7. kapitola — Varovanie pred pokrytectvom

Keď učeníci zvestovali evanjelium v Jeruzaleme, Boh potvrdzoval ich slovo a veľa ľudí uverilo. Následkom fanatickej zaslepenosti Židov mnohí z týchto prvých kresťanov museli opustiť svoje rodiny a priateľov a bolo im treba opatriť potravu i prístrešie.SA 46.1

V Písme čítame, že „medzi nimi nebolo núdzneho“ (Skutky apoštolov 4,34), a ďalej sa dozvedáme o tom, ako boli ich potreby uspokojené. Kto z veriacich mal peniaze či majetok, s radosťou to obetoval, aby sa pomohlo trpiacim. Veriaci predávali svoje domy alebo pozemky, priniesli peniaze a kládli ich apoštolom k nohám. „A rozdeľovali každému podľa toho, kto ako potreboval“ Skutky apoštolov 4,35.SA 46.2

Táto štedrosť veriacich bola dôsledkom vyliatia Ducha Svätého. Tí, čo prijali evanjelium, boli „jedno srdce, jedna duša“ Skutky apoštolov 4,32. Mali na zreteli jeden spoločný záujem: Úspešne splniť určené poslanie; lakomstvo v ich živote nemalo miesto. Ich láska k spoluveriacim a k dielu, ktorému sa odovzdali, prevýšila ich záujem o peniaze a majetok. Z ich skutkov bolo zrejmé, že si svojich spolublížnych cenia viac než pozemské bohatstvo.SA 46.3

Tak to bude vždy, keď Duch Svätý ovládne život. Ľudia, ktorí majú srdce plné Kristovej lásky, budú nasledovať príklad toho, ktorý pre nás schudobnel, aby sme my mohli jeho chudobou zbohatnúť. Všetky dary, ktoré z Božej ruky prijímajú – peniaze, čas a vplyv – budú pokladať len za prostriedok zvestovania evanjelia. Tak to bolo v ranej obci veriacich, a keby sa v dnešnej cirkvi ukázalo, že sa jej členovia pod vplyvom moci Ducha odvracajú od svetských záujmov a sú ochotní priniesť obete, len aby ich spolublížni mohli počuť evanjelium, potom by zvestované pravdy na poslucháčov mocne zapôsobili.SA 46.4

Príkladná dobročinnosť veriacich bola v príkrom rozpore s počínaním Ananiáša a Zafiry. Ich skutok, ktorý zaznamenalo inšpirované pero, zanechal temnú škvrnu v prvotnej cirkvi. Títo zdanliví učeníci mali spolu s inými prednosť počuť zvesť evanjelia z úst apoštolov. S ostatnými veriacimi boli svedkami toho, ako sa po modlitbe apoštolov „zatriaslo miesto, na ktorom boli zhromaždení, a všetkých naplnil Duch Svätý“ Skutky apoštolov 4,31. Všetci prítomní boli zrazu pod priamym vplyvom Božieho Ducha hlboko presvedčení a Ananiáš a Zafira sľúbili, že utŕžené peniaze za predaný majetok odovzdajú Pánovi.SA 46.5

Neskôr však Ananiáš a Zafira podľahli lakomstvu, čím zarmútili Ducha Svätého. Svoj sľub začali ľutovať a čoskoro prestalo pôsobiť aj blahodarné požehnanie, ktoré ich nadchlo túžbou vykonať pre Kristovo dielo niečo veľké. Usúdili, že sa prenáhlili a že by o svojom rozhodnutí mali znova pouvažovať. Pozhovárali sa teda o tom a umienili si, že sľub nesplnia. Videli však, že tí, čo sa v záujme zmiernenia biedy chudobných bratov zriekli svojho majetku, požívajú medzi veriacimi veľkú úctu. Obávali sa však hanby, ak by sa ich bratia mali dozvedieť, že si sebecky ponechali to, čo slávnostne sľúbili dať Bohu. Rozhodli sa teda svoj majetok predať a predstierať, že celý utŕžený obnos odovzdali do spoločnej pokladnice. V skutočnosti si však veľkú časť z neho ponechali. Takto si chceli zabezpečiť živobytie na úkor spoločnej pokladnice a pritom medzi bratmi a sestrami požívať veľkú vážnosť.SA 47.1

Boh však nenávidí pokrytectvo a faloš. Ananiáš a Zafira sa voči Bohu dopustili klamstva; luhali Duchu Svätému a ich hriech bol náhle a strašne potrestaný. Keď Ananiáš doniesol svoj dar, Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ Skutky apoštolov 5,3-5.SA 47.2

Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach.SA 47.3

„Azda nebol tvoj, kým si ho mal?“ spýtal sa ho Peter. Ananiáša nikto nenútil, aby svoj majetok obetoval pre spoločné dobro. Konal z vlastnej vôle. No v snahe oklamať učeníkov, luhal Bohu.SA 47.4

„Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac čo sa stalo, a Peter jej povedal: Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok? Ona povedala: Áno, za toľko! Peter sa jej spýtal: Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba! A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli tu i ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli“ Skutky apoštolov 3,7-11.SA 47.5

Boh vo svojej múdrosti videl, že takýto mimoriadny prejav jeho hnevu je nutný, ak sa mladá cirkev nemala mravne rozložiť. Počet jej členov značne vzrástol. Cirkev by bola krajne ohrozená, keby sa v rýchlom prílive obrátených pripájali k nej mužovia a ženy, čo by pod zámienkou slúžiť Bohu uctievali mamonu. Tento súd potvrdzuje, že ľudia nemôžu Boha oklamať, že Boh odhalí v srdci skrytý hriech a nedovolí, aby sa mu niekto posmieval. Trest mal byť cirkvi výstrahou a mal ju viesť k tomu, aby sa chránila pred pretvárkou a pokrytectvom a aby neokrádala Boha.SA 48.1

