Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Myšlienky z Vrchu blahoslavenstiev - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First

    “Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali.” Matúš 5,34.

    Z ďalších Ježišových slov vyplýva, že nemáme prisahať „ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je podnožou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym.Matúš 5,34-36.MB 71.1

    Všetko pochádza od Boha. Všetko, čo máme, sme dostali od neho. Ba treba dodať, že nám to získal Kristus svojou krvou. Všetko, čo vlastníme, nesie pečať kríža, pretože to bolo vykúpené tou najdrahšou krvou, Božím životom. Splnenie svojho slova nemôžeme ničím zaručiť, pretože nám vlastne nič nepatrí.MB 71.2

    Židia chápali, že tretie prikázanie zakazuje zneužívať Božie meno, no pritom si mysleli, že môžu prisahať na čokoľvek iné. Prísahu pokladali za niečo celkom bežné. Prostredníctvom Mojžiša mali zakázanú falošnú prísahu. Poznali mnoho spôsobov, ako obísť záväzky vyplývajúce z prísahy. Nebáli sa páchať bezbožnosti a nehanbili sa krivo prisahať, ak sa z toho dalo vykľučkovať nejakým formálnym výkladom zákona.MB 71.3

    Ježiš odsúdil ich správanie. Povedal, že svojimi prísahami prestupujú Boží príkaz. To sa však netýka prísahy pri súde, kde Boha slávnostne voláme za svedka, že všetko, čo povieme, je čistá pravda. Sám Ježiš neodmietol výpoveď pod prísahou, keď stál pred Veľradou. Veľkňaz ho vyzval: „Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Kristus, Boží Syn. Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal.Matúš 26,63.64. Keby bol Kristus vo svojej Reči na vrchu zavrhol súdnu prísahu, bol by pri svojom výsluchu veľkňaza pokarhal. Tým by bol túto zásadu zdôraznil svojim nasledovníkom.MB 71.4

    Priveľa je takých, čo sa neboja klamať svojich blížnych, no boli poučení a Duch Svätý ich presvedčil, aké strašné je luhať Stvoriteľovi. Keď sú vyzvaní na prísahu, uvedomujú si, že nesvedčia len pred ľuďmi, ale aj pred Bohom. Keby svedčili falošne, luhali by tomu, ktorý číta zámery srdca a pozná skutočnú pravdu. Predstava strašných následkov takého hriechu im bráni spáchať ho.MB 72.1

    Ak vôbec niekto, tak práve kresťan môže byť spoľahlivým prísažným svedkom. Stále si uvedomuje blízkosť Božej prítomnosti a vie, že Boh pozná každú myšlienku. Na výzvu, aby prisahal podľa zákona, môže sa teda oprávnene odvolávať na Boha ako na svedka, že to, čo vraví, je čistá pravda.MB 72.2

    Ježiš stanovil pravidlo, podľa ktorého sa prísaha stáva zbytočnou. Učí, že pravdovravnosť by mala byť zákonom našej reči: „Vaša reč nech je: Áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza zo zlého.Matúš 5,37.MB 72.3

    Tieto slová odsudzujú všetky bezvýznamné frázy a pojmy hraničiace so zneužívaním reči. Odsudzujú všetky neúprimné zdvorilostné výrazy, polopravdy, lichotivé výroky, nadsádzky, prekrúcanie, čo býva v medziľudských vzťahoch i pri služobnom styku celkom bežné. Podľa Ježišových slov nemožno pokladať za pravdovravného toho, kto sa chce javiť inak, než v skutočnosti je, alebo kto vraví niečo iné, než cíti v srdci.MB 73.1

    Keby ľudia pamätali na tieto Kristove slová, dobre by uvážili, či vyslovia určitú pochybnú mienku alebo neláskavú kritiku. Kto môže pri posudzovaní správania a pohnútok niekoho iného s istotou tvrdiť, že vraví čistú pravdu? Názory ľudí bývajú príliš často ovplyvnené pýchou, hnevom a osobnými pocitmi. Falošne možno svedčiť aj pohľadom, slovom či tónom hlasu. Ba aj skutočnosti možno oznámiť tak, že vyvolajú nesprávny dojem. „Čo je navyše,“ teda nad pravdu, „pochádza od zlého“. Matúš 5,37.MB 73.2

    Každý skutok kresťana by mal byť jasný ako slnečný lúč. Pravda je z Boha, lož v každej zo svojich nespočetných podôb pochádza zo satana. Kto sa nejakým spôsobom odchyľuje od priamej línie pravdy, podlieha moci zla. Hovoriť však vždy čistú pravdu nebýva ľahké ani jednoduché. Predsudky, jednostranný pohľad, neúplná znalosť a chybný úsudok nám pričasto znemožňujú správne pochopiť veci, s ktorými sa stretávame. Nemôžeme hovoriť pravdu, ak sa nenecháme viesť tým, ktorý je sám Pravdou.MB 73.3

    Prostredníctvom apoštola Pavla nás Kristus vyzýva: „Vaše slovo nech je vždy milé.“ „Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie.Kološanom 4,6; Efezským 4,29. Kristove slová na Vrchu blahoslavenstiev sú vo svetle týchto biblických výrokov odsúdením nerozvážnych, posmešných a nemravných rečí. Žiada sa, aby naše slová boli nielen pravdivé, ale aj čisté.MB 73.4

    Tí, čo sa učia od Krista, nebudú mať účasť na neplodných „skutkoch tmy“. Efezským 5,11. V reči i v živote sú jednoduchí, priami a pravdiví, pretože sa pripravujú na spoločenstvo svätých, teda tých, ktorým sa „v ústach nenašla lož“. Zjavenie Jána 14,5.MB 73.5