Efez bol vyše troch rokov strediskom Pavlovej misijnej činnosti. Z mesta, v ktorom sa cirkevný zbor úspešne rozmáhal, evanjelium sa rozšírilo medzi Židmi i pohanmi v celej ázijskej provincii. SA 176.1
Apoštol už dlhší čas uvažoval o možnosti podniknúť ďalšiu misijnú cestu. V duchu sa rozhodol, že „prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal: Keď sa ta dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma“. Aby splnil tento svoj zámer, „dvoch zo svojich pomocníkov Timoteja a Erasta, poslal do Macedónska“ Skutky apoštolov 19,21.22. Uvedomoval si však, že dielo v Efeze ho ešte potrebuje, preto sa rozhodol zostať tu do Turíc. Čoskoro sa však prihodilo niečo, čo jeho odchod urýchlilo. Raz v roku sa v Efeze na počesť bohyne Diany poriadali zvláštne slávnosti, ktoré ta prilákali mnoho ľudí zo všetkých častí provincie. Počas slávností sa konali vrcholne okázalé a veľkolepé obrady. SA 176.2
Tieto slávnostné dni boli skúškou zásadovosti tých, čo práve uverili. Skupina veriacich, ktorí sa schádzali v Tyrannovej škole, akoby narúšala súlad slávnostného zhromaždenia. Títo veriaci museli preto znášať posmech, výčitky a urážky. Pavlovo pôsobenie dalo pohanskej bohoslužbe taký citeľný úder, že počet účastníkov tejto národnej slávnosti výrazne poklesol a oproti minulosti do istej miery ochablo aj ich nadšenie. Vplyv apoštolovho učenia značne presiahol okruh obrátených veriacich. Mnohí sa k novému učeniu verejne nehlásili, ale pod jeho vplyvom prestali veriť vo svojich pohanských bohov. SA 176.3
K nespokojnosti bol aj iný dôvod. V Efeze sa rozmohol výnosný obchod a prekvitala výroba napodobenín slávneho chrámu a obrazu bohyne Diany. Podnikavci v tomto smere zistili, že sa im zmenšujú zisky a túto nežiadúcu zmenu prisúdili Pavlovmu pôsobeniu. SA 176.4
Demeter, výrobca miniatúrnych strieborných Dianiných chrámov zvolal robotníkov a remeselníkov. Povedal im: „Muži, vy viete, že z tohto remesla máme zisk. A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii presvedčil a odvrátil veľký zástup, lebo hovorí, že to, čo zhotovujú ruky, nie sú bohovia. A nielen tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že upadne, ale ani chrám veľkej bohyne Diany nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet.“ Tieto slová veľmi pobúrili vášne poslucháčov. „Zachvátil ich hnev a kričali: Veľká je efezská Diana!“ Skutky apoštolov 19,25-28. SA 176.5
Správa o tejto reči sa rýchlo rozšírila. „V celom meste zavládol zmätok“ Skutky apoštolov 19,29. Začali hľadal Pavla, no nebolo ho možno nájsť. Veriaci sa dozvedeli, čo mu hrozí, preto ho náhle vyviedli z mesta. Pán však poslal svojich anjelov, aby apoštola chránili; čas jeho mučeníckej smrti ešte nemal prísť. SA 177.1
Keď dav nedolapil toho, kto v ňom roznietil tento hnev, „schopili Pavlových sprievodcov, Macedónčanov Gája a Aristarcha, a všetci sa hromadne hnali do divadla“ Skutky apoštolov 19,29. SA 177.2
Neďaleko ukrytý apoštol sa čoskoro dozvedel o nebezpečenstve, v ktorom sa ocitli jeho milovaní bratia. Bez ohľadu na vlastnú bezpečnosť chcel bezodkladne ísť do divadla a osloviť výtržníkov. „Ale učeníci mu to nedovolili“ Skutky apoštolov 19,30. Keďže Gája a Aristarcha dav vlastne nehľadal, nebolo teda treba obávať sa o nich. Keby však výtržníci zahliadli apoštolovu bledú a utrápenú tvár, rozbúrili by sa v nich tie najnižšie pudy a z ľudského hľadiska by sotva bolo možné zachrániť mu život. SA 177.3
Pavol však aj napriek tomu túžil obhájiť pravdu pred davom, no nakoniec ho predsa len odradilo varovanie, ktoré mu odkázali z divadla. „Niektorí aziarchovia, čo mu boli priateľmi, poslali za ním s prosbou, aby nešiel do divadla“ Skutky apoštolov 19,31. SA 177.4
Rozruch v divadle stále rástol. „Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišli“ Skutky apoštolov 19,32. Keďže Pavol a niektorí z jeho spolupracovníkov mali židovský pôvod, Židia chceli veľmi dôrazne upozorniť, že s nimi a s jeho pôsobením nemajú nič spoločné. Preto naviedli spomedzi svojich akéhosi rečníka Alexandra, meďotepca, o ktorom Pavol neskôr napísal, že mu „spôsobil veľa zlého“ 2. Timoteovi 4,14. Alexander bol muž zbehlý a snažil sa hnev ľudu obrátiť len proti Pavlovi a jeho spoločníkom. Keď však ľudia zbadali, že Alexander je Žid, „všetci jedným hlasom asi dve hodiny kričali: Veľká je efezská Diana!“ Skutky apoštolov 19,34. SA 177.5
Keď sa unavili, prestali kričať a na chvíľu bolo ticho. Potom vystúpil mestský pisár a prehovoril z moci svojho úradu. Vyhlásil, že s nimi súhlasí, ale že nieto dôvodu pre taký rozruch. Odvolával sa na ich zdravý úsudok. Povedal: „Efežania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?! Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne. Lebo ste priviedli týchto ľudí, hoci sa nedopustili svätokrádeže, ani sa nerúhali našej bohyni. Ak teda Demeter a jeho remeselníci majú niečo proti niekomu, na to sú verejné súdy a prokonzuli; nech sa tam žalujú. Ak chcete niečo iné, možno to vyriešiť na zákonitom zhromaždení. Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že nás za dnešok obvinia zo vzbury, lebo niet vinníka, a nemohli by sme zdôvodniť, prečo tento zhon. Ako to dopovedal, zhromaždenie rozpustil“ Skutky apoštolov 19,35-40. SA 177.6
Demetrius vo svojom prejave povedal: „Nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo“ Skutky apoštolov 19,27. V týchto slovách je naznačená pravá príčina efezskej vzbury ako aj prenasledovania apoštolov počas ich pôsobenia v tomto meste. Demetrius a ostatní remeselníci chápali, že hlásanie a šírenie evanjelia ohrozuje výrobu obrazov, ktorá ich živila. Pohanskí kňazi a umelci tiež cítili ohrozenie zdroja svojich príjmov, preto proti Pavlovi podnietili ten najtvrdší odpor. SA 178.1
Z rozhodnutia mestského pisára a ďalších miestnych hodnostárov sa ukázalo, že Pavol nespáchal nijaký nezákonný skutok. To bolo ďalšie víťazstvo kresťansva nad bludom a poverou. Boh použil mestského úradníka na ospravedlnenie apoštola a upokojenie rozvášneného davu. Pavol vďačil Bohu za záchranu života, ako aj za to, že pre nepokoje v Efeze sa kresťanstvo nedostalo do zlého svetla. SA 178.2
„Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska“ Skutky apoštolov 20,1. Na tejto ceste ho sprevádzali dvaja verní bratia z Efezu, Tychikus a Trofimus. SA 178.3
Čas Pavlovho pôsobenia v Efeze sa skončil. Boli to roky neustálej služby, mnohého súženia, tiesnivých skúšok i hlbokých úzkostí. Apoštol učil nielen verejne, ale aj v rodinách a prelial mnoho sĺz pri učení a výstrahách. Neprestajne narážal na odpor Židov, ktorí nepremeškali nijakú príležitosť, aby nepodnecovali ľud proti nemu. SA 178.4
Kým Pavol odrážal odpor neprajníkov, neochvejne horlivo šíril evanjelium, obhajoval záujmy mladej cirkvi a znášal zodpovednosti za všetky cirkevné zbory. SA 178.5
Zvesti o odpadnutí niektorých členov v istých zboroch, ktoré založil, ho veľmi skľučovali. Obával sa zmaru svojho misijného snaženia. Nejednu bezsennú noc strávil v modlitebných úvahách, keď sa dopočul, akými rôznymi spôsobmi chcú niektorí ľudia mariť jeho dielo. Príležitostne podľa potreby písal zborom, varoval ich a napomínal, radil im a povzbudzoval ich. Aj keď mu v listoch nešlo o zverejňovanie vlastných útrap, predsa je v nich občas aj náznak jeho utrpenia v súvise s pôsobením v Kristovom diele. Bitie, väznenie, zima, hlad a smäd, nebezpečenstvo na zemi i na vode, v mestách i na púšti, úklady zo strany vlastných krajanov, pohanov i falošných bratov – to všetko znášal pre Kristovo evanjelium. Ohovárali ho a tupili, urobili z neho „vyvrheľa pre všetkých“, zastrašovali ho a prenasledovali, dorážali naňho z každej strany. Každú chvíľu bol vystavený nebezpečenstvu a vydávaný na smrť pre Ježiša. SA 178.6
V neustálej búrke odporu a za nenávistného pokriku, odpadnutia, zrady zo strany priateľov tento neohrozený apoštol neraz strácal odvahu. Avšak pri pomyslení na Golgotu s novou horlivosťou ďalej zvestoval Ukrižovaného. Kráčal vlastne krvavou cestou, ktorou šiel pred ním Kristus. Nechcel odísť z boja, kým svoju výzbroj nezloží k nohám svojho Vykupiteľa. SA 179.1