13. kapitola — Dni prípravy

Pavol po svojom krste ukončil pôst a „potom prijal pokrm a zosilnel. Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom“ Skutky apoštolov 9,19.20. Smelo hlásal, že Ježiš Nazaretský je dlhoočakávaný Mesiáš, ktorý „zomrel za naše hriechy podľa Písem... bol pochovaný... tretieho dňa vzkriesený,“ a potom ho videli dvanásti učeníci a iní. „Poslednému zo všetkých,“ povedal Pavol ďalej, „ako nedochôdčaťu zjavil sa aj mne“ (1. Korinťanom 15,3.4.8). Pavlove dôkazy z proroctiev boli tak presvedčivé a Božia moc sprevádzala jeho úsilie tak zjavne, že Židia žasli a nevedeli, čo na to povedať.SA 78.1

Správa o Pavlovom obrátení Židov veľmi prekvapila. Práve ten, ktorý prišiel do Damasku „s mocou a s dovolením veľkňazov“ (Skutky apoštolov 26,12), zatýkal a stíhal veriacich, teraz káže evanjelium o ukrižovanom a vzkriesenom Spasiteľovi, posilňuje ruky jeho učeníkov a stále privádza nových stúpencov k viere, ktorej donedávna tak zúrivo odporoval.SA 78.2

Pavol bol dosiaľ známy ako horlivý obhajca židovského náboženstva a ako neúnavný prenasledovateľ Ježišových nasledovníkov. So svojou odvahou, samostatnosťou a vytrvalosťou, nadaním i vzdelaním mohol sa uplatniť takmer všade. Všetko vedel mimoriadne jasne zdôvodniť a svojím uštipačným výsmechom protivníka priviesť do nezávideniahodného postavenia. Židia teraz videli, že tento mladý, neobyčajne sľubný muž sa spája s tými, ktorých kedysi prenasledoval, a neohrozene káže v Ježišovom mene.SA 78.3

Generál, ktorý padne v boji, je stratou pre svoje vojsko, ale jeho smrť nijako neposilní nepriateľa. Ak však vynikajúci človek prejde na stranu protivníka, potom vlastnú stranu nielenže oslabí, ale protivnej strane poskytuje rozhodujúcu výhodu. Saula Tarzského mohol Pán na jeho ceste do Damasku jednoducho potrestať smrťou, čím by sa moc prenasledovateľov značne oslabila. Boh však vo svojej prozreteľnosti Saulov život nielen ušetril, ale tohto bojovníka aj obrátil a z nepriateľského tábora previedol na stranu Kristovu. Pavlova výrečnosť, prísna kritickosť, pevné odhodlanie a neochvejná odvaha – to boli vlastnosti, ktoré mladá cirkev práve potrebovala.SA 78.4

Keď Pavol kázal o Kristovi v Damasku, užasli všetci, čo ho počuli, a vraveli: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?“ Skutky apoštolov 9,21. Pavol vyhlásil, že vieru nezmenil z náhleho popudu či z fanatizmu, ale že o tejto zmene rozhodol presvedčivý dôkaz. Vo svojom výklade evanjelia sa snažil objasniť proroctvá, týkajúce sa Kristovho prvého príchodu. Presvedčivo ukázal, že tieto proroctvá sa doslova vyplnili v Ježišovi Nazaretskom. Základom jeho viery bolo spoľahlivé prorocké slovo.SA 79.1

Pavol neprestával vyzývať svojich udivených poslucháčov, „aby sa kajali, obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia,“ a pritom „bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš“ Skutky apoštolov 26,20; 9,22. Mnohí si však zatvrdili srdce a nechceli odpovedať na jeho posolstvo. Čoskoro sa však ich úžas nad jeho obrátením zmenil na takú nenávisť, akou nenávideli Ježiša.SA 79.2

Odpor voči Pavlovi tak zosilnel, že vo svojej činnosti v Damasku už nemohol pokračovať. Nebeský posol mu dal pokyn, aby na čas odišiel „do Arábie“ (Galaťanom 1,17), kde našiel bezpečné útočisko.SA 79.3

Pavol mal v púštnej samote veľkú príležitosť o všetkom nerušene uvažovať a rozjímať. Pokojne sa zamýšľal nad svojou minulosťou a úprimne sa za ňu kajal. Celým srdcom hľadal Boha a hľadať neprestal, kým nemal úplnú istotu, že Pán jeho pokánie prijal a hriech mu odpustil. Túžil po uistení, že Ježiš bude s ním v jeho nastávajúcej službe. Zbavil sa predsudkov a opustil tradície, ktoré dosiaľ poznamenávali jeho život, a prijal poučenie zo zdroja pravdy. Ježiš mu bol spoločníkom, utvrdzoval ho vo viere a obdaril ho veľkou mierou múdrosti a milosti. Keď sa ľudský duch spojí s Božím Duchom, konečné s Večným, účinok tohto spojenia na ľudské telo, myseľ a dušu je nedoceniteľný. Takéto spojenie je zdrojom najvyššieho vzdelania. Taká je Božia metóda rozvoja. „Spriateľ sa s ním a ži v pokoji, tým príde k tebe blaho“ (Job 22,21) – také je Božie posolstvo ľudstvu.SA 79.4

Pavlovo vznešené poslanie, o ktorom sa dozvedel z rozhovoru s Ananiášom, doliehalo naňho stále tiesnivejšie. Keď sa Pavol pri slovách „Brat Saul, pozeraj!“ (Skutky apoštolov 22,3) prvýkrát podíval do tváre tohto zbožného muža, Ananiáš mu z vnuknutia Ducha Svätého povedal: „Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. Lebo budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. A teraz – čo čakáš! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!“ Skutky apoštolov 22,13-16.SA 79.5

Tieto slová sa zhodovali s tým, čo sám Ježiš povedal Saulovi, keď ho zastavil na ceste do Damasku: „Vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa“ Skutky apoštolov 26,16-18.SA 80.1

Keď Pavol o tom všetkom uvažoval, stále jasnejšie chápal zmysel toho, že bol „z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša“ 1. Korinťanom 1,1. Bol „ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ Galaťanom 1,1. Veľkosť diela, ku ktorému bol povolaný, viedla ho k dôkladnému skúmaniu Písma, aby mohol kázať evanjelium „nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž“, „ale v prejavoch Ducha a moci“, aby sa viera poslucháčov „nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci“ 1. Korinťanom 1,17; 2,4.5.SA 80.2

Pavol pri skúmaní Písma dospel k poznaniu, že „nie je veľa múdrych podľa tela, ani veľa mocných, ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil mocných, čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“ 1. Korinťanom 1,26-29. Keď teda Pavol videl múdrosť sveta vo svetle kríža, rozhodol sa, že nechce „nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného“ 1. Korinťanom 2,2.SA 80.3

Pavol počas celej svojej služby nikdy nestratil zo zreteľa zdroj svojej múdrosti a sily. Po rokoch ho možno počuť, ako stále zvestuje: „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ Filipským 1,21. Inokedy znova: „A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Ježiša Krista, môjho Pána. Preňho som všetko stratil... aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista – spravodlivosťou z Boha, založenou na viere, – aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení“ Filipským 3,8-10.SA 80.4

Z Arábie sa Pavol „vrátil do Damasku“ (Galaťanom 1,17) a „smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene“ Skutky apoštolov 9,27. Keďže Židia nemohli odporovať múdrosti jeho dôkazov, „uzniesli sa, že ho zabijú“ Skutky apoštolov 9,23. Vo dne i v noci strážili brány mesta, aby im nemohol ujsť. V tejto tiesnivej chvíli učeníci prosili Boha o pomoc a nakoniec „ho v noci vzali a v koši spustili cez hradby“ Skutky apoštolov 19,23-25.SA 80.5

Pavol sa po svojom úteku z Damasku odobral do Jeruzalema. Od jeho obrátenia uplynuli už tri roky. Hlavným zámerom návštevy Jeruzalema bolo, ako neskôr povedal, „zoznámiť sa s Petrom“ Galaťanom 1,18. Po príchode do mesta, v ktorom bol predtým známy ako „Saul prenasledovateľ“, „pokúsil sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom“ Skutky apoštolov 9,26. Pripadalo im zaťažko uveriť, že tento zúrivý farizej, ktorý chcel všemožne zničiť cirkev, by sa mohol stať Ježišovým úprimným nasledovníkom. „Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene“ Skutky apoštolov 9,26.27.SA 81.1

Keď to učeníci počuli, prijali Pavla ako jedného z nich. Čoskoro sa dôkladne presvedčili o pravdivosti jeho kresťanskej skúsenosti. Budúci apoštol pohanov bol teraz v meste, kde žilo mnoho jeho bývalých priateľov, a práve týmto židovským vodcom chcel Pavol objasniť proroctvá o Mesiášovi, ktoré sa splnili príchodom Spasiteľa. Pavol si bol istý, že títo učitelia Izraela, s ktorými sa kedysi tak dobre poznal, sú práve tak úprimní a čestní ako on. Zle však odhadol ducha svojich židovských bratov a jeho nádej na ich skoré obrátenie sa zmenila na trpké sklamanie. Hoci „rozprával a prel sa aj s Helenistami“, predstavitelia židovskej cirkvi nechceli veriť, „oni ho chceli zabiť“ Skutky apoštolov 9,39. To Pavla nevýslovne zarmútilo. Ochotne by bol obetoval aj život, keby bol mohol aspoň podaktorých priviesť k poznaniu pravdy. So zahanbením spomínal na svoj podiel pri umučení Štefana. Preto teraz obhajoval pravdu, pre ktorú Štefan zomrel, a všemožne sa snažil zotrieť poškvrnu, ktorá zostala na tom, ktorý bol falošne obvinený.SA 81.2

Pavol sa modlil v chráme za tých, čo nechceli uveriť, keď – ako neskôr napísal – padol do vytrženia. Zjavil sa mu nebeský posol a povedal: „Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne“ Skutky apoštolov 22,18.SA 81.3

Pavol bol odhodlaný zostať v Jeruzaleme, aby mohol čeliť odporu. Útek pokladal za zbabelosť. Zostal by tu, aby niektorých tvrdošijných Židov presvedčil o pravde evanjelijného posolstva, aj keby ho ďalší pobyt v tomto meste mal stáť život. Preto odpovedal: „Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba. A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, čo ho zabíjali.“ To sa však nezhodovalo s Božím zámerom, aby si Pánov služobník zbytočne ohrozil život. Nebeský posol odpovedal: „Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov“ Skutky apoštolov 22,l9-2l.SA 81.4

Keď sa bratia dozvedeli o tomto videní, urýchlili Pavlov tajný útek z Jeruzalema v obave, že ho Židia zabijú. „Odviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu“ Skutky apoštolov 9,30. Po Pavlovom odchode násilný odpor Židov načas poľavil a cirkev mala načas pokoj a pripojilo sa k nej mnoho veriacich.SA 82.1