Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Skutky apoštolov - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    52. kapitola — Neochvejný až do konca

    Apoštol Peter vo svojom druhom liste, ktorý poslal tým, čo dostali „tú istú vzácnu vieru“ ako on, vyložil božský plán rozvoja kresťanskej povahy. Napísal:SA 318.1

    Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána. Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť v poznaní toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť2. Petra 1,2-4.SA 318.2

    A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k svojej viere pripojili cnosť, k cnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku. Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista2. Petra 1,5-8.SA 318.3

    Tieto slová sú veľmi poučné a udávajú základný tón víťazstva. Apoštol predstavuje veriacim rebrík kresťanského pokroku, na ktorom každá priečka znamená postup v poznávaní Boha, a pri výstupe po ňom sa veriaci človek nemá zastaviť. Priečkami tohto rebríka je viera, cnosť, poznanie, zdržanlivosť, trpezlivosť, nábožnosť, bratská náklonnosť a láska. K spáse vedie stály výstup po jednotlivých priečkach krok za krokom až k vrcholnému vzoru, ktorým je pre nás Kristus. On sa pre nás stal „múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením1. Korinťanom 1,30.SA 318.4

    Boh povolal svoj ľud k sláve a k cnosti a tieto vlastnosti sa prejavia v živote všetkých, čo sú s ním skutočne spojení. Keďže sa stali účastníkmi nebeského daru, majú byť stále dokonalejší, lebo ich „Božia moc vierou chráni pre spásu1. Petra 1,5. Prejavom Božej slávy je to, že svojim deťom dáva svoje cnosti. Boh chce, aby ľudia dosahovali najvyšší stupeň, a keď vierou prijmú Kristovu moc, keď prosia o jeho neklamné zasľúbenia a privlastnia si ich, keď sa s neodbytnou naliehavosťou dožadujú pomoci Ducha Svätého, potom sa v Kristovi stanú dokonalými.SA 318.5

    Keď človek prijal evanjelium vierou, má svoju povahu obohatiť o cnosť, očistiť srdce a pripraviť myseľ, aby mohol získať poznanie Boha. Toto poznanie je základom každého pravého vzdelania a každej pravej služby. Je jedinou skutočnou záštitou pred pokušením a len ním sa človek povahou približuje k Bohu. Poznaním Boha a jeho Syna Ježiša Krista veriaci človek dostáva „všetko, čo treba pre život a nábožnosť2. Petra 1,3. Boh neodoprie nijaký dobrý dar tomu, kto úprimne túži dosiahnuť Božiu spravodlivosť.SA 319.1

    Kristus povedal: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša KristaJán 17,3. Prorok Jeremiáš napísal: „Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu – znie výrok HospodinovJeremiáš 9,23.24(ROH); Jeremiáš 9,22.23(ECAV). Ľudský rozum sotva pochopí šírku, hÍbku a výšku duchovných možností toho, kto získal toto poznanie.SA 319.2

    Každý môže vo svojej sfére dospieť k dokonalosti kresťanskej povahy. Kristova obeť umožnila veriacemu získať všetko, čo patrí k životu a zbožnosti. Boh chce, aby sme dosiahli určenú mieru dokonalosti a predstavuje nám príklad Kristovej povahy. Spasiteľ vo svojej ľudskej podobe, zdokonalenej stálym bojom proti zlu, ukázal, že ľudia môžu spoluprácou s Bohom a už v tomto živote dosiahnuť dokonalú povahu. Takto nás Boh ubezpečuje, že aj my môžeme úplne zvíťaziť.SA 319.3

    Veriacemu človekovi sa ponúka obdivuhodná možnosť byť podobným Kristovi a poslúchať všetky požiadavky zákona. Tento stav však človek sám od seba nikdy nedosiahne. Božím slovom požadovaná a k spáse potrebná svätosť je výsledkom pôsobenia božskej milosti, ktorú človek dostáva vtedy, keď sa podrobí disciplíne a obmedzeniam, ktoré ukladá Duch pravdy. Ľudskú poslušnosť môže zdokonaliť len kadidlo Kristovej spravodlivosti, ktorá svojou božskou vôňou preniká každý skutok poslušnosti. Úlohou kresťana je zotrvať v boji proti každému nedostatku. Ustavične musí prosiť Spasiteľa, aby liečil jeho hriechom choré srdce. Človek nemá na uzdravenie ani potrebnú múdrosť ani silu; to všetko má len Pán a on to ochotne dá tým, čo pokorne a kajúcne uňho hľadajú pomoc.SA 319.4

