Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Skutky apoštolov - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    28. kapitola — Dni útrap a skúšok

    Efez bol vyše troch rokov strediskom Pavlovej misijnej činnosti. Z mesta, v ktorom sa cirkevný zbor úspešne rozmáhal, evanjelium sa rozšírilo medzi Židmi i pohanmi v celej ázijskej provincii.SA 176.1

    Apoštol už dlhší čas uvažoval o možnosti podniknúť ďalšiu misijnú cestu. V duchu sa rozhodol, že „prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal: Keď sa ta dostanem, musím sa pozrieť aj do Ríma“. Aby splnil tento svoj zámer, „dvoch zo svojich pomocníkov Timoteja a Erasta, poslal do MacedónskaSkutky apoštolov 19,21.22. Uvedomoval si však, že dielo v Efeze ho ešte potrebuje, preto sa rozhodol zostať tu do Turíc. Čoskoro sa však prihodilo niečo, čo jeho odchod urýchlilo. Raz v roku sa v Efeze na počesť bohyne Diany poriadali zvláštne slávnosti, ktoré ta prilákali mnoho ľudí zo všetkých častí provincie. Počas slávností sa konali vrcholne okázalé a veľkolepé obrady.SA 176.2

    Tieto slávnostné dni boli skúškou zásadovosti tých, čo práve uverili. Skupina veriacich, ktorí sa schádzali v Tyrannovej škole, akoby narúšala súlad slávnostného zhromaždenia. Títo veriaci museli preto znášať posmech, výčitky a urážky. Pavlovo pôsobenie dalo pohanskej bohoslužbe taký citeľný úder, že počet účastníkov tejto národnej slávnosti výrazne poklesol a oproti minulosti do istej miery ochablo aj ich nadšenie. Vplyv apoštolovho učenia značne presiahol okruh obrátených veriacich. Mnohí sa k novému učeniu verejne nehlásili, ale pod jeho vplyvom prestali veriť vo svojich pohanských bohov.SA 176.3

    K nespokojnosti bol aj iný dôvod. V Efeze sa rozmohol výnosný obchod a prekvitala výroba napodobenín slávneho chrámu a obrazu bohyne Diany. Podnikavci v tomto smere zistili, že sa im zmenšujú zisky a túto nežiadúcu zmenu prisúdili Pavlovmu pôsobeniu.SA 176.4

    Demeter, výrobca miniatúrnych strieborných Dianiných chrámov zvolal robotníkov a remeselníkov. Povedal im: „Muži, vy viete, že z tohto remesla máme zisk. A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii presvedčil a odvrátil veľký zástup, lebo hovorí, že to, čo zhotovujú ruky, nie sú bohovia. A nielen tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že upadne, ale ani chrám veľkej bohyne Diany nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet.“ Tieto slová veľmi pobúrili vášne poslucháčov. „Zachvátil ich hnev a kričali: Veľká je efezská Diana!Skutky apoštolov 19,25-28.SA 176.5

    Správa o tejto reči sa rýchlo rozšírila. „V celom meste zavládol zmätokSkutky apoštolov 19,29. Začali hľadal Pavla, no nebolo ho možno nájsť. Veriaci sa dozvedeli, čo mu hrozí, preto ho náhle vyviedli z mesta. Pán však poslal svojich anjelov, aby apoštola chránili; čas jeho mučeníckej smrti ešte nemal prísť.SA 177.1

    Keď dav nedolapil toho, kto v ňom roznietil tento hnev, „schopili Pavlových sprievodcov, Macedónčanov Gája a Aristarcha, a všetci sa hromadne hnali do divadlaSkutky apoštolov 19,29.SA 177.2

    Neďaleko ukrytý apoštol sa čoskoro dozvedel o nebezpečenstve, v ktorom sa ocitli jeho milovaní bratia. Bez ohľadu na vlastnú bezpečnosť chcel bezodkladne ísť do divadla a osloviť výtržníkov. „Ale učeníci mu to nedovoliliSkutky apoštolov 19,30. Keďže Gája a Aristarcha dav vlastne nehľadal, nebolo teda treba obávať sa o nich. Keby však výtržníci zahliadli apoštolovu bledú a utrápenú tvár, rozbúrili by sa v nich tie najnižšie pudy a z ľudského hľadiska by sotva bolo možné zachrániť mu život.SA 177.3

    Pavol však aj napriek tomu túžil obhájiť pravdu pred davom, no nakoniec ho predsa len odradilo varovanie, ktoré mu odkázali z divadla. „Niektorí aziarchovia, čo mu boli priateľmi, poslali za ním s prosbou, aby nešiel do divadlaSkutky apoštolov 19,31.SA 177.4

    Rozruch v divadle stále rástol. „Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišliSkutky apoštolov 19,32. Keďže Pavol a niektorí z jeho spolupracovníkov mali židovský pôvod, Židia chceli veľmi dôrazne upozorniť, že s nimi a s jeho pôsobením nemajú nič spoločné. Preto naviedli spomedzi svojich akéhosi rečníka Alexandra, meďotepca, o ktorom Pavol neskôr napísal, že mu „spôsobil veľa zlého2. Timoteovi 4,14. Alexander bol muž zbehlý a snažil sa hnev ľudu obrátiť len proti Pavlovi a jeho spoločníkom. Keď však ľudia zbadali, že Alexander je Žid, „všetci jedným hlasom asi dve hodiny kričali: Veľká je efezská Diana!Skutky apoštolov 19,34.SA 177.5

    Keď sa unavili, prestali kričať a na chvíľu bolo ticho. Potom vystúpil mestský pisár a prehovoril z moci svojho úradu. Vyhlásil, že s nimi súhlasí, ale že nieto dôvodu pre taký rozruch. Odvolával sa na ich zdravý úsudok. Povedal: „Efežania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?! Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne. Lebo ste priviedli týchto ľudí, hoci sa nedopustili svätokrádeže, ani sa nerúhali našej bohyni. Ak teda Demeter a jeho remeselníci majú niečo proti niekomu, na to sú verejné súdy a prokonzuli; nech sa tam žalujú. Ak chcete niečo iné, možno to vyriešiť na zákonitom zhromaždení. Veď sa vystavujeme nebezpečenstvu, že nás za dnešok obvinia zo vzbury, lebo niet vinníka, a nemohli by sme zdôvodniť, prečo tento zhon. Ako to dopovedal, zhromaždenie rozpustilSkutky apoštolov 19,35-40.SA 177.6

    Demetrius vo svojom prejave povedal: „Nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvoSkutky apoštolov 19,27. V týchto slovách je naznačená pravá príčina efezskej vzbury ako aj prenasledovania apoštolov počas ich pôsobenia v tomto meste. Demetrius a ostatní remeselníci chápali, že hlásanie a šírenie evanjelia ohrozuje výrobu obrazov, ktorá ich živila. Pohanskí kňazi a umelci tiež cítili ohrozenie zdroja svojich príjmov, preto proti Pavlovi podnietili ten najtvrdší odpor.SA 178.1

    Z rozhodnutia mestského pisára a ďalších miestnych hodnostárov sa ukázalo, že Pavol nespáchal nijaký nezákonný skutok. To bolo ďalšie víťazstvo kresťansva nad bludom a poverou. Boh použil mestského úradníka na ospravedlnenie apoštola a upokojenie rozvášneného davu. Pavol vďačil Bohu za záchranu života, ako aj za to, že pre nepokoje v Efeze sa kresťanstvo nedostalo do zlého svetla.SA 178.2

    Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do MacedónskaSkutky apoštolov 20,1. Na tejto ceste ho sprevádzali dvaja verní bratia z Efezu, Tychikus a Trofimus.SA 178.3

    Čas Pavlovho pôsobenia v Efeze sa skončil. Boli to roky neustálej služby, mnohého súženia, tiesnivých skúšok i hlbokých úzkostí. Apoštol učil nielen verejne, ale aj v rodinách a prelial mnoho sĺz pri učení a výstrahách. Neprestajne narážal na odpor Židov, ktorí nepremeškali nijakú príležitosť, aby nepodnecovali ľud proti nemu.SA 178.4

    Kým Pavol odrážal odpor neprajníkov, neochvejne horlivo šíril evanjelium, obhajoval záujmy mladej cirkvi a znášal zodpovednosti za všetky cirkevné zbory.SA 178.5

    Zvesti o odpadnutí niektorých členov v istých zboroch, ktoré založil, ho veľmi skľučovali. Obával sa zmaru svojho misijného snaženia. Nejednu bezsennú noc strávil v modlitebných úvahách, keď sa dopočul, akými rôznymi spôsobmi chcú niektorí ľudia mariť jeho dielo. Príležitostne podľa potreby písal zborom, varoval ich a napomínal, radil im a povzbudzoval ich. Aj keď mu v listoch nešlo o zverejňovanie vlastných útrap, predsa je v nich občas aj náznak jeho utrpenia v súvise s pôsobením v Kristovom diele. Bitie, väznenie, zima, hlad a smäd, nebezpečenstvo na zemi i na vode, v mestách i na púšti, úklady zo strany vlastných krajanov, pohanov i falošných bratov – to všetko znášal pre Kristovo evanjelium. Ohovárali ho a tupili, urobili z neho „vyvrheľa pre všetkých“, zastrašovali ho a prenasledovali, dorážali naňho z každej strany. Každú chvíľu bol vystavený nebezpečenstvu a vydávaný na smrť pre Ježiša.SA 178.6

    V neustálej búrke odporu a za nenávistného pokriku, odpadnutia, zrady zo strany priateľov tento neohrozený apoštol neraz strácal odvahu. Avšak pri pomyslení na Golgotu s novou horlivosťou ďalej zvestoval Ukrižovaného. Kráčal vlastne krvavou cestou, ktorou šiel pred ním Kristus. Nechcel odísť z boja, kým svoju výzbroj nezloží k nohám svojho Vykupiteľa.SA 179.1

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents