Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Skutky apoštolov - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    58. kapitola — Víťazná cirkev

    Vyše devätnásť storočí ubehlo odvtedy, čo apoštolovia zakončili svoje dielo, ale záznam o ich úsilí a obetiach pre Krista patrí medzi najvzácnejšie poklady cirkvi. Toto svedectvo napísané z podnetu Ducha Svätého malo byť Kristovým nasledovníkom v každom ďalšom veku zdrojom povzbudenia k väčšej horlivosti a opravdivosti v Spasiteľovom diele.SA 355.1

    Učeníci Kristov príkaz splnili. Títo poslovia kríža boli pri zvestovaní evanjelia svedkami takého zjavenia Božej slávy, akú predtým smrteľný človek nevidel. Duch Svätý spolupracoval s apoštolmi na diele, ktoré otriaslo svet. Evanjelium oslovilo každý národ za života jednej generácie.SA 355.2

    Úspechy, ktoré sprevádzali pôsobenie vyvolených apoštolov, boli slávne. Niektorí učeníci neboli spočiatku patrične vzdelaní, no bezvýhradne sa odovzdali Kristovej službe a pod jeho učiteľským dohľadom získali potrebnú prípravu na veľkú úlohu, ktorá im bola zverená. Srdcia mali plné milosti a pravdy, a to usmerňovalo ich pohnútky a konanie. Ich život bol skrytý s Kristom v Bohu; ponorení do hĺbok nekonečnej lásky nemysleli na seba.SA 355.3

    Učeníci boli muži, ktorí vedeli úprimne hovoriť i modliť sa; silu čerpali zo zdroja, ktorý bol mocou Izraela. Bezvýhradne vedeli stáť na Božej strane a svoju osobnú česť spájať s Božím trónom! Ich Bohom bol Hospodin. Jeho česť bola ich cťou. Jeho pravda bola ich pravdou. Kto útočil na evanjelium, akoby im prebodával srdce. Za Kristovo dielo bojovali zo všetkých síl. Duchovné pomazanie zhora im umožnilo úspešne zvestovať slovo života. Očakávali veľa, a preto aj veľa vykonali. Zjavil sa im Kristus a stal sa im vodcom. Ich chápanie pravdy a odolnosť v protivenstve boli úmerné ich poslušnosti Božej vôli. Témou každého ich rozhovoru bol Ježiš Kristus, Božia múdrosť a moc. Vyvyšovali jeho meno – to jediné meno pod nebom, skrze ktoré môžu byť ľudia spasení. Zvestovaním Kristovej dokonalosti uchvacovali srdcia poslucháčov a ľudia prijímali evanjelium. Mnohí z tých, čo predtým Spasiteľovo meno tupili a pohŕdali jeho mocou, teraz sa hlásili za učeníkov Ukrižovaného.SA 355.4

    Učeníci spĺňali svoje zvestné poslanie mocou živého Boha, nie vlastnou silou. Nebola to ľahká úloha. Počiatočné úsilie kresťanskej cirkvi sprevádzali ťažkosti a trpký žiaľ. Učeníci museli pri svojej práci stále zápasiť s nedostatkom, osočovaním, prenasledovaním. Nelipli príliš ani na vlastnom živote a tešili sa, že smú trpieť pre Krista. V ich úsilí nemala miesto nerozhodnosť, váhavosť či bezcieľnosť. Boli ochotní zriecť sa všetkého, ba aj samých seba. Vedomie zodpovednosti im zušľachťovalo a obohacovalo život; a vo víťazstvách, ktoré dosiahli pre Krista, bola zrejmá nebeská milosť. Evanjelium víťazilo Božou všemohúcou silou, ktorá pôsobila skrze nich.SA 356.1

    Apoštolovia vybudovali Božiu cirkev na základe, ktorý položil sám Kristus. Písmo viackrát spomína stavbu chrámu ako príklad budovania cirkvi. Zachariáš hovorí o Kristovi ako Výhonku, ktorý vystaví chrám Hospodinov. Pohanov vidí ako pomocníkov pri tomto diele: „Takí, čo sú zďaleka, prídu a budú stavať chrám Hospodinov.“ A Izaiáš vraví: „Cudzozemci vystavajú tvoje hradbyZachariáš 6,15; Izaiáš 60,10.SA 356.2

    Peter v súvise so stavbou chrámu napísal: „Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista1. Petra 2,4.5.SA 356.3

    Apoštolovia pracovali v „lomoch“ židovského a pohanského sveta, odkiaľ prinášali „kamene“, a kládli ich na „základ“. Pavol vo svojom liste veriacim v Efeze napísal: „Už nie ste cudzinci ani príšelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny, ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v DuchuEfezským 2,19-22.SA 356.4

    Podobne napísal aj veriacim v Korinte: „Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa vyjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je1. Korinťanom 3,10-13.SA 356.5

    Apoštolovia stavali na bezpečnom základe – na večnej Skale. Na tento základ kládli kamene, ktoré „vylomili“ zo sveta. Práca staviteľov sa neobišla bez prekážok. Úsilie im krajne sťažoval odpor Kristových nepriateľov. Museli bojovať proti fanatizmu, predsudkom a nenávisti tých, čo stavali na falošnom základe. Mnohých budovateľov cirkvi možno prirovnať k staviteľom múrov za čias Nehemiáša, o ktorých čítame: „Tí, čo stavali na múre, ako aj tí, čo nosili bremená, robili; každý jednou svojou rukou robildielo a druhou držal zbraňNehemiáš 4,17. Nehemiáš 4,17 (ROH); Nehemiáš 4,11 (ECAV).SA 357.1

    Králi, miestodržitelia, kňazi a poprední muži sa snažili zboriť Boží chrám. Verní budovatelia však aj pod hrozbou mučenia a smrti v diele pokračovali a nádherná, súmerná stavba rástla. Robotníci bývali oparom poverčivosti občas takmer oslepení a inokedy akoby podliehali násiliu zo strany odporcov. No napriek tomu pokračovali v diele s pevnou vierou a neochvejnou odvahou.SA 357.2

    Nepriateľ postupne vyhubil všetkých popredných staviteľov. Štefana ukameňovali, Jakuba zabili mečom, Pavla sťali, Petra ukrižovali, Jána poslali do vyhnanstva. Cirkev však predsa rástla. Na miesta tých, čo padli, prišli noví pracovníci a pridávali kameň ku kameňu. Takto pozvoľna rástol chrám Božej cirkvi.SA 357.3

    Po založení kresťanskej cirkvi prišli síce storočia prudkého prenasledovania, no nikdy nebol nedostatok takých, čo si prácu na stavbe Božieho chrámu cenili viac ako vlastný život. O takých čítame: „Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie. Kameňovali ich, rozpilovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklináchŽidom 11,36-38.SA 357.4

    Nepriateľ spravodlivosti vo svojom úsilí zastaviť dielo, ktoré bolo zverené Pánovým staviteľom, nezabudol na nich. Boh však „bez svedectva o sebe samom neostávalSkutky apoštolov 14,17. Prišli pracovníci, ktorí úspešne bránili vieru raz danú svätým. Dejiny zaznamenávajú odhodlanosť a hrdinstvo týchto ľudí. Mnohí z nich padli pri práci podobne ako apoštolovia, no výstavba chrámu pokračovala. Robotníkov zabíjali, ale dielo napredovalo. Valdenskí kresťania, Viklef, Hus, Jeroným, Luther, Zwingli, Cranmer, Latimer, Knox, hugenoti, bratia Wesleyovci a ďalší kládli na položený základ materiál, ktorý pretrvá veky. V neskorších rokoch to boli tí, čo sa snažili šíriť Božie slovo, ako aj misionári v pohanských zemiach, čo pripravovali pôdu na zvestovanie posledného veľkého posolstva – tí všetci pomáhali dokončievať stavbu chrámu.SA 357.5

    Po celé stáročia, čo uplynuli od čias apoštolov, stavba Pánovho chrámu nebola prerušená. Pri spätnom pohľade do minulých stáročí môžeme pozorovať, že veriaci žiarili v stavbe ako živé kamene a prúdom svetla presvecovali temnotu bludov a povier. Tieto vzácne drahokamy budú po celú večnosť žiariť stále jasnejšie a svedčiť o moci Božej pravdy. Oslňujúce svetlo týchto obrúsených kameňov vyjavuje príkry rozdiel medzi svetlom a tmou, medzi zlatom pravdy a odpadom bludu.SA 358.1

    Pavol, ďalší apoštolovia a všetci spravodliví, čo odvtedy žili, účinne pomáhali budovať Boží chrám. Stavba však stále nie je zavŕšená. Ešte aj my v súčasnosti máme čo robiť, aby sme splnili svoje poslanie. Na položený základ máme prinášať materiál, ktorý obstojí v ohnivej skúške – zlato, striebro a drahé kamene „tesané v slohu chrámovomŽalm 144,12. Týmto Božím staviteľom Pavol pripomína povzbudivé a varovné slová: „Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak, ako cez oheň1. Korinťanom 3,14.15. Kresťan, ktorý verne hlása Slovo života a ľudí uvádza na cestu svätosti a pokoja, a na základ prináša hodnotný, spoľahlivý materiál, bude v Božom kráľovstve ctený ako múdry staviteľ.SA 358.2

    O apoštoloch čítame: „Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzaliMarek 16,20. Ako vtedy vyslal svojich učeníkov, tak aj dnes posiela členov svojej cirkvi. Tá istá moc, ktorá sprevádzala učeníkov, bude sprevádzať aj dnešných poslov. Ak budú od Boha očakávať silu, on bude spolupracovať s nimi a ich úsilie nebude márne. Mali by si pritom uvedomiť, že dielo, ktoré konajú, má Božiu pečať. Boh povedal Jeremiášovi: „Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil – znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slováJeremiáš 1,7-9. Pán aj nás nabáda, aby sme šli zvestovať jeho posolstvo a na svojich ústach pocítili jeho svätý dotyk.SA 358.3

    Kristus zveril cirkvi posvätnú úlohu. Každý jej člen by mal svetu sprostredkúvať nebeskú zvesť s pokladmi Božej milosti – Kristovo nevyspytateľné bohatstvo. Spasiteľ po ničom tak netúži ako mať pomocníkov, ktorí predstavia svetu jeho ducha a povahu; a svet nič tak nepotrebuje ako prejav Spasiteľovej lásky v ľuďoch. Celé nebo čaká na poslov, prostredníctvom ktorých by Boh mohol zjavovať moc kresťanstva.SA 358.4

    Cirkev je sprostredkovateľkou Božej pravdy; Boh ju splnomocnil konať zvláštne dielo. Ak zostane Bohu verná a zachová jeho prikázania, bude v nej hojnosť milosti. Ak zostane verná svojmu poslaniu a bude ctiť svojho Pána – Izraelovho Boha – potom niet moci, ktorá by sa mohla postaviť proti nej.SA 359.1

    Horlivosť pre Boha a jeho dielo nútila učeníkov mocne zvestovať evanjelium. Nemala by tá istá horlivosť aj v našich srdciach vzbudiť odhodlanie svedčiť o spásnej láske zjavenej v ukrižovanom Kristovi? Každý kresťan smie prednostne Spasiteľov príchod nielen radostne očakávať, ale ho aj urýchliť.SA 359.2

    Keby si cirkev obliekla rúcho Kristovej spravodlivosti a zriekla sa všetkého, čo ju púta k svetu, zažila by úsvit nového a slávneho dňa. Zasľúbenie, ktoré dostala od Boha, je prevždy platné. Boh chce cirkev urobiť večne slávnou – na radosť mnohých pokolení. Pravda nakoniec zvíťazí napriek tomu, že ju ľudia odmietajú a zavrhujú. Aj keď sa zdá, že niekedy sa šíri len pomaly, jej pokrok sa nikdy nezastaví. Keď Božie posolstvo naráža na odpor, Boh obdarí cirkev novou silou, aby jej vplyv zvýraznil. Pravda vybavená nebeskou mocou si prerazí cestu aj cez najodolnejšie hrádze a zvíťazí nad každou prekážkou. Čo udržovalo Božieho Syna v jeho namáhavom a obetavom živote? Videl výsledky svojej práce a to ho uspokojovalo. Pri pohľade do večnosti pozoroval šťastie tých, ktorí jeho ponížením získali odpustenie a večný život. Jeho ucho počulo jasot vykúpených; počul ich spievať pieseň Mojžišovu a Baránkovu.SA 359.3

    Aj my smieme nahliadnuť do budúcej nebeskej blaženosti. Písmo nám niečo z prichádzajúcej slávy poodhaľuje a výjavy, vykreslené Božou rukou, sú pozemskej cirkvi vzácnym zjavením. Vierou smieme stáť na prahu večného mesta a počuť láskyplné privítanie tých, čo v tomto živote spolupracujú s Kristom a pokladajú si za česť preňho i trpieť. Pri slovách: „Poďte, požehnaní môjho Otca,“ kladú svoje koruny k Vykupiteľovým nohám a volajú: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie... Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekovMatúš 25,34; Zjavenie Jána 5,12.13.SA 359.4

    Tam sa vykúpení pozdravia s tými, čo ich priviedli k Spasiteľovi, a spoločne budú velebiť toho, ktorý zomrel, aby ľudia mali život, ktorý potrvá večne. Boj sa skončil. Prestal odveký spor i súženie. Víťazný spev naplní nebesá, keď vykúpení zaspievajú radostnú pieseň: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý,“ a predsa žije ako víťazný premožiteľ.SA 360.1

    Potom som videl...veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!Zjavenie Jána 7,9.10.SA 360.2

    To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu.“ „A už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominuloZjavenie Jána 7,14-17; 7,1; 21,4.SA 360.3

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents