svojej spravodlivosti a činil by neprávosť, ... na žiadne jeho spravodlivosti, ktoré činil, nebude pamätané.” Ezech. 18:24. VZV 150.4
Všetci, ktorí sa skutočne pokajali z hriechu a skrze vieru si osvojili krv P. Krista, za ich očistnú obeť, prijali “pardon” (odpustenie) k ich menám v nebeských knihách; poneváč sa stali účastníkmi spravodlivosti P. Krista, a vynašlo sa, že ich povahy sú v súlade s Božím zákonom, ich hriechy budú vytreté, a oni samí budú uznaní za hodných večného života. Pán prehlasuje skrze Izaiáša: “Ja, Ja Som Ten, ktorý vytieram tvoje prestúpenia pre Seba a na tvoje hriechy nespomínam.” Izai. 43: 25. P. Ježiš hovoril: “Kto zvíťazí, bude odiaty bielym rú-chom a nevytrem jeho mena z knihy života a vyznám jeho meno pred Svojim Otcom i pred Jeho anjelmi.” Zjav. 3:5. “Ktokoľvek teda vyzná Mňa pred ľuďmi, vyznám ho i Ja pred Svojim Otcom, ktorý je v nebesiach.” Mat. 10:32, 33. VZV 151.1
Najhlbší záujom, aký ľudia prejavujú o rozhodnutí pozemského súdu, len slabo predstavuje záujom prejavovaný pri nebe-skom súde, keď mená zavedené v knihe života budú prezerané Sudcom celej zeme. Božský Prostredník podá žiadosť, aby všetkým, ktorí zvíťazili skrze Jeho krv, boly odpustené ich pre-stúpenia, a aby boli vovedení do svojho Rajského domova a boli korunovaní s Nim, čo spoludedičia “prvého pánstva”. Satan v snahe pokušení a oklamávaní nášho pokolenia zamýšľal zničiť Božský plán v stvorení človeka, ale P. Kristus teraz žiada, aby tento plán bol uskutočnený, ako keby človek nikdy nebol zhrešil. On žiada pre Svoj ľud nielen odpustenie a ospravodlivenie, úplné a dokonalé, ale aj aby mali podiel' v Jeho sláve i miesto na Jeho trône. VZV 151.2
Kým sa P. Ježiš primlúva za prijímačov Svojej milosti, Sa- tan žaluje na nich pred P. Bohom ako na priestupníkov. Veľký podvodník sa ich snažil zaviesť do pochybnosti, aby tak ztratili dôveru v P. Boha, a sa odtrhli od Jeho lásky a narušovali Jeho zákon. Teraz ukazuje na záznam ich životov, na škvrny v ich povahe, na nepodobnost' P. Kristovi, čím zneuctievali svojho Vykupiteľa, na všetky hriechy, k páchaniu ktorých ich svádzal, a následkom toho si ich osvojuje čo svojich poddaných. VZV 151.3
P. Ježiš neomlúva ich hriechy, ale ukazuje na ich pokánie a vieru, a žiadajúc pre nich odpustenie, dvíha Svoje zranené ruky pred Otcom a svätými anjelmi a hovorí: “Znám ich po mene. Mám ich vyrytých na dlaniach Svojich rúk.” “Obeťou je Bohu duch skrúšený, ľútostným a poníženým srdcom, Bože, nepohŕdaš.” Žalm 51 : 17. A žalobnikovi Jeho ľudu prehlasuje: “Pán nech ťa potrestá, Satane! Áno, nech ťa tresce Pán, ktorý vyvolil Jeruzalem. Či on nie je hlaveň vytrhnutá z ohňa?” Zachar. 13:2. P. Kristus odeje Svojich verných Jeho vlastnou spravodlivosťou, aby ich predstavil Svojmu Otcovi čo “cirkev slávnu, nemajúcu škvrny alebo vrásky, alebo niečo takého.” Efež. 5:27. Ich mená zostanú v knihe života; a napísané je o nich: “A budú sa prechádzať so Mňou v bielom rúchu, lebo sú hodní.” Zjav. 3 : 4. VZV 152.1
Takto sa celkom vyplní sľub novej smluvy: “Odpustím ich neprávosť a ich hriech nebudem spomínať. “V tých dňoch a v tom čase, hovorí Pán, budú hľadať neprávosť Izraelovu, a nebude jej; a hriech Júdov, a nenájdu ho.” Jerem. 31 : 34; 50: 20. “V ten deň bude Výhonok Pánov velebený a slávny a ovocie zeme vznešené, a plesanie tým, ktorí budú zachránení z Izraela. A stane sa: “Každý kto ostal na Sione, a zanechaný bol v Jeruzaleme, svätým bude nazvaný, každý kto je zapísaný k životu v Jeruzaleme.” Izai. 4:2, 3. VZV 152.2