15. kapitola — Vyslobodenie zo žalára

„V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi a mučil ich“ Skutky apoštolov 12,1. V Judei vtedy vládol Herodes Agrippa, ktorý podliehal rímskemu cisárovi Claudiovi. Herodes bol súčasne tetrarchom v Galilei. Údajne prijal židovské náboženstvo a navonok horlivo dodržiaval obrady podľa príkazov židovského zákona. Spĺňal priania Židov a prenasledoval Kristovu cirkev, veriacich pripravoval o domy i majetok a vedúcich predstaviteľov cirkvi dával do väzenia. Robil to v nádeji, že tým si získa priazeň Židov a zabezpečí si postavenie a pocty. Do žalára uvrhol aj Jánovho brata Jakuba a poslal kata, aby mu sťal hlavu, ako pred ním iný Herodes dal sťať hlavu prorokovi Jánovi Krstiteľovi. Keď videl, že sa Židom jeho počínanie páči, dal uväzniť aj Petra.SA 90.1

Tieto ukrutnosti sa diali práve počas Veľkej noci. Židia slávili svoje vyslobodenie z Egypta a prejavovali veľkú horlivosť za Boží zákon, no tým, že prenasledovali a vraždili veriacich v Krista, prestupovali vlastne každú zásadu tohto zákona.SA 90.2

Jakubova smrť vyvolala zármutok a hrôzu medzi veriacimi, a keď bol uväznený aj Peter, celá cirkev sa začala postiť a modliť.SA 90.3

Popravou apoštola Jakuba si Herodes naklonil Židov, aj keď mnohým sa nepáčilo, že ju dal vykonať tajne, pretože verejná poprava mohla veriacich, ako aj ich priaznivcov viac zastrašiť. Herodes dal teda Petra v žalári dobre strážiť a zverejnením jeho popravy chcel Židov ešte viac uspokojiť. Niektorí sa však nazdávali, že kvôli bezpečnosti by nebolo účelné známeho apoštola popraviť na obdiv všetkým, čo sa v Jeruzaleme zhromaždili. Vážne bolo treba rátať s tým, že pohľad na apoštola, ktorého vedú na popravu, môže v dave vyvolať nežiaduci súcit.SA 90.4

Kňazi a starší sa obávali aj prípadnej ďalšej z Petrových pôsobivých výziev, ktoré často viedli ľudí k úvahám o Ježišovom živote a jeho povahe. Tieto prejavy nevedeli nijakými dôkazmi potlačiť. Petrova horlivosť pri obhajobe Kristovho diela viedla mnohých k tomu, že začali veriť evanjeliu. Predstavení sa obávali, že ak by sa Petrovi dala príležitosť, aby svoju vieru hájil pred zástupmi, čo prišli do mesta na bohoslužby, ľudia by mohli kráľa žiadať, aby ho prepustil na slobodu. Zatiaľ čo vrchnosť Petrovu popravu pod rôznymi zámienkami odkladala na vhodnú príležitosť po Veľkej noci, členovia cirkvi mali dosť času na kajúcne sebaskúmanie a vrúcne modlitby. Vytrvalo sa modlievali za Petra, lebo vedeli, že dielo ho veľmi potrebuje. Uvedomovali si, že Kristova cirkev sa ocitla v situácii, v ktorej bez zvláštnej Božej pomoci zahynie.SA 90.5

Medzitým zbožní ľudia všetkých národov prichádzali do chrámu, ktorý bol zasvätený uctievaniu pravého Boha. Pohľad na jeho nádheru a veľkoleposť, zvýraznenú leskom zlata a drahých kameňov, bol úchvatný. Hospodin však už v tomto skvostnom paláci nebýval. Izrael sa ako národ od Boha odvrátil. Keď sa Kristus na sklonku svojho pozemského pôsobenia naposledy podíval do jeho vnútra, povedal: „Hľa, váš dom vám ostáva pustý“ Matúš 23,38. Chrám dovtedy nazýval domom svojho Otca; keď však Boží Syn spomedzi jeho stien vyšiel, Boh navždy opustil chrám postavený na jeho slávu.SA 91.1

Deň Petrovej popravy bol konečne určený, no modlitby veriacich sa stále vznášali k nebu; a zatiaľ čo veriaci z hĺbky sŕdc plných súcitu vrúcne prosili o pomoc, nad uväzneným apoštolom bdeli Boží anjeli.SA 91.2

Keďže Herodes nezabudol na predošlé úniky apoštolov zo žalára, teraz sa postaral o dôkladnejšie bezpečnostné opatrenia. V snahe vylúčiť každú podobnú možnosť na Petra dohliadalo šestnásť žoldnierov zadelených do jednotlivých stráží, ktoré ho dňom i nocou pozorovali z rôznych miest. Apoštol bol vo svojej cele spútaný medzi dvoch žoldnierov reťazami tak, že každá z nich zvierala aj zápästie jedného z vojakov. Bez ich vedomia sa teda apoštol nemohol ani pohnúť. Dvere žalára boli bezpečne zamknuté; pred nimi stála silná stráž, takže akákoľvek možnosť vyslobodenia či úteku vlastnými silami bola vylúčená. Keď sa však človek dostáva do bezradnej situácie, zasahuje Boh. Peter bol väznený v cele vytesanej do skaly; dvere cely boli zamknuté na závoru a strážcovia zodpovedali vlastným životom, že väzeň im neujde. Závory, zámky a rímska stráž síce vylučovali akúkoľvek pomoc väzňovi, no po vyslobodení Petra tieto istiace opatrenia len zvýšili Božiu slávu. Herodes zodvihol ruky proti Všemohúcemu, preto musel byť celkom porazený. Boh hodlal zásahom svojej moci zachrániť vzácny život, ktorý Židia chceli zahubiť.SA 91.3

Nastala posledná noc pred stanovenou popravou. Z neba bol poslaný mocný anjel, aby Petra zachránil. Pevná brána, za ktorou je Boží muž uväznený, sa otvára bez zásahu ľudskej ruky, prechádza ňou anjel Najvyššieho a brána sa za ním nebadateľne zatvára. Vstupuje do cely, v ktorej Peter leží a pokojne spí.SA 92.1

Svetlo, ktoré obklopuje anjela, celu síce osvetľuje, no apoštola neprebúdza. Len keď Peter pocíti dotyk anjelovej ruky a počuje hlas: „Vstaň rýchlo!“, preberá sa a vidí, že miestnosť je plná nebeského svetla a že je pri ňom anjel neopísateľnej slávy. Bez zaváhania rozkaz poslúchne, a keď vstáva a dvíha ruky, sotva si uvedomuje, že mu zo zápästí spadli reťaze.SA 92.2

Znova ho potom hlas nebeského posla vyzýva: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Aj teraz Peter bez zaváhania poslúcha, v údive uprene hľadí na svojho návštevníka a nevie, či sa mu sníva, alebo má videnie. Anjel mu znova prikazuje: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Anjel ide k dverám; obvykle výrečný a teraz úžasom onemený Peter kráča za ním. Prekračujú stráže a blížia sa k dverám bezpečne zatvoreným závorou. Dvere sa otvárajú samy a hneď sa za nimi aj zatvárajú; no strážcovia v cele i predo dvermi zostávajú bez pohnutia na svojich miestach.SA 92.3

Anjel s Petrom prichádzajú k druhému vchodu; aj tu stoja pred dverami i za nimi stráže. Podobne ako dvere prvé, aj druhé sa bez škripotu v závesoch a bez rinčania železných závor otvárajú. Len čo cez ne prejdú, dvere sa znova nehlučne zatvoria. Takto prejdú aj treťou bránou a sú na ulici. Nepadne ani slovo, nepočuť ani zvuk krokov. Anjel, obklopený svetlom oslnivého jasu, apoštola vedie; ohromený Peter kráča za svojím vysloboditeľom. Ešte stále si myslí, že to všetko sa mu len sníva. Prechádzajú ulicou a anjel po splnení svojho poslania sa náhle stráca.SA 92.4

Nebeské svetlo pohaslo a Petrovi sa zdá, že ho obklopuje hustá tma. Keď si však jeho oči na ňu trochu privykli, akoby sa tma postupne vytrácala. Keď pocítil na čele dotyk chladného vánku, zrazu zistil, že je na opustenej ulici sám. Len teraz si uvedomil, že je voľný a nachádza sa v známej časti mesta. Toto miesto neraz navštívil a zajtra mal ním prejsť naposledy.SA 92.5

Snažil sa rozpamätať sa na to, čo sa v niekoľkých posledných chvíľach vlastne stalo. Spomenul si, že zaspával pripútaný k dvom vojakom. Predtým si vyzul sandále a zložil vrchné rúcho. Keď sa pozrel na seba, videl, že je oblečený a opásaný. Zápästia, aj keď od mučivých okovov opuchnuté, mal voľné. Uvedomil si, že jeho vyslobodenie nie je klam, ani sen či vidina, ale blaživá skutočnosť. Ráno ho mali vyviesť a popraviť; anjel ho však z väzenia vyslobodil a zachránil pred smrťou. Keď Peter prišiel k sebe, povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud“ Skutky apoštolov 12,11.SA 92.6

Apoštol šiel hneď do domu, kde sa zhromaždili jeho spoluveriaci, aby sa práve v tej chvíli zaňho modlili. „Keď zabúchal na dvere pri bráne, vyšla dievčina menom Rodé a načúvala. Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. Oni jej povedali: Šalieš! Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: To je jeho anjel“ Skutky apoštolov 12,13-15.SA 93.1

„Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli. Pokynul im rukou, aby boli ticho a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia... Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto“ Skutky apoštolov 12,16-17. Srdcia veriacich oplývali radosťou a vďakou, pretože Boh počul i vypočul ich prosby a vyslobodil Petra z Herodesových rúk.SA 93.2

Ráno sa zišlo mnoho ľudí, ktorí chceli vidieť popravu apoštola. Herodes poslal žoldnierskych veliteľov do väzenia po Petra, ktorého mali priviesť v doprovode nielen preto, aby mu prekazili možný útek, ale aj preto, aby zastrašil všetkých, čo by s Petrom mohli súcitiť, pričom sa mala prejaviť aj kráľova moc.SA 93.3

Keď strážcovia pri dverách zistili, že Peter unikol, prepadla ich hrôza. Vedeli, že za život väzňa ručili vlastným životom, preto boli obzvlášť bdelí. Keď dôstojníci prišli po apoštola, stráže boli predo dvermi žalára, dvere boli zamknuté a závory spustené, reťaze boli na zápästiach dvoch žoldnierov, ale väzeň v cele nebol.SA 93.4

Keď sa Herodes o Petrovom úniku dozvedel, rozčúlil sa a zúril. Obvinil väzenské stráže zo zrady a vydal rozkaz, aby ich popravili. Kráľ vedel, že Petra nezachránila ľudská moc; zatvrdilo však odmietal uznať, že by jeho zámer mohla zmariť božská moc, a vyzývavo sa postavil proti Bohu.SA 93.5

Zanedlho po tom, čo Peter vyšiel zo žalára, Herodes sa odobral do Cézarey. Tam dal pripraviť veľkú slávnosť, aby vzbudil obdiv a od ľudu získal chválu. Na slávnosť prišli milovníci zábav z celého kraja; hodovalo sa tu a pilo mnoho vína. Kráľ prišiel pred hostí s veľkou pompou, s vladárskym ceremoniálom a predniesol slávnostný prejav. Rúcho mal vyzdobené zlatom a striebrom a z jeho trblietavých záhybov sa odrážali slnečné lúče a oslňovali oči hostí. Vyzeral skvostne. Jeho majestátny zjav a ohlas jeho okázalej reči zanechali na zhromaždených silný dojem. Prítomní mali už hodovaním a pitím vína zmysly otupené. Oslnila ich Herodesova nádhera, očarilo jeho vystupovanie a skvelý prejav. Nadšene mu lichotili a vyhlasovali, že nieto smrteľníka, ktorý by sa mu vyrovnal zjavom a výrečnosťou. Napokon mu oznámili, že ho vždy ctili ako vládcu, no odteraz ho budú uctievať ako boha.SA 93.6

Podaktorí z tých, čo teraz velebili tohto úbohého hriešnika, pred rokmi zúrivo volali: „Preč s Ježišom! Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ Židia odmietli prijať Krista, pod ktorého hrubým, neraz aj zaprášeným rúchom tĺklo srdce božskej lásky. Ich oči však nevedeli pod skromným zovňajškom spoznať Pána života a slávy, aj keď sa im Kristova moc prejavila skutkami, ktoré obyčajný smrteľník vykonať nemohol. Boli však ochotní zbožňovať pyšného vládcu, ktorého rúcho, vyzdobené zlatom a striebrom, zakrývalo skazené, kruté srdce.SA 94.1

Herodes dobre vedel, že si chválu a prejavovanú poctu vôbec nezaslúži, no napriek tomu dovolil, aby ho ľud zbožňoval, akoby mu to náležalo. Srdce mu opájal blaživý pocit víťazstva a slávy; tvár prezrádzala pýchu a uspokojenie, keď počul volanie: „To je hlas Boží, nie ľudský!“ Skutky apoštolov 12,22.SA 94.2

No náhle sa s kráľom udiala strašná zmena. Tvár sa mu bolesťou skrivila a smrteľne zbledla. Celé telo mu zalial pot. Na chvíľu od bolesti a hrôzy zmeravel; potom svoju bledú tvár obrátil k vyľakaným priateľom a zúfalo zvolal: „Toho, ktorého ste povýšili na boha, stihla smrť.“SA 94.3

V mučivej úzkosti ho odnášali z miesta samopaše a nádhery. Ešte pred chvíľou od veľkého zástupu sebavedome prijímal chválu a poctu; teraz si však uvedomil, že je v rukách Panovníka mocnejšieho, než je sám. Zovreli ho výčitky svedomia; spomenul si, ako nemilosrdne prenasledoval Kristových nasledovníkov; rozpamätal sa na svoj krutý ortieľ, ktorý vyniesol nad nevinným Jakubom, pripomenul si svoj zámer dať popraviť apoštola Petra; pomyslel aj na to, ako sa vo svojom zahanbení a zúfalom hneve nespravodlivo a nerozvážne pomstil strážcom väzenia. Uvedomil si, že teraz o ňom, neľútostnom prenasledovateľovi, rozhoduje Boh.SA 94.4

Herodes poznal Boží príkaz: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (2. Mojžišova 20,3) a vedel, že mieru svojich neprávostí naplnil, keď dovolil, aby ho ľud uctieval ako Boha, čím privolal na seba Boží spravodlivý hnev.SA 95.1

Ten istý anjel, ktorý prišiel z neba zachrániť Petra, bol aj poslom hnevu a súdu nad Herodesom. Anjel sa dotkol Petra, aby ho zobudil, no celkom inak sa dotkol bezbožného kráľa, skrotil jeho pýchu a vykonal na ňom trest Všemohúceho. Herodes zomrel vo veľkých telesných i duševných mukách; stihol ho Boží spravodlivý súd.SA 95.2

Tento prejav Božej spravodlivosti mocne zapôsobil na ľudí. Zvesť o zázračnom vyslobodení Kristovho svedka z väzenia a istej smrti, ako aj správa o Božom súde nad jeho prenasledovateľom, sa rozšírili po všetkých krajinách a mnohých to priviedlo k viere v Krista.SA 95.3

To, čo zažil Filip, ktorého nebeský anjel zoznámil s človekom hľadajúcim pravdu; to, čo sa prihodilo Kornéliovi, ktorého navštívil anjel s Božím posolstvom; to, čo skúsil Peter, keď ho anjel pred smrťou vyviedol z väzenia do bezpečia – to všetko svedčí o úzkom spojení medzi nebom a zemou.SA 95.4

Správa o uvedených anjelských návštevách posilní a povzbudí Božích služobníkov. Ako za čias apoštolov, nebeskí poslovia aj dnes navštevujú končiny zeme, potešujú zarmútených, vedú k pokániu a srdcia ľudí získavajú pre Krista. Nie sú síce viditeľní, no predsa sú s nami, vedú nás, usmerňujú a chránia.SA 95.5

Nebo so zemou spája onen tajomný rebrík, ktorého spodok je pevne zapustený do zeme a vrchol siaha k trónu Večného. Po tomto žiarivom rebríku neustále zostupujú a vystupujú anjeli a nebeskému Otcovi prinášajú prosby stiesnených, skúšaných pozemšťanov; z neba potom prinášajú ľuďom požehnanie a nádej, povzbudenie a pomoc. Anjeli svetla vytvárajú nebeské ovzdušie okolo človeka a povznášajú nás k svetu neviditeľnému a večnému. Svojím prirodzeným zrakom ich vidieť nemôžeme, pretože duchovné veci možno spoznávať len duchovne. Len duchovné ucho môže počuť súzvuk nebeských hlasov.SA 95.6

„Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa ho boja, a zachraňuje ich“ Žalm 34,8. Boh posiela svojich anjelov, aby jeho vyvolených ochránili pred pohromami, pred „morom, čo sa vlečie v mrákote“ a pred „nákazou, čo na poludnie pustoší“ (Žalm 91,6). Ako sa človek rozpráva s priateľom, tak sa nebeskí anjeli často rozprávali s ľuďmi a viedli ich na bezpečné miesta. Slová anjelov opätovne povzbudzovali ochabujúceho ducha verných, povznášali ich nad záujmy prízemné a viere umožňovali zahliadnuť prisľúbené biele rúcho, korunu slávy a oslavné palmové ratolesti ako odmenu víťazom pri onom veľkom bielom tróne.SA 95.7

Poslaním anjelov je navštevovať skúšaných, trpiacich a pokúšaných ľudí. Anjeli neúnavne pomáhajú tým, za ktorých Kristus zomrel. Len čo sa hriešnici rozhodnú odovzdať sa Spasiteľovi, anjeli nesú túto zvesť do neba a v nebeskom zástupe zavládne veľká radosť. „Tak bude aj v nebi radosť väčšia nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú“ Lukáš 15,7. Do neba sa nesie správa o každej našej úspešnej snahe pri odstraňovaní temnoty a šírení poznania Krista. Nad takým skutkom sa raduje nebeský Otec i všetci nebešťania.SA 96.1

Kniežatá a mocnosti neba sledujú boj, ktorý vedú Boží služobníci za zjavne tiesnivých okolností. Keď však kresťania pod zástavou svojho Vykupiteľa bojujú boj viery, dosiahnu nové víťazstvá a získajú nové pocty. Všetci nebeskí anjeli sú pripravení pomôcť Božiemu pokornému a veriacemu ľudu. A keď zástup Božích služobníkov tu na zemi spieva chválospevy, nebeský chór sa k nemu pridáva s chválou a velebením Boha a jeho Syna.SA 96.2

Poslanie anjelov by sme mali lepšie chápať než dosiaľ. Nemali by sme zabúdať, že každému úprimnému Božiemu dieťaťu pomáhajú nebeské bytosti. Neviditeľné zástupy svetla a moci sprevádzajú tichých a pokorných ľudí, ktorí veria Božím zasľúbeniam a spoliehajú sa na ne. Cherubíni, serafíni i ostatní mocní anjeli po Božej pravici sú „všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu“ Židom 1,14.SA 96.3