    Dielo premeny z nesvätosti na svätosť prebieha ustavične. Boh pracuje na posvätení človeka každodenne a človek má s ním spolupracovať a vytrvalo získavať správne návyky. Ak bude podľa zásady sčitovania pridávať jednu cnosť k druhej, Boh tieto cnosti rozhojní podľa zásady násobenia. Náš Spasiteľ je vždy ochotný počuť a vypočuť prosbu kajúcneho srdca a svojich verných obdariť pokojom a milosťou. Ochotne im udelí požehnanie potrebné v boji proti zlu, ktoré ich tiesni.SA 319.5

    Sú takí, čo sa vo svojom živote viery snažia vystupovať po rebríku kresťanského pokroku. No len čo zaznamenajú určitý postup, začnú veriť vo svoju ľudskú silu a čoskoro strácajú zo zreteľa Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa ich viery. Nasleduje sklamanie, strata všetkého, čo získali. Naozaj žalostný je stav tých, čo v únave cesty nepriateľovi dovolili, aby ich olúpil o kresťanské cnosti, ktoré sa im začali v srdci rozvíjať a prejavovať v živote. Apoštol napísal: „Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov2. Petra 1,9.SA 320.1

    Peter má v duchovnom ohľade bohaté skúsenosti. Jeho viera v Božiu spásnu moc priebehom rokov zosilnela, tým nepochybne dokázal, že ak človek po stupňoch rebríka napreduje vo viere stále vyššie až k priečke vrcholnej pri bráne samého neba, neúspech nie je možný.SA 320.2

    Po celé roky vštepoval Peter veriacim nutnosť ustavičného rastu v milosti a v poznaní pravdy. Teraz vo vedomí, že svoju vieru onedlho spečatí mučeníckou smrťou, znova upozornil na vzácne prednosti, ktoré má na dosah každý veriaci. Tento zostarnutý učeník v plnej istote svojej viery napomínal bratov, aby boli pevní a neopúšťali kresťanský spôsob života. Prosil: „Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista2. Petra 1,10.11. Aké vzácne uistenie! Slávny výhľad nádeje sa otvára Ježišovmu nasledovníkovi, ktorý vierou smeruje k výšinám kresťanskej dokonalosti!SA 320.3

    Apoštol ďalej napísal: „Preto vám to budem stále pripomínať, hoci to viete a ste utvrdení v pravde, ktorú teraz máte. Ale považujem za správne prebúdzať vás napomínaním, kým som v tomto stánku. Viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi to aj zjavil náš Pán Ježiš Kristus. No postarám sa, aby ste si aj po mojom odchode často pripomínali tieto veci2. Petra 1,12-15.SA 320.4

    Apoštol mal plné právo hovoriť o Božích zámeroch s ľudstvom, pretože počas Kristovho pozemského pôsobenia videl a počul mnohé, čo súviselo s Božím kráľovstvom. Veriacim pripomenul: „Veď sme nenasledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. A tento hlas sme my počuli; zaznel zneba, keď sme boli s ním na Svätom vrchu2. Petra 1,16-18.SA 321.1

    Pri všetkej presvedčivosti tohto dôkazu o istote nádeje veriacich bol tu ďalší, ešte presvedčivejší dôkaz prorockého svedectva, ktoré mohlo vieru všetkých upevniť a bezpečne ju zakotviť. Peter napísal: „Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica. Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha2. Petra 1,19-21.SA 321.2

    Kým na jednej strane apoštol velebil pevnejšie prorocké slovo ako spoľahlivú smernicu v nebezpečnom čase, na strane druhej cirkev vážne varoval pred zástavou falošného proroctva, ktoré budú hlásať „falošní učitelia“, ktorí budú tajne „vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána“. Týchto podvodných učiteľov v cirkvi, ktorých budú mnohí spoluveriaci pokladať za pravých učiteľov, apoštol označil za „pramene bez vody a mračná hnané víchricou“; im je „pripravená mrákava tmy“. Ešte dodal: „Ich koniec je horší, ako bol začiatok. Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého kázania, ktoré sa im zverilo2. Petra 2,17.20.21.SA 321.3

    Pri pohľade do budúcich stáročí až do konca času, Peter z vnuknutia Ducha Svätého opísal pozemskú situáciu v dobe pred Kristovým druhým príchodom: „V posledných dňoch prídu s posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, a budú hovoriť: Kde je ten jeho prisľúbený príchod? Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia2. Petra 3,3.4. No, „keď budú hovoriť: Je pokoj a istota, vtedy znenazdania príde na nich záhuba1. Tesaloničanom 5,3. Všetci však nepadnú do nepriateľových osídiel. Pred zánikom všetkého pozemského verní rozpoznajú znamenia doby. Zatiaľ čo veľký počet veriacich bude vieru zapierať skutkami, bude tu aj zostatok, ktorý zotrvá do konca.SA 321.4

    Peter si zachoval v srdci živú nádej na Kristov návrat a cirkev utvrdzoval v istote naplnenia Spasiteľovho prísľubu: „Keď odídem, pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebeJán 14,3. Skúšaným a verným sa mohlo zdať, že Pán odďaľuje svoj príchod, no apoštol ich ubezpečil: „Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej2. Petra 3,9.10.SA 322.1

    A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť2. Petra 3,11-13.SA 322.2

    Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji! A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná... Vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov, a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista2. Petra 3,14.15.17.18.SA 322.3

    Božia prozreteľnosť dovolila Petrovi zavŕšiť jeho pôsobenie v Ríme, kde ho cisár Nero rozkázal uväzniť pravdepodobne počas Pavlovho druhého žalárovania. Týmto dvom zostarnutým apoštolom, ktorí mnoho rokov pôsobili ďaleko od seba, pripadlo nakoniec vydať svoje posledné svedectvo o Kristovi v hlavnom meste sveta a na jeho pôde preliať svoju krv ako semeno pre hojnú žatvu svätých a mučeníkov.SA 322.4

    Odvtedy, čo Peter zaprel Krista a znova dostal apoštolské poverenie, neohrozene odolával nebezpečenstvu a osvedčil šľachetnú odvahu pri hlásaní ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa, ktorý vstúpil na nebesá. Na lôžku svojej väzenskej cely spomínal na Kristove slová: „Veru, veru hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechcešJán 21,18. Týmito slovami Ježiš naznačil svojmu učeníkovi spôsob jeho smrti a predpovedal aj to, že vystrie ruky na kríži.SA 322.5

    Peter bol ako Žid a cudzinec odsúdený na bičovanie a ukrižovanie. Apoštol sa v očakávaní strašnej smrti rozpomenul na svoj veľký hriech, keď zaprel Ježiša v hodine jeho najťažšej skúšky. Aj keď sa kedysi veľmi nerád hlásil ku krížu, teraz mu bolo potešením položiť život za evanjelium. Uvedomoval si však, že spôsob Majstrovej smrti by bol pre neho, ktorý zaprel svojho Pána, príliš veľkou cťou. Niet pochýb, že Peter svoj hriech úprimne oľutoval a Kristus mu odpustil, na dôkaz čoho mu bola zverená významná úloha: Pásť ovce a baránky Pánovho stáda. Sám sebe si však nemohol odpustiť. Ani predstava múk posledného smrteľného zápasu nemohla zmierniť trpkosť jeho bolesti a pokánia. Nakoniec ako poslenú žiadosť vyjadril prosbu, aby ho kati pribili na kríž dolu hlavou. Žiadosť mu splnili. Takto teda zomrel veľký apoštol Peter.SA 323.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents