18. kapitola — Pôsobenie medzi pohanmi

Pavol a Barnabáš odišli z Antiochie v Pizídii do Ikónia. Podobne ako v Antiochii aj tu začali svoje pôsobenie v synagóge svojich súkmeňovcov. Mali pozoruhodný úspech; „uverilo veľké množstvo Židov a Grékov“. Avšak podobne ako na iných miestach, kde pôsobili apoštolovia, aj v Ikóniu „Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom“ Skutky apoštolov 14,1.2.SA 109.1

Apoštolov to však nijako neodradilo od ich poslania, pretože mnohí prijali evanjelium o Kristovi. Vo svojom úsilí pokračovali napriek odporu, závisti a zaujatosti a „smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami“ Skutky apoštolov 14,3. Tieto dôkazy božského súhlasu mocne ovplyvnili tých, čo sa dali presvedčiť, a obrátených k evanjeliu pribúdalo.SA 109.2

Stále obľúbenejšie posolstvo, ktoré hlásali apoštolovia, prebúdzalo závisť i nenávisť u neveriacich Židov, ktorí sa rozhodli Pavlovmu a Barnabášovmu pôsobeniu urobiť rýchly koniec. Nepravdivými a zveličenými správami vyľakali úrady, že hrozí povstanie celého mesta. Tvrdili, že k apoštolom sa pridáva mnoho ľudí s tajnými a nebezpečnými zámermi.SA 109.3

Kvôli týmto obvineniam boli učeníci opätovne volaní pred úrady. Ich obhajoba bola však taká jasná a rozvážna a výpoveď o tom, čo učia, taká pokojná a zrozumiteľná, že výsledný dojem bol pre nich priaznivý. Aj keď úrady boli v dôsledku nepravdivých udaní proti nim zaujaté, neodvažovali sa ich odsúdiť. Museli len uznať, že Pavlovo a Barnabášovo učenie robí z ľudí spoľahlivých občanov, ktorí dodržiavajú zákony, a že mravy a poriadok v meste by sa zlepšili, keby ľudia učenie apoštolov prijali.SA 109.4

Následkom odporu proti učeníkom sa posolstvo pravdy vo verejnosti veľmi rozšírilo; Židia videli, že výsledkom ich snahy prekaziť dielo nových učiteľov bol ešte väčší počet záujemcov o novú vieru. „A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: Niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi“ Skutky apoštolov 14,4.SA 109.5

Tento obrat židovských predstaviteľov tak rozzúril, že sa rozhodli dosiahnuť svoj cieľ násilím. Podarilo sa im roznietiť tie najnižšie pudy a vášne hlučnej a nerozvážnej luzy a vyvolať vzburu, ktorú označovali za následok učenia apoštolov. Týmto podvodným obvinením chceli získať pomoc úradov na vykonanie svojho zámeru. Umienili si, že apoštolom neposkytnú nijakú možnosť obhajovať sa a že dav začne Pavla a Barnabáša kameňovať, čo bude koniec ich činnosti.SA 110.1

Priatelia apoštolov spomedzi neveriacich upozornili Pavla a Barnabáša na zlomyseľné zámery Židov a prosili ich, aby sa zbytočne nevystavovali hrozbám rozzúreného davu, ale aby si radšej útekom zachránili život. Pavol a Barnabáš teda tajne opustili Ikónium a poverili veriacich, aby v diele zatiaľ pokračovali sami. Ikónium však neopúšťali navždy; len čo rozruch pominie, hodlali sa ta vrátiť a začaté dielo dokončiť.SA 110.2

Boh mal v každej dobe a v každej krajine svojich poslov, ktorí museli čeliť prudkému odporu tých, čo sa svojvoľne rozhodli zavrhnúť nebeské svetlo. Nepriateľom evanjelia sa prekrúcaním pravdy a klamom často podarilo zdanlivo zvíťaziť a Božím poslom zavrieť prístupové dvere k ľuďom. Tieto dvere však nemôžu zostať navždy zatvorené. Neraz sa stáva, že Pán pri návrate svojich služobníkov na ich pôvodné pracovisko rázne zasiahne, svojmu dielu umožní rozmach a svoje meno novými úspechmi zvelebí.SA 110.3

Keď prenasledovanie vyhnalo apoštolov z Ikónia, prišli do Lystry a Derbe v Lykaónii. V týchto mestách bývali hlavne pohania, poverčiví ľudia; no našli sa medzi nimi niektorí, čo boli ochotní počuť a prijať evanjelium. Apoštolovia sa rozhodli pôsobiť v týchto mestách a v ich okolí v nádeji, že tu sa nestretnú s predsudkami a s prenasledovaním zo strany Židov.SA 110.4

V Lystre Židia nemali synagógu, aj keď ich tu niekoľko žilo. Mnohí obyvatelia Lystry chodili na bohoslužbu do Jupiterovho chrámu. Keď Pavol a Barnabáš po príchode do mesta zhromaždili okolo seba jeho obyvateľov a vysvetlili im jednoduché pravdy evanjelia, mnohí z poslucháčov sa snažili spojiť toto učenie so svojou poverčivou vierou v Jupitera.SA 110.5

Apoštolovia chceli týmto modloslužobníkom umožniť poznanie Boha – Stvoriteľa a jeho Syna, Spasiteľa ľudstva. Ich pozornosť teda najprv obrátili na obdivuhodné Božie diela – slnko, mesiac, hviezdy, nádherný poriadok striedania ročných období, majestátne zasnežené vrchy, mohutné stromy a iné divy prírody, svedčiace o múdrosti, čo presahuje ľudské chápanie. Poukazom na diela Všemohúceho apoštolovia privádzali myseľ pohanov k premýšľaniu o veľkom Vládcovi vesmíru.SA 110.6

Po objasnení týchto základných právd o Stvoriteľovi apoštolovia rozprávali obyvateľom Lystry o Božom Synovi, ktorý prišiel z neba na náš svet, pretože miloval ľudí. Hovorili o jeho živote a pôsobení, o tom, ako ho zavrhli tí, ktorých prišiel spasiť, ako ho odsúdili a ukrižovali, ako bol potom vzkriesený a odišiel do neba k Otcovi, kde sa prihovára za ľudí. Takto v moci a v Božom Duchu kázal Pavol a Barnabáš evanjelium v Lystre.SA 111.1

Keď raz Pavol rozprával ľuďom o tom, ako Kristus uzdravoval chorých a skľúčených, zrazu medzi poslucháčmi videl chromého muža. Oči tohto trpiteľa uprene hľadeli na apoštola, dychtivo vnímal slová a veril im. Pavla prenikol hlboký súcit a v postihnutom videl, že tento človek „má vieru a môže byť uzdravený“. Pred zhromaždenými modloslužobníkmi Pavol kázal chromému, aby sa postavil na nohy. Dovtedy mohol tento úbožiak len sedieť. Ihneď však uposlúchol Pavlov príkaz a prvýkrát vo svojom živote sa postavil na nohy. S vierou prišla aj sila a chromý „vyskočil a chodil“ Skutky apoštolov 14,9.10.SA 111.2

„Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe“ Skutky apoštolov 14,11. Tento výrok patril k jednej z ich tradícií, podľa ktorej bohovia príležitostne navštevovali zem. Barnabáša pre jeho velebný zjav, dôstojné správanie, láskavosť a dobrotu, ktorá sa zračila z jeho tváre, nazvali Jupiterom, otcom bohov. Pavla pokladali za Merkúra, „pretože on hovoril“, bol horlivý, usilovný a výrečný, keď vystríhal a napomínal (Skutky apoštolov 14,12).SA 111.3

Obyvatelia Lystry na dôkaz svojej vďačnosti prehovorili Jupiterovho kňaza, aby apoštolom preukázal poctu. A kňaz „priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať“ Skutky apoštolov 14,13. Pavol a Barnabáš, ktorí si šli medzitým do ústrania odpočinúť, o týchto prípravách nič nevedeli. Čoskoro však začuli zvuk hudby a nadšené volanie veľkého zástupu, ktorý sa zišiel k domu, v ktorom bývali.SA 111.4

Keď apoštolovia zistili príčinu tejto návštevy a všeobecného rozruchu, „roztrhli si šaty“ a vybehli medzi zástup v nádeji, že zabránia ďalšiemu ich počínaniu. Mocným, prenikavým hlasom Pavol prekričal volanie davu a žiadal prítomných o pozornosť. Keď zástup stíchol, povedal: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko čo je v nich. On v pominulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou“ Skutky apoštolov 14,14-17.SA 111.5

Napriek tomu, že apoštolovia výslovne vyhlásili, že nemajú božský pôvod a hoci Pavol sa všemožne snažil obrátiť ich myseľ k pravému Bohu ako jedinej Bytosti hodnej uctievania, bolo takmer nemožné odvrátiť týchto pohanov od ich úmyslu priniesť apoštolom obeť. Boli tak pevne presvedčení, že títo muži sú naozaj bohovia, a ich nadšenie bolo také veľké, že im pripadalo zaťažko uznať svoj omyl. A tak „len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali“ Skutky apoštolov 14,18.SA 112.1

Obyvatelia Lystry zdôvodňovali svoje počínanie tým, že prejavenú zázračnú moc apoštolov videli na vlastné oči. Videli, ako sa chromý muž, ktorý nikdy predtým nechodil, teší z dokonalého zdravia a sily. Ľudia sa dali presvedčiť a zriekli sa svojho zámeru len vtedy, keď ich Pavol dlhým vysvetľovaním presvedčil a dôkladne im objasnil svoje i Barnabášovo poslanie ako zástupcov nebeského Boha a jeho Syna, Veľkého lekára.SA 112.2

Pavlovo a Barnabášovo pôsobenie v Lystre náhle ukončila nevraživosť niektorých Židov z Antiochie a z Ikónia. Tí sa totiž dopočuli o úspešnej práci apoštolov medzi obyvateľmi Lystry a rozhodli sa, že ich budú stíhať a sledovať. Keď prišli do Lystry, začali ľudí podnecovať k nenávisti, ktorá ich ovládla. Natoľko prekrúcali slová apoštolov a ohovárali ich, že sa im čoskoro podarilo presvedčiť tých, čo ešte pred krátkym časom pokladali Pavla a Barnabáša za božské bytosti, že apoštolovia sú vlastne horší než vrahovia, teda si zasluhujú smrť.SA 112.3

Sklamanie, ktoré obyvatelia Lystry pocítili, keď im bolo zabránené apoštolov oslavovať prinesením obete, viedlo teraz k tomu, že odpor proti Pavlovi a Barnabášovi bol práve taký nenávistný, ako silné bolo predtým ich nadšenie, ktorým ich zvelebovali ako bohov. Na podnet Židov hodlali na apoštolov zaútočiť silou. Židia im prikázali, aby Pavlovi nedovolili prehovoriť; tvrdili totiž, že v opačnom prípade by očaril všetkých.SA 112.4

Krátko nato sa vražedné plány nepriateľov evanjelia uskutočnili. Pod vplyvom zla posadla obyvateľov Lystry satanská zúrivosť. Zmocnili sa Pavla a nemilosrdne ho začali kameňovať. Apoštol sa nazdával, že to neprežije. V mysli sa mu vybavila Štefanova mučenícka smrť i jeho vlastný podiel na nej. Dokaličený a bezvládny od bolesti padol na zem. Rozzúrení Lystrania ho potom „vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy“ Skutky apoštolov 14,19. Skupina veriacich Lystranov, ktorí prostredníctvom Pavla a Barnabáša uverili v Ježiša, zostala v tejto temnej a mučivej chvíli Pavlovi verná a oddaná. Nerozvážny odpor a kruté prenasledovanie apoštolov zo strany nepriateľov týchto verných bratov vo viere len utvrdili. Svoju oddanosť tvárou v tvár nebezpečenstvu a výsmechu prejavili tým, že v žiali obstúpili telo toho, o ktorom sa nazdávali, že je mŕtvy.SA 113.1

Ich prekvapenie bolo veľké, keď uprostred náreku apoštol náhle zodvihol hlavu, vstal a velebil Boha. Veriaci neočakávané uzdravenie Božieho služobníka pokladali za div Božskej moci a uistenie, že zmenu ich viery spečatili samy nebesá. Mali nevýslovnú radosť a s novým nadšením viery chválili Boha.SA 113.2

Medzi tými, čo boli obrátení v Lystre a stali sa očitými svedkami Pavlovho utrpenia, bol aj muž, ktorý sa neskôr stal význačným Kristovým služobníkom a ktorý mal spoločne s apoštolmi znášať radosti a strasti priekopníckej práce v ťažkých podmienkach. Bol to mladý muž menom Timotej. Keď Pavla vynášali z mesta, tento mladý učeník bol medzi tými, čo obstúpili jeho zdanlivo mŕtve telo a čo potom boli svedkami ako dokaličený a skrvavený vstal a predsa chválil Boha, že smel trpieť pre Krista.SA 113.3

Nasledujúceho dňa po kameňovaní Pavla sa apoštolovia odobrali do Derbe, kde ďalej požehnane pôsobili a mnoho ľudí sa rozhodlo prijať Krista ako Spasiteľa. Keď „tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov“, ani Pavol ani Barnabáš nemysleli na to, že by mali ísť na iné miesto, kým neobrátených neutvrdia vo viere tam, kde predtým pôsobili a kde ich načas museli nechať pracovať samých. A tak bez ohľadu na nebezpečenstvo „vrátili sa do Lystry, Ikónia a Antiochie. Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere“ Skutky apoštolov 14,21.22. Mnohí prijali radostnú zvesť evanjelia, čím sa vystavili utrpeniu a nepriateľstvu. Cieľom apoštolov bolo týchto ľudí upevniť vo viere, aby vykonané dielo zostalo.SA 113.4

Apoštolovia v snahe pomôcť novoobráteným v ich duchovnom raste sa postarali o to, aby sa to dialo v ochrannom rámci evanjelijného cirkevného poriadku. Cirkevné zbory boli náležite zorganizované na všetkých miestach v Lykaónii a Pizídii. V každom zbore boli ustanovení predstavitelia a zavedený bol patričný poriadok a systém. V záujme riešenia všetkých záležitostí, týkajúcich sa duchovného blaha veriacich. To zodpovedalo evanjelijnému plánu jedného spoločenstva zjednocujúceho všetkých veriacich v Krista. Pavol sa po celý čas svojej misijnej činnosti týmto plánom svedomito riadil. Tí, ktorých za svojho pôsobenia na niektorom mieste pre Krista získal, vo vhodnom čase založili cirkevný zbor. Bolo to tak aj vtedy, ak počet veriacich nebol veľký. Kresťania sa tým učili pomáhať si navzájom. Pamätali na zasľúbenie: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ Matúš 18,20.SA 113.5

Na zbory takto založené Pavol nezabúdal. Starosť o ne stále ťaživejšie doliehala na jeho myseľ. Aj sebamenší hlúčik veriacich bol predmetom jeho ustavične pozornej starostlivosti. Bdelo dohliadal aj na menšie zbory vo vedomí, že o ne treba obzvlášť dbať, aby ich členovia boli pevne utvrdení v pravde a aby vedeli, že sa majú úprimne a nezištne starať o ľudí okolo seba.SA 114.1

Pavol a Barnabáš sa v celej svojej misijnej činnosti snažili nasledovať Kristov príklad pohotovej, obetavej, vernej a úprimnej služby ľuďom. Vo svojej obozretnosti, horlivosti a pilnosti nedbali na vlastné záľuby či osobnú pