Trieda samol’úbych

Videla som určitú triedu tých, čo si uvedomujú, že majú štedré podnety, zbožné pocity, ba i lásku konať dobro, a predsa nič nerobia. Podliehajú samol’úbosti a navrávajú si, že keby mali príležitost’ alebo žili v priaznivejších okolnostiach, mohli by robit’ a robili by vel’ké a dobré dielo. Stále čakajú na príležitosti. Pohřdajú obmedzenosťou skúpeho človeka, ktorý neochot ne dáva almužnu trpiacim . Vidia , že žije len pre seba, že sám sa nerozhodne konať dobro iným, že hrivnami vplyvu a prostriedkov, ktoré mu boli zverené na používa nie, nie na zneužívanie, nebude l’ud’om k požehnaniu, ale že ich znehodnotí alebo zakope do zeme.Tí, čo podliehajú svojmu lakomstvu a sebectvu, sú zodpovední za svoju neochotu i za hrivny, ktoré zneužívajú. Ešte vačšiu zodpovednost’ však nesú tí, čo majú velkorysé podnety a prirodzene rýchle rozpoznávajú duchovné veci, ale zostávajú nečinní a čakajú na príležitost’, ktorá podl’a ich názoru ešte neprišla ; pritom však porovnávajú svoju pohoto- vosť s ochotou lakomca v sebaistom domnení, že predsa len nejednajú tak, ako ich menej laskaví priatelia. Takí 1’udia klamú sami seba. Samo vlastnenie schopností, ktoré sa nepoužívajú, len zvyšuje ich zodpovednost’ . Ak nezužitkúvajú a nezúročujú hrivny, ktoré dostali od svojho Majstra, nejednajú o nič lepšie, než tí, ktorými pohrdajú. Oni budú počuť slová: “Znali ste vol’u svojho Majstra a nekonali ste ju” /2T, str. 250-251 /.KS 36.3