Toto varovné poučenie o tom, ako Boh nenávidí lakomstvo, klam a pokrytectvo, patrilo nielen ranej cirkvi, ale všetkým budúcim pokoleniam. Ananiáša a Zafiru prepadlo najprv lakomstvo. Túžba ponechať si časť toho, čo sľúbili Pánovi, ich viedla do klamstva a pokrytectva.SA 48.2

Boh určil, že zvestovanie evanjelia závisí od práce a darov jeho ľudu. Pánovo dielo sa šíri pomocou dobrovoľných darov a desiatkov. Z prostriedkov, ktoré sú nám zverené, Boh žiada určitý diel – desatinu. Zostáva na vôli človeka, či chce, alebo nechce dať viac než len desiatok. Keď však srdce ovplyvní Duch Svätý a človek raz určitý obnos Pánovi sľúbi, potom už sľubujúci nemá na posvätný dar nijaké právo. Podobné sľuby dané ľuďom by sa pokladali za záväzné. A môžu byť sľuby ľuďom záväznejšie než sľuby dané Bohu? Sú sľuby svedomia menej záväzné než sľuby písomných medziľudských dohôd?SA 48.3

Keď nebeské svetlo mimoriadne jasne a prenikavo osvieti srdce, sebectvo obvykle povolí a prejaví sa ochota obetovať na Božie dielo. Nech si však nikto nemyslí, že daný sľub splní bez toho, aby satan neprotestoval. On totiž nerád vidí, že sa na zemi buduje Vykupiteľovo kráľovstvo. Preto ľuďom navráva, že sľúbili priveľa, a to môže ohroziť ich snahu získať majetok či splniť priania členov vlastnej rodiny.SA 48.4

Boh požehnáva ľudí majetkom práve preto, aby mali z čoho podporiť šírenie jeho diela. Boh zosiela slnečný svit i dážď. On požehnáva rast plodín, ľudí obdarúva zdravím a schopnosťou získať prostriedky. Všetky požehnania dostávame z jeho štedrej ruky. Od ľudí očakáva prejav vďačnosti tým, že mu určitú čiastku toho vrátia v daroch, desiatkoch a obetiach – v obetiach vďaky, v dobrovoľných obetiach a v obetiach za vinu. Keby sa tieto prostriedky dostávali do pokladnice podľa tohto nebeského plánu – desiatky zo všetkých príjmov spolu s dobrovoľnými darmi – potom by bolo naozaj dosť prostriedkov na šírenie Božieho diela.SA 48.5

Ľudské srdcia však zatvrdzuje sebectvo, preto sú rovnako ako Ananiáš a Zafira v stálom pokušení časť obnosu zadržať a pritom predstierať, že Božie požiadavky plnia. Mnohí veľmi ľahkovážne utrácajú peniaze na ukojenie svojich záľub. Veľa ľudí myslí len na uspokojenie vlastných žiadostí a záľub a Bohu obetujú len neochotne a veľmi skúpo. Zabúdajú na to, že Boh bude jedného dňa žiadať od nich presné vyúčtovanie, ako zúročili jeho majetok. Zabúdajú aj na to, že almužnu, ktorú dávajú do pokladnice, neprijme práve tak, ako neprijal obeť Ananiáša a Zafiry.SA 49.1

Pán Boh nás chce prísnym trestom, ktorý stihol týchto krivoprísažníkov, poučiť aj o tom, ako krajne nenávidí a oškliví si každé pokrytectvo a klam. Svojím predstieraním, že obetovali všetko, Ananiáš a Zafira luhali Duchu Svätému, a preto stratili nielen život časný, ale aj večný. Ten istý Boh, ktorý luhárov potrestal, aj dnes odsudzuje každú lož. Lživé ústa sú mu ohavnosťou. Oznamuje, že do svätého mesta „nevojde nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož“ Zjavenie Jána 21,27. Buďme neochvejne a spoľahlivo pravdovravní. Nech pravdovravnosť prenikne celý náš život. Ľubovoľne si s pravdou zahrávať podľa zámerov sebeckej vrtošivosti znamená vo viere stroskotať. „Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti“ Efezským 6,14. Kto hovorí lživo, lacno sa zapredáva. Zdanlivo mu klamstvá môžu v núdzi poslúžiť. Možno sa nazdáva, že mu to v podnikaní zaručuje úspech, ktorý by poctivým spôsobom nedosiahol. Nakoniec však dôjde tak ďaleko, že už nebude vedieť nikomu dôverovať. Keďže sám klame, neverí nikomu.SA 49.2

Hriech Ananiášovho a Zafirinho klamstva voči Bohu bol potrestaný okamžite. Ten istý hriech spáchali mnohí v ďalších dejinách cirkvi a často ho mnohí pášu aj dnes. Aj keď Boh tento hriech nestíha zjavným prejavom svojej neľúbosti, u neho nie je o nič menej odporný, než bol za čias apoštolov. Výstraha platí; Pán Boh jasne prejavil svoj odpor voči tomuto hriechu. Všetci, čo žijú pokrytecky a povoľujú lakomstvu, môžu byť istí, že si pripravujú záhubu.SA 49.3