Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Skutky apoštolov - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    42. kapitola — Plavba a stroskotanie lode

    Konečne bol Pavol na ceste do Ríma. Lukáš o tom napísal: „Keď sa rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi menom Júliusovi z cisárskej kohorty. Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Aristarchus zo SolúnaSkutky apoštolov 27,1.2.SA 263.1

    Cestovať loďou v prvom storočí kresťanského veku znamenalo vystavovať sa značným ťažkostiam a nebezpečenstvám. Námorníci sa pri určovaní smeru riadili hlavne polohou slnka a hviezd; no keď ich v zamračenom počasí nevideli a všetko naznačovalo blízkosť búrky, majitelia lodí sa neodvažovali vyplávať na šíre more. V istom období roka bezpečná plavba nebola takmer možná.SA 263.2

    Apoštol Pavol musel teraz podstúpiť ťažkú skúšku, ktorá bola jeho údelom ako väzňa spútaného počas dlhej a namáhavej plavby do Itálie. Jedna vec mu veľmi zmiernila tvrdosť údelu: Smel s ním cestovať Lukáš a Aristarchus. V liste Kolosanom píše o Aristarchovi ako o „svojom spoluväzňoviKološanom 4,10. Aristarchus bol Pavlovým spoluväzňom z vlastnej vôle preto, aby apoštolovi v utrpení mohol slúžiť.SA 263.3

    Plavba sa začala priaznivo. Na druhý deň zakotvili v sidónskom prístave. Tam stotník Július „zaobchádzal s Pavlom ľudsky“, a keď sa dozvedel, že v tomto meste sú kresťania, dovolil mu „zájsť k priateľom a postarať sa o sebaSkutky apoštolov 27,3. Apoštol si toto povolenie veľmi vážil, lebo mal chatrné zdravie.SA 263.4

    Len čo zo Sidónu vyplávali, opačný vietor vychýlil loď z priameho smeru, takže postupovala len pomaly. V Myre, v lycíjskej provincii stotník vyhľadal veľkú alexandrijskú loď, ktorá mala plávať k brehom Itálie, a hneď dal na ňu previesť svojich väzňov. Ešte stále však vial opačný vietor a loď postupovala len pozvoľna. Lukáš píše: „Veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa popod Krétu popri Salmone, ťažko sme ju oboplávali a došli sme na isté miesto, ktoré sa volá Dobrý prístavSkutky apoštolov 27,7.8.SA 263.5

    V mieste Dobrého prístavu museli nejaký čas zostať a počkať na priaznivý vietor. Rýchlo sa blížila zima a „plavba nebola bezpečná“ (Skutky apoštolov 27,9) a námorníci sa museli vzdať nádeje, že na miesto určenia dorazia skôr, než v tom roku skončí obdobie možných morských plavieb. Bolo treba len rozhodnúť, či zostať v Dobrom prístave, alebo sa pokúsiť odplávať na vhodnejšie miesto, kde by sa dalo prezimovať.SA 264.1

    O otázke sa vážne uvažovalo a nakoniec sa s ňou stotník obrátil na Pavla, ktorý si získal úctu námorníkov i vojakov. Apoštol bez váhania radil zostať tam, kde boli. Povedal: „Vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy“. Ale „kormidelník a majiteľ lode“, ako aj väčšina cestujúcich nechceli túto radu prijať. Keďže prístav, v ktorom kotvili, „nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovaťSkutky apoštolov 27,10-12.SA 264.2

    Stotník sa rozhodol prijať mienku väčšiny. Preto keď „začal viať južný vietor“, vyplávali z miesta Dobrého prístavu v nádeji, že čoskoro zakotvia v bezpečnejšom prístave. „Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor,... zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržaťSkutky apoštolov 27,13-15.SA 264.3

    Búrkou zmietaná loď sa priblížila k malému ostrovu Klauda a pri jeho brehu sa námorníci chystali na to najhoršie. Záchranný čln, ktorý v prípade stroskotania lode bol ich jedinou nádejou, bol upútaný na lane a hrozilo nebezpečenstvo, že sa každú chvíľu môže roztrieštiť na kusy. Predovšetkým sa teda snažili na palubu lode vytiahnuť čln. Potom urobili všetky potrebné opatrenia a pripravili loď, aby mohla búrke odolať. Slabá ochrana, ktorú im tento malý ostrov poskytoval, netrvala dlho a znova boli vystavení prudkým nárazom víchrice. Búrka zúrila celú noc a napriek všetkým opatreniam, ktoré urobili, do lode začalo tiecť. „Na druhý deň vyhadzovali náklad.“ Prišla druhá noc a vietor neustával. Loď hnaná búrkou so zlomeným sťažňom a pretrhanými plachtami bola rozzúrenému živlu hračkou. Zdalo sa, že pod náporom víchra praskajúce drevo rozkolísanej lode každú chvíľu povolí. Trhlina v nej sa rýchlo zväčšovala a posádka i cestujúci neprestajne pracovali pri čerpadlách. Nikto nemal ani chvíľu pokoja. Lukáš píše: „Na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie. No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranuSkutky apoštolov 27,18-20.SA 264.4

    Loď bola už štrnásť dní zmietaná na mori pod zamračeným a bezhviezdnym nebom. Apoštol napriek vlastným útrapám aj v najťažšej chvíli povzbudzoval cestujúcich a pomáhal, kde bolo treba. Vierou uchopil ruku Všemohúceho a srdcom sa bezvýhradne spoľahol na Boha. Nebál sa o seba; vedel, že Boh ho zachráni, aby mohol v Ríme svedčiť o Kristovej pravde. Srdce mal plné súcitu s úbohými, poníženými a na smrť nepripravenými hriešnikmi. Keď teraz úpenlivo prosil Boha, aby im zachoval život, dostal zjavenie, že jeho prosba je vypočutá.SA 265.1

    Len čo búrka trochu stíchla, Pavol vystúpil na palubu a zvýšeným hlasom prehovoril: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu. A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď. Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, a povedal: Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia. Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím, že bude tak, ako mi povedal. Máme však naraziť na nejaký ostrovSkutky apoštolov 27,21-26.SA 265.2

    Po týchto slovách vo všetkých ožila nádej. Cestujúci i členovia posádky, ktorí už prepadali zúfalstvu, znova sa vzchopili. Všetkých čakalo ešte veľa práce a museli vynaložiť mnoho úsilia, aby zabránili záhube.SA 265.3

    Keď nadišla štrnásta noc zápasu s mohutnými hrozivými vlnami, „okolo polnoci“ námorníci počuli hukot akoby vÍn trieštiacich sa o morský breh. Zdalo sa im, „že vidia nejakú krajinu. Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hÍbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah. V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a žiadali si, aby už bol deňSkutky apoštolov 27,27-29.SA 265.4

    Na svitaní sa nejasne vynárali obrysy pobrežia, na ktoré dorážali vlny, no stále to neboli nijaké obvyklé orientačné body. Vyhliadky boli tak pochmúrne, že pohanskí námorníci stratili všetku odvahu a „pokúšali sa ujsť z lode“. Pod zámienkou, „akoby chceli aj z prednej časti lode spustiť kotvy“, spúšťali na more čln. Pavol postrehol ich podlý zámer, povedal stotníkovi a vojakom: „Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť.“ Vtedy vojaci „preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť“ do mora (Skutky apoštolov 27,30-32).SA 265.5

    No tie najťažšie chvíle ich ešte len čakali. Apoštol ich znova povzbudil a naliehavo prosil všetkých, námorníkov i cestujúcich, aby si zajedli. Povedal: „Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete. Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratíSkutky apoštolov 27,34.SA 266.1

    Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaku, rozlomil ho a začal jesť.“ Na to všetkých dvestosedemdesiatšesť vyčerpaných ľudí, a nebyť Pavla, hotových aj zúfať si, nasledovalo jeho príklad a začali jesť. „Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loďSkutky apoštolov 27,35-38.SA 266.2

    Keď sa rozodnilo, ešte stále sa nevedeli zorientovať a určiť, kde vlastne sú. Videli iba „zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné. Odsekli kotvy a nechali ich v mori, uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie. Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadlaSkutky apoštolov 27,39-41.SA 266.3

    Pavlovi a ostatným väzňom hrozilo teraz niečo strašnejšie než stroskotanie lode. Vojaci videli, že ak všetko svoje úsilie a pozornosť sústredia na to, aby sa dostali na pevninu, väzňov neustrážia. Každý mal čo robiť, aby sa sám zachránil. Ak by niektorí z väzňov chýbali, stálo by to život tých, čo sú za nich zodpovední. Preto vojaci žiadali, aby všetci väzni boli usmrtení. Rímsky zákon takúto krutosť pripúšťal a zámer by sa bol bezodkladne uskutočnil, nebyť toho, ktorému boli všetci rovnako hlboko zaviazaní. Stotník Július si uvedomoval, že všetkým na lodi život zachránil Pavol a keďže bol presvedčený, že Boh je s ním, bál sa mu ublížiť. Preto „dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví skočili a vyšli na breh, ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninuSkutky apoštolov 27,43.44. Pri sčítaní nechýbal ani jediný.SA 266.4

    Obyvatelia ostrova Malty prijali stroskotancov prívetivo. Lukáš píše: „Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bola zima.“Apoštol patril k tým, čo dbali o blaho iných. Keď nazbieral hŕbu raždia a prikladal na oheň, hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou. Okolostojacich pochytila hrôza; keď podľa reťazí videli, že je to väzeň, hovorili si: „Tento človek je určite vrah; hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žiť.“ Pavol striasol hada do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Keďže ľudia vedeli, aký jedovatý had to je, čakali, že Pavol zrazu padne a v smrteľných kŕčoch zomrie. „Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je bohSkutky apoštolov 28,2-6.SA 266.5

    Stroskotanci strávili na Malte tri mesiace a Pavol so svojimi spolupracovníkmi využil príležitosť na hlásanie evanjelia. Prostredníctvom nich Pán obdivuhodne pôsobil. Kvôli Pavlovi sa domorodci správali k všetkým stroskotancom veľmi ľudsky a prívetivo; poskytovali im všetko potrebné, a keď opúšťali Maltu, štedro ich na cestu zásobili. Hlavné udalosti, ktoré sa udiali počas ich pobytu na ostrove, Lukáš opísal stručne takto:SA 267.1

    V tých miestach mal pozemky náčelník ostrov, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí. Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovaliSkutky apoštolov 28,7-10.SA 267.2

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents