Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Skutky apoštolov - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    57. kapitola — Zjavenie

    Kresťania apoštolskej doby sa vyznačovali vážnosťou a nadšením. Pre svojho Majstra pracovali tak neúnavne, že v pomerne krátkom čase sa evanjelium o kráľovstve aj napriek prudkému odporu rozšírilo do všetkých obývaných častí sveta. Horlivosť vtedajších Ježišových nasledovníkov zaznamenalo inšpirované pero na povzbudenie veriacich v každej dobe. O efezskom cirkevnom zbore, ktorý Pán Ježiš uviedol ako symbol celej kresťanskej cirkvi apoštolskej doby, verný a pravý Svedok povedal: „Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol siZjavenie Jána 2,2.3.SA 346.1

    Efezský zbor sa spočiatku vyznačoval detskou prostotou a horlivosťou. Veriaci sa skutočne snažili poslúchať každé Božie slovo a ich život zjavoval opravdivú a úprimnú lásku ku Kristovi. Božiu vôľu plnili radostne, pretože Spasiteľ bol v ich srdci trvale prítomný. Z lásky k svojmu Vykupiteľovi najvyšším cieľom ich života bolo získavať preňho ľudí. Vzácne poklady Kristovej milosti nechceli hromadiť. Keďže si uvedomovali dôležitosť svojho povolania a závažnosť posolstva: „Na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lukáš 2,14), horela v nich túžba rozniesť radostnú zvesť o spasení do najodľahlejších končín zeme. Svet poznal, že bývali s Ježišom. Kajali sa, a bolo im odpustené; boli očistení a posvätení, a do spoločenstva s Bohom sa dostali prostredníctvom jeho Syna.SA 346.2

    Členovia cirkvi jednotne zmýšľali a konali. Láska ku Kristovi ich držala pospolu ako zlatá reťaz. Stále viac a úplnejšie chceli poznať svojho Pána a vo svojom živote prejavovali radosť a Kristov pokoj. Navštevovali „vdovy a siroty v ich tiesni“ a snažili sa zostať „nepoškvrnení od tohto svetaJakoba 1,27. Vedeli, že v opačnom prípade by odporovali vlastnému vyznaniu a zapierali by svojho Vykupiteľa.SA 346.3

    Dielo sa šírilo v každom meste. Novoobrátení veriaci si pokladali za povinnosť svedčiť ľuďom o neoceniteľnom dare, ktorý dostali. Neuspokojili sa, kým svetlo, ktoré im osvietilo myseľ, neosvieti aj iných. Zástupy neveriacich poznali dôvody kresťanskej nádeje. Úprimné osobné výzvy počuli ľudia blúdiaci, spoločensky vyvrhnutí, ba aj povrchní vyznavači pravdy, čo viac milovali svetské rozkoše než Boha.SA 346.4

    Po čase však nadšenie veriacich začalo ochabovať a slabla aj vzájomná láska. V cirkvi bolo badať ochladnutie. Niektorí pozabudli na to, akým obdivuhodným spôsobom prijali pravdu. Starí vlajkonoši jeden po druhom vymierali. Niektorí mladší pracovníci, čo mohli vziať na seba časť zodpovednosti a stať sa múdrymi predstaviteľmi cirkvi, boli častým opakovaním známych právd unavení. Vo svojej túžbe po niečom neobvyklom a prekvapujúcom chceli uvádzať nové učenie, čo sa mnohým javilo ako príjemnejšie, no nebolo v súlade so zásadami evanjelia. Vo svojej samoľúbosti a duchovnej slepote nepostrehli, že pod vplyvom týchto zvodných výmyslov mnohí začnú pochybovať o svojich minulých skúsenostiach a skončia v zmätku a nevere.SA 347.1

    Šírenie falošných názorov spôsobilo v cirkvi rozkol a mnohí prestali pokladať Ježiša za pôvodcu a dokonávateľa svojej viery. Spory o nepodstatných otázkach učenia a záujem o zvodne „vymyslené bájky“ zaberali čas, ktorý sa mal venovať zvestovaniu evanjelia. V dôsledku toho zostali bez výstrahy celé zástupy ľudí, ktorých mohlo verné zvestovanie pravdy presvedčiť a umožniť im obrátenie. Zbožnosť sa rýchlo vytrácala a zdalo sa, že povrchných nasledovníkov Krista postupne ovláda satan.SA 347.2

    Práve v tomto kritickom období dejín cirkvi bol Ján odsúdený do vyhnanstva. Cirkev jeho hlas nikdy tak naliehavo nepotrebovala ako teraz. Takmer všetkých jeho spolupracovníkov v službe evanjelia stihla medzičasom mučenícka smrť. Ostatní veriaci boli kruto prenasledovaní. Všetko nasvedčovalo tomu, že nepriatelia nad Kristovou cirkvou čoskoro zvíťazia.SA 347.3

    V pozadí však neviditeľne pôsobila Pánova ruka. Božia prozreteľnosť dovolila, aby Jána odviedli ta, kde mu Kristus mohol obdivuhodne zjaviť nielen seba samého, ale vo videniach mu oznámiť životodarné pravdy pre cirkevné zbory.SA 347.4

    Nepriatelia pravdy sa nazdávali, že vypovedaním Jána do samoty Božieho verného svedka navždy umlčali. Apoštol však na ostrove Patmos dostal posolstvá, ktoré mali posilňovať cirkev až do konca času. Napriek tomu, že ľudí zodpovedných za vyhnanie Jána nikto viny nezbaví, Boh ich použil za nástroj na uskutočnenie svojich zámerov. Práve ich snaha zatieniť svetlo pomohla pravde zažiariť naplno.SA 347.5

    Pán slávy sa zjavil vyhnanému apoštolovi v sobotu. Ján aj na ostrove Patmos zachovával sobotu práve tak posvätne, ako keď kázaval v judských mestách a osadách. Vierou prijímal vzácne zasľúbenia týkajúce sa tohto dňa. O tom napísal: „V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice... Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človekaZjavenie Jána 1,10-13.SA 348.1

    Tento milovaný učeník dostal mimoriadne veľkú milosť. V Getsemanskej záhrade videl svojho Majstra, ako sa potí krvou, „lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzorIzaiáš 52,14. Potom ho videl v rukách rímskych žoldnierov, oblečeného v starom purpurovom rúchu a s tŕňovou korunou na hlave. Videl ho visieť na golgotskom kríži, keď sa mu niektorí z prítomných bezcitne vysmievali a tupili ho. A teraz Ján opäť smie vidieť svojho Pána. Aký zmenený je jeho zjav! Už nie je „Mužom bolestí“, ktorým ľudia opovrhujú a ktorého tupia. Ján ho vidí odiateho v rúchu nebeského jasu. „Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peciZjavenie Jána 1,14.15. Jeho hlas pripomína hukot mnohých vôd. Tvár mu žiari ako slnko. V ruke drží sedem hviezd a z úst mu vychádza dvojsečný meč, symbol moci jeho slova. Patmos žiari slávou zmŕtvychvstalého Spasiteľa. Ján napísal: „Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: Neboj sa!Zjavenie Jána 1,17.SA 348.2

    Ján bol posilnený, aby prítomnosť svojho osláveného Pána mohol zniesť. Potom sa jeho udivenému zraku zjavila sláva neba. Smel vidieť Boží trón a po skončení všetkých pozemských bojov uvidel zástup vykúpených odiatych v bielom rúchu. Počul hudbu nebeských anjelov a víťazné piesne tých, čo zvíťazili krvou Baránka a slovom svojho svedectva. V zjavení, ktoré smel pozorovať, videl úchvatné scény zo skúseností Božieho ľudu i budúcnosť cirkvi až do konca času. V číselnej a obraznej symbolike videl významné udalosti, ktoré mal zaznamenať, aby Boží ľud v jeho dobe i v budúcich vekoch mohol správne chápať nebezpečenstvá a boje, ktoré ho očakávajú.SA 348.3

    Toto zjavenie dostal Ján pre cirkev celého kresťanského veku na poučenie a potešenie. Učitelia náboženstva však tvrdili, že je to kniha zapečatená a jej tajomstvá nemožno vysvetliť. Preto sa mnohí odvrátili od tohto prorockého záznamu a skúmaním jeho tajomstiev nechceli strácať čas. Boh však nechce, aby jeho ľud podobne hľadel na túto knihu. Táto kniha je „zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať“. Pán hovorí: „Blahoslavený kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané, lebo čas je blízko.“ „Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe, a keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom píše v tejto knihe. Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: Áno, prídem čoskoroZjavenie Jána 1,1.3; 22,18-20.SA 349.1

    V knihe Zjavenie sú nám odhalené Božie hlbiny. Samotný názov tejto inšpirovanej knihy –Zjavenie– protirečí tvrdeniu, že ide o knihu zapečatenú. Zjavenie znamená niečo, čo je zjavené. Sám Pán zjavil svojmu služobníkovi tajomstvá v tejto knihe obsiahnuté preto, aby ich sprístupnil všetkým záujemcom. Pravdy tejto knihy sú určené rovnako ľuďom posledných dní svetových dejín ako tým, čo žili v Jánovej dobe. Niektoré scény zobrazené v tomto proroctve patria do minulosti, iné sa odohrávajú teraz a ďalšie približujú záver veľkého sporu medzi mocnosťami temnosti a Kniežaťom neba, a nakoniec obrazy, ktoré odhaľujú víťazstvo a radosť vykúpených na obnovenej zemi.SA 349.2

    Ak sa niekomu nedarí všetky symboly knihy Zjavenie ihneď rozlúštiť, nemal by si myslieť, že skúmanie tejto knihy, v snahe spoznať význam pravdy v nej obsiahnutej, je zbytočné. Ten, ktorý Jánovi tieto tajomstvá zjavil, niečo z radosti nebeských vecí dá okúsiť aj tomu, kto usilovne hľadá pravdu. Kto pravde otvorí srdce, ten porozumie posolstvu tejto knihy a odmenou mu bude požehnanie zasľúbené tým, „čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísanéZjavenie Jána 1,3.SA 349.3

    V Zjavení sa stretávajú i končia všetky knihy Písma. Tu je aj doplnok k prorockej knihe Danielovej. Jedna kniha je proroctvom, druhá zjavením. Zapečatenou knihou nie je Zjavenie, ale tá časť Danielovho proroctva, čo sa vzťahuje na posledné dni. Anjel povedal prorokovi: „Ty však, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas!Daniel 12,4.SA 349.4

    Bol to Kristus, kto kázal apoštolovi napísať všetko, čo mu zjavil. Povedal mu: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: Do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laudicey.“ „Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa žijem na veky vekov... Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkvíZjavenie Jána 1,11.18-20.SA 350.1

    Mená siedmich zborov predstavujú cirkev v rôznych obdobiach kresťanských stáročí. Číslo sedem znamená plnosť i trvanie posolstva do konca času, zatiaľ čo uvedené symboly vystihujú vnútorný stav cirkvi v rôznych obdobiach svetových dejín. O Kristovi tu čítame, že sa prechádza uprostred siedmich svietnikov. Takto je vystihnutý jeho vzťah k zborom. Stále je teda spojený so svojím ľudom. Pozná jeho skutočný stav. Pozoruje jeho poriadok, jeho zbožnosť a oddanosť. Aj keď je veľkňazom a prostredníkom v nebeskej svätyni, Ján ho videl prechádzať sa uprostred svojich pozemských zborov. Neúnavne bdelo a pozorne sleduje, či svetlo niektorého strážcu pohasína, alebo už aj vyhaslo. Keby starosť o svietniky bola zverená len ľuďom, blikavý plamienok by pomaly zhasínal a nakoniec by vyhasol. Kristus je však pravým Strážcom Hospodinovho domu, verným Ochrancom chrámového nádvoria. Jeho ustavičná starostlivosť a záchovná milosť sú prameňom života a svetla. Kristus je predstavený aj ako ten, ktorý vo svojej pravici drží sedem hviezd. To nás uisťuje, že zbor, ktorý si plní svoje poslanie, nemôže zahynúť, pretože hviezdu, ktorú chráni Všemohúci, z Kristovej ruky nikto nevytrhne.SA 350.2

    Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej praviciZjavenie Jána 2,1. Tieto slová patria zborovým učiteľom, ktorým Boh zveril veľkú zodpovednosť. Blahodarné vplyvy, ktoré má cirkev šíriť, súvisia s Božími služobníkmi, ktorí majú zjavovať Kristovu lásku. On dohliada na nebeské hviezdy. On im dáva svetlo. On riadi a usmerňuje ich pohyb. Keby to nerobil, stali by sa z nich padlé hviezdy. Tak je to aj s jeho služobníkmi. Oni sú len nástrojmi v jeho rukách, a čokoľvek dobrého vykonajú, je to len prejav jeho moci. Skrze nich má žiariť jeho svetlo. Zárukou ich účinnosti má byť Spasiteľ. Ak budú svoj pohľad upierať naňho, tak ako ho on upieral na Otca, potom budú spôsobilí konať jeho dielo. Ak sa budú bezvýhradne spoliehať na Boha, prepožičia im svoju vznešenosť, aby ju odzrkadlili svetu.SA 350.3

    Tajomstvo neprávosti, ktorej pôsobnosť Pavol predpovedal, začala pustošiť už v ranej cirkvi; a keď so svojím bludným učením vystúpili falošní učitelia, pred ktorými veriacich varoval Peter, ich bludy zviedli mnohých. Niektorí v skúškach zakolísali a boli v pokušení vzdať sa viery. V čase, keď Ján dostal zjavenia, mnohí stratili prvú lásku k pravde evanjelia. Boh však vo svojej veľkej milosti nenechal cirkev v jej odpadlom stave. Vo svojom neskonale vľúdnom posolstve veriacim zjavoval svoju lásku a žiadal ich, aby sa rozhodli pracovať pre večnosť. Svoj ľud vyzýval: „Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prvZjavenie Jána 2,5.SA 351.1

    Cirkev mala nedostatky, potrebovala prísne napomenutie a pokarhanie. Ján dostal vnuknutie, aby varovné, karhavé i prosebné posolstvá oznámil tým, čo strácajú zo zreteľa základné zásady evanjelia a ohrozujú si nádej na spásu. Karhavé slová, ktorými Boh v prípade potreby svoj ľud varovne napomína, sprevádza vždy súcitná láska a prísľub pokoja každému kajúcemu členovi. Pán hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnouZjavenie Jána 3,20.SA 351.2

    Pre tých, čo si v protivenstve vieru v Boha zachovajú, prorok dostal slová uznania a zasľúbenia: „Poznám tvoje skutky – hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť –, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.“ „Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme.“ Ježiš varoval veriacich: „Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť.“ „Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniecZjavenie Jána 3,8.10.2.11.SA 351.3

    Skrze toho, ktorý sa predstavil ako „váš brat a spoločník v súžení“ (Zjavenie Jána 1,9), Boh svojej cirkvi zjavil, čo bude musieť preňho vytrpieť. Vyhnaný starec pri pohľade do budúcnosti videl v dlhých stáročiach temna a povery zástupy tých, čo z lásky k pravde zahynú mučeníckou smrťou. Videl však aj to, že ten, ktorý ochránil svojich prvých svedkov, neopustí svojich verných nasledovníkov v stáročiach prenasledovania, ktorým budú prechádzať až do konca času. Pán oznámil: „Neboj sa toho, čo máš trpieť, hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete... v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec životaZjavenie Jána 2,10.SA 351.4

    Ján potom počul zasľúbenie, ktoré patrí všetkým verným bojovníkom proti zlu: „Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ „Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.“ „Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróneZjavenie Jána 2,7; 3,5.21.SA 352.1

    Ján pozoroval spojitosť Božieho milosrdenstva, súcitu a lásky s Božou svätosťou, spravodlivosťou a mocou. Videl, ako hriešnici poznávali v Bohu Otca, ktorého sa pre svoje hriechy báli. Pri pohľade za vyvrcholenie veľkého zápasu apoštol videl na Sione „čosi ako sklené more... tých, čo zvíťazili... stáť na sklenenom mori; mali Božie citary a spievali pieseň Mojžiša... a Baránkovu pieseňZjavenie Jána 15,2.3.SA 352.2

    Ján vidí Vykupiteľa ako „Leva z Júdovho kmeňa“ i ako „Baránka, ktorý bol ako zabitýZjavenie Jána 5,2.3. Tieto symboly predstavujú spojenie všemohúcej moci a sebaobetavej lásky. Lev z Júdy, tak strašný pre tých, čo opovrhli jeho milosťou, bude pre svojich poslušných a verných nasledovníkov Božím Baránkom. Ohnivý stĺp, ktorý priestupníkom Božieho zákona oznamuje hrôzu a hnev, je znamením svetla, milosrdenstva a vyslobodenia pre tých, čo zachovávali jeho prikázania. Božie rameno, dostatočne silné na zničenie bezbožných, je dosť mocné aj na záchranu verných. Každý verný bude spasený. „On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhýMatúš 24,31.SA 352.3

    Boží ľud v porovnaní s miliónmi obyvateľov sveta bude len malým stádom, akým vždy bol; ak však zostane verný pravde zjavenej v Božom slove, Boh mu bude útočiskom. Veriaci budú pod širokým štítom Všemohúceho. Boh vždy tvorí väčšinu. Keď zvuk posledného zatrúbenia nebeskej poľnice prenikne do žalára mŕtvych a spravodliví víťazoslávne vyjdú a zvolajú: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1. Korinťanom 15,55), vtedy budú Božie deti spolu s Bohom, s Kristom, s nebeskými zástupmi anjelov as vernými vyznavačmi všetkých čias tvoriť väčšinu.SA 352.4

    Verní učeníci nasledujú Krista napriek ťažkým bojom, sebazapreniu i trpkému sklamaniu. To všetko im však pomáha poznať, (352) aký zločinný a podlý je hriech, od ktorého sa teraz s odporom odvracajú. Ako účastníci Kristovho utrpenia majú podiel aj na jeho sláve. Prorok vo videní pozoroval konečné víťazstvo ostatku Božej cirkvi: „Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili... stáť na sklenenom mori; mali Božie citary a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci; spravodlivé a správne sú tvoje cesty, kráľ národovZjavenie Jána 15,2.3.SA 352.5

    Potom som videl, a hľa Baránok stál na vrchu Siona a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho OtcaZjavenie Jána 14,1. Na svete zasvätili svoju myseľ Bohu; slúžili mu rozumom i srdcom a on im teraz môže svoje meno napísať na ich čelo „a budú kraľovať na veky vekovZjavenie Jána 22,5. Nebudú chodiť sem i ta, akoby o svoje miesto chceli prosiť. Patria k tým, ktorým Kristus povie: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“ Boh každého privíta ako svoje dieťa: „Vojdi do radosti svojho PánaMatúš 25,34.21.SA 352.6

    Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a BaránkoviZjavenie Jána 14,4. Prorok ich vidí stáť na vrchu Sion, opásaných a pripravených k svätej službe v bielom kmente. „Ten kment sú spravodlivé skutky svätýchZjavenie Jána 19,8. Tí však, čo v nebi nasledujú Baránka, museli ho najprv nasledovať na zemi. Nerobili to akosi nevrlo či zo vzdoru, ale v dôverivej, ochotnej poslušnosti, ako keď stádo nasleduje svojho pastiera.SA 352.7

    Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom... A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme... V ich ústach sa nenašla lož: sú bez poškvrnyZjavenie Jána 14,2-5.SA 352.8

    A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha... ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov syna Izraela. Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z jednej perly. A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo. Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a BaránokZjavenie Jána 21,2.11.12.21.22.SA 352.9

    Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť PánZjavenie Jána 22,3-5.SA 354.1

    Potom mi ukázal rieku života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásťkrát ovocie: „Každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov.“ „Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: Budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami do mestaZjavenie Jána 22,1.2.14.SA 354.2

    A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimiZjavenie Jána 21,3.SA 354.3

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents