Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Skutky apoštolov - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    49. kapitola — Pavlov posledný list

    Pavol sa z cisárovej súdnej siene vrátil do svojej väzenskej cely s vedomím, že získal len krátky odklad. Vedel, že jeho nepriatelia sa neuspokoja, kým ho nepripravia o život. Vedel, že pravda načas zvíťazila. Už to, že pred toľkým zástupom poslucháčov mohol zvestovať ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Spasiteľa, bolo samo osebe víťazstvom. V ten deň sa začalo dielo, ktoré porastie a zmohutnie a ktoré ani Nero ani všetci ďalší Kristovi nepriatelia nebudú môcť zastaviť ani zničiť.SA 299.1

    Zatiaľ čo Pavol deň čo deň sedel vo svojej pustej cele a dobre vedel, že na jediné Nerónovo slovo či pokyn príde o život, myslel na Timoteja a rozhodol sa pozvať ho k sebe. Jemu totiž zveril starostlivosť o efezský zbor, a preto Timotej zostal tam, keď sa Pavol vydal na poslednú cestu do Ríma. Pavla a Timoteja spájalo puto neobyčajne hlbokej a silnej náklonnosti. Timotej sa po obrátení významne podieľal na apoštolovej práci a pomáhal mu v jeho utrpeniach. Priateľstvo medzi nimi však natoľko zosilnelo, prehĺbilo sa a posvätilo, že Timotej sa zostarnutému a unavenému apoštolovi stal tým, čím je syn milovanému a úctyhodnému otcovi. Nie div, že Pavol vo svojej opustenosti a samote túžil uvidieť ho.SA 299.2

    Aj za tých najpriaznivejších okolností by však mohli ubehnúť mesiace, kým by sa Timotej z Malej Ázie dostal do Ríma. Keďže Pavol vedel, že dni jeho života sú zrátané, obával sa, že Timotej môže prísť príliš neskoro a nezastihne ho už živého. Pre tohto mladého muža, ktorému bola zverená toľká zodpovednosť, apoštol mal dôležité rady a poučenia, preto ho naliehavo žiadal, aby bezodkladne prišiel a nadiktoval aj svoju poslednú vôlu, ak by mu ju už nemohol povedať ústne. Plný láskavej starostlivosti o svojho syna v evanjeliu a zbor zverený pod jeho dohľad, Pavol sa snažil Timotejovi dôkladne pripomenúť dôležitosť vernosti svätému poslaniu.SA 299.3

    Apoštol uvádza svoj list pozdravom: „Milovanému synovi Timotejovi: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Ježiša Krista, nášho Pána. Vzdávam vďaky Bohu, ktorému slúžim s čistým svedomím ako moji predkovia, keď na teba neprestajne myslím vo svojich modlitbách vo dne v noci2. Timoteovi 1,2.3.SA 299.4

    V ďalšom apoštol zdôrazňuje Timotejovi potrebu vytrvalosti vo viere. Napísal: „Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ, Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom a ja som ustanovený za jeho hlásateľa, apoštola a učiteľa. Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa2. Timoteovi 1,6-12.SA 300.1

    Počas dlhých rokov služby Pavol vo svojej vernosti Spasiteľovi nikdy nezakolísal. Kdekoľvek bol, či pred pochmúrnymi farizejmi, alebo rímskymi vladármi, či medzi rozzúreným davom v Lystre, alebo medzi zatvrdlými hriešnikmi v macedónskom žalári, či v rozhovore s vyľakanými námorníkmi na stroskotanej lodi, alebo keď sa osamelý bránil pred Nerónom, nikdy sa nehanbil za dielo, ktoré obhajoval. Jediným veľkým cieľom jeho kresťanského života bolo slúžiť tomu, ktorého menom kedysi opovrhoval. Od dosiahnutia tohto cieľa ho nemohol odvrátiť nijaký odpor ani prenasledovanie. Udržovala a posilňovala ho viera utvrdená úsilím a očistená obeťou.SA 300.2

    Pavol pokračoval: „Ty sa teda, syn môj, upevňuj v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných. Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša2. Timoteovi 2,1-3.SA 300.3

    Pravý Boží služobník sa nevyhne ťažkostiam ani zodpovednosti. Z nevyčerpateľného zdroja, ktorý nikdy nesklame tých, čo úprimne hľadajú božskú moc, naberá silu, aby mohol v pokušení zvíťaziť a splniť povinnosti, ktoré mu Boh uložil. Prijatá milosť mu pomáha poznávať Boha a jeho Syna. Jeho duša túži vykonať chvályhodné dielo pre Majstra. Na ceste kresťanského života sa posilňuje „v milosti, ktorá je v Kristu Ježišovi2. Timoteovi 2,1. Táto milosť mu umožňuje verne svedčiť o tom, čo počul. Poznanie, ktoré prijal od Boha, ani nezľahčuje, ani nezanedbáva, ale zveruje ho verným ľuďom, ktorí ho zvestujú ďalším.SA 300.4

    Pavol v tomto svojom poslednom liste Timotejovi predstavil mladšiemu pracovníkovi vznešený ideál a poukázal mu na povinnosti, ktoré ho ako Kristovho služobníka čakajú. Apoštol mu napísal: „Usiluj sa ukázať Bohu ako osvedčený, ako robotník, ktorý sa nemusí hanbiť a správne podáva slovo pravdy.“ „Chráň sa mladíckych žiadostí a usiluj sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady. A Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý. Tých, čo odporujú, má mierne karhať; možno im raz Boh dá kajúcnosť, aby poznali pravdu a vymanili sa z osídiel diabla, ktorý ich drží v zajatí svojej vôle2. Timoteovi 2,15.22-25.SA 301.1

    Apoštol varoval Timoteja pred falošnými učiteľmi, ktorí sa budú chcieť votrieť do cirkvi. Napísal: „Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy, ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní... budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!2. Timoteovi 3,1-5.SA 301.2

    Apoštol pokračoval: „Ale zlí ľudia a zvodcovia budú spieť k horšiemu, budú strhávať do bludu a sami budú blúdiť. Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu... Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo2. Timoteovi 3,13-17. Boh nám prichystal dostatok prostriedkov na úspešný boj proti zlu vo svete. Písmo je zbrojnicou, kde sa môžeme dôkladne vyzbrojiť na boj. Bedrá si musíme opásať pravdou. Naším pancierom musí byť spravodlivosť. Štít viery musíme mať v ruke a prilbu spásy na hlave a mečom Ducha – Božím Slovom – prekonávajme prekážky a nástrahy hriechu.SA 301.3

    Pavol vedel, že cirkev bude prechádzať obdobím veľkého nebezpečenstva. Vedel, že zodpovední predstavitelia cirkvi budú musieť pracovať verne a svedomito. Preto Timotejovi napísal: „Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo. Hlásaj Slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou2. Timoteovi 4,1.2.SA 301.4

    Táto slávnostná výzva, adresovaná tak horlivému a vernému človekovi, ako bol Timotej, je mocným svedectvom o dôležitosti a zodpovednosti práce kazateľa evanjelia. Pavol vyzval Timoteja pred Boží súd a prikázal mu zvestovať Slovo, nie ľudské nápady a príkazy; má byť pripravený svedčiť o Bohu, kdekoľvek sa mu k tomu naskytne príležitosť, či už vo veľkých zhromaždeniach, alebo v malých kruhoch; na ceste i pri rodinnom krbe, priateľom či nepriateľom, v bezpečí alebo v ťažkostiach a nebezpečenstve, v ponížení i v stratách.SA 302.1

    V obave, že Timotej sa pre svoju miernu, povoľnú povahu bude chcieť vyhnúť podstatne dôležitej časti svojho diela, Pavol ho nabádal, aby svedomito odsudzoval hriech, ostro karhal tých, čo sa dopúšťajú ťažkých hriechov. Má to však konať „so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou2. Timoteovi 4,2. Má prejavovať Kristovu trpezlivosť a lásku, má vysvetľovať svoje napomenutia a uplatňovať pravdy Božieho slova.SA 302.2

    Nenávidieť hriech a karhať ho, a pritom hriešnikovi preukazovať súcit a prívetivosť, nebýva ľahké. Čím opravdivejšie sa snažíme dosiahnuť svätosť srdca a života, tým citlivejšie rozpoznáme hriech a tým rozhodnejší bude náš odpor voči každej úchylke od pravdy. Musíme sa vyvarovať prílišnej prísnosti voči priestupníkovi; no musíme dbať o to, aby sme nestrácali zo zreteľa krajnú ohavnosť hriechu. K blúdiacemu musíme byť kresťansky trpezliví a láskaví, no nebezpečná je aj prílišná zhovievavosť k jeho poblúdeniu, aby si nemyslel, že pokarhanie si azda ani nezaslúži a odmietne ho ako nežiaduce a nespravodlivé.SA 302.3

    Kazatelia evanjelia spôsobia niekedy veľké škody tým, že svojou zhovievavosťou voči blúdiacim strpia aj hriechy, ba stávajú sa ich spolupáchateľmi. Bývajú ochotní ospravedlňovať a zľahčovať to, čo Boh odsudzuje. Po určitom čase sú tak zaslepení, že páchateľov ešte pochvália, miesto toho, aby ich podľa Božieho príkazu pokarhali. Kto svoju duchovnú citlivosť otupil hriešnou povoľnosťou voči tým, ktorých Boh odsudzuje, skôr či neskôr sa dopustí vážnejšieho hriechu prísnosťou a tvrdosťou voči tým, ktorých počínanie Boh schvaľuje.SA 302.4

    Pýcha ľudskej múdrosti, pohŕdanie vplyvom Ducha Svätého a odpor voči pravdám Božieho slova povedú mnohých k zavrhnutiu Božích požiadaviek aj napriek tomu, že sa pokladajú za kresťanov spôsobilých učiť iných. Pavol o nich Timotejovi napísal: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam2. Timoteovi 4,3.4.SA 302.5

    Apoštol tu nehovorí o ľuďoch výslovne bezbožných, ale o vyznávačoch, čo žijú podľa vlastných sklonov a sami sebe sa stávajú otrokmi. Ochotní sú počúvať len to, čo nekarhá ich hriechy a neodsudzuje ich pôžitkársky spôsob života. Keďže jednoznačné slová Kristových verných služobníkov ich urážajú, vyberajú si takých učiteľov, ktorí ich pochvaľujú a lichotia im. Žiaľ, že niektorí kazatelia miesto Božieho slova zvestujú ľudské nápady. Títo ľudia sa spreneverujú svojmu poslaniu a zvádzajú tých, ktorí v nich vidia svojich duchovných vodcov.SA 303.1

    Boh nám vo svojom svätom zákone dal dokonalé pravidlo života a oznámil, že požiadavky tohto zákona sú do najmenšieho písmenka až do skonania sveta pre všetkých ľudí záväzné. Kristus prišiel tento zákon zvelebiť a osláviť; ukázal, že jeho základom je láska k Bohu a láska k blížnemu a že poslušnosť prikázaniam zákona zahrňuje všetky povinnosti človeka. Kristus dal svojím životom príklad poslušnosti voči Božiemu zákonu. V Reči na vrchu objasnil, že požiadavky zákona presahujú vonkajšie skutky a týkajú sa aj myšlienok a najtajnejších zámerov.SA 303.2

    Človek ochotný počúvať Boží zákon dospieva k tomu, že sa zriekne „bezbožnosti a svetských žiadostí“ a bude žiť „v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožneTítovi 2,12. Nepriateľ všetkej spravodlivosti zotročil svet a ľudí zviedol k odporu voči Božiemu zákonu. Pavol správne predpovedal, že tisíce sa odvrátia od zrozumiteľných a prenikavých právd Božieho slova a obrátia sa k učiteľom, ktorí im ponúknu obľúbené bájky. Mnohí kresťania, neraz aj kazatelia, priam šliapu po Božom zákone. Tým potupujú Tvorcu sveta a satan víťazne jasá nad úspechom svojich klamstiev.SA 303.3

    Čím viac ľudia Božím zákonom pohŕdajú, tým väčšia je ľahostajnosť voči všetkému, čo súvisí s náboženstvom, rozmáha sa pýcha, hýrenie, neposlušnosť voči rodičom a bezuzdné pôžitkárstvo. Rozvážni ľudia sa všade začínajú znepokojne pýtať: Čo možno urobiť, aby sa tieto zlovestné javy odstránili? Odpoveď nájdeme v Pavlovej rade Timotejovi: „Hlásaj Slovo!2. Timoteovi 4,2. Len v Písme nachádzame spoľahlivé zásady správania. V Písme je výraz Božej vôle, prejav božskej múdrosti. Písmo pomáha ľuďom chápať dôležité problémy života a každému, kto zachováva jeho ustanovenia, stane sa spoľahlivým sprievodcom, aby svoj život nepremárnil v nesprávne zameranom úsilí.SA 303.4

    Boh oznámil svoju vôľu a je teda nerozvážnosťou spochybňovať, čo vyšlo z Božích úst. Po prejave večnej Múdrosti človekovi už nezostáva riešiť spochybňujúce otázky, či rozhodovať o neistých možnostiach. Boh od človeka žiada len to, aby úprimne a svedomito uznal Božiu dokonalú vôlu. Poslušnosť je najvyšší príkaz rozumu i svedomia.SA 304.1

    Pavol v napomínaní pokračuje: „Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu2. Timoteovi 4,5. Apoštol si na sklonku svojej životnej dráhy prial, aby na jeho miesto nastúpil Timotej a cirkevné zbory chránil pred ľudskými výmyslami a bludmi, ktorými sa nepriateľ rôznym spôsobom vynasnaží odviesť ich od jednoduchého evanjelia. Timoteja napomínal, aby sa vyhýbal akýmkoľvek svetským podujatiam a zväzkom, ktoré by mu bránili bezvýhradne sa venovať Božiemu dielu a aby v dôsledku svojej vernosti radostne znášal aj odpor, výčitky a prenasledovanie. Svoje kazateľské poslanie bude verne spĺňať vtedy, keď sa zo všetkých síl vynasnaží dobre robiť tým, za ktorých Kristus zomrel.SA 304.2

    Pavlov život bol zjavným spríkladnením právd, ktoré hlásal a v tom spočívala jeho sila. Bol to muž s trvalým a hlbokým vedomím zodpovednosti; úzko spolupracoval s tým, ktorý je zdrojom spravodlivosti, milosti a pravdy. Pridŕžal sa Kristovho kríža ako svojej jedinej záruky úspechu. Spasiteľova láska mu bola nevyčerpateľným zdrojom sily; tá ho držala, keď vnútorne bojoval sám so sebou i v boji proti zlu, keď v Kristovej službe narážal na neláskavosť sveta a na odpor svojich nepriateľov.SA 304.3

    Cirkev v tomto nebezpečnom čase potrebuje celý zástup pracovníkov, ktorí sa, ako Pavol, pripravili na užitočnú službu, v Božích veciach majú hlboké skúsenosti a sú úprimní a horliví. Cirkev potrebuje posvätených a obetavých mužov, čo sa nezľaknú ťažkostí a zodpovedností, mužov odvážnych a verných, čo do srdca prijali Krista ako „nádej slávy“ a ústami, ktorých sa dotkol posvätný oheň, „hlásajú Slovo“. Božie dielo má nedostatok takých pracovníkov a zhubné bludy ako smrteľný jed ochromujú mravy a uhášajú nádej väčšiny ľudstva.SA 304.4

    Kto nastúpi na miesto našich zostarnutých, osvedčených vlajkonošov, ktorí pre pravdu obetujú svoj život? Prevezmú toto posvätné dedičstvo z rúk svojich otcov naši mladí ľudia? Pripravujú sa na to, aby po smrti verných zaujali prázdne miesta? Budú dbať na apoštolov príkaz a poslúchnu jeho výzvu k povinnosti napriek všetkým, pre mladých ľudí tak zvodným pokušeniam sebectva a ctibažnosti?SA 304.5

    Pavol zakončil svoj list osobným posolstvom niekoľkým členom zboru. Znova pripomenul naliehavú prosbu, aby Timotej prišiel k nemu čím skôr, ak možno ešte pred začiatkom zimy. Písal o svojej osamelosti v dôsledku toho, že niektorí jeho priatelia ho opustili a iní z naliehavých dôvodov museli odísť. Keby Timotej azda váhal v obave, že efezský zbor sa bez jeho služieb neobíde, napísal mu, že už poslal Tychika, aby ho zastúpil.SA 305.1

    Pavol sa ešte zmienil o výsluchu pred Nerónom, o tom, že ho opustili jeho bratia a že zostala s ním len milosť zmluvne verného Boha. Svoj list zakončil tým, že svojho milovaného Timoteja poručil do ochrany Arcipastiera, ktorý sa o svoje stádo postará, aj keby nepriatelia pomocných pastierov pozabíjali.SA 305.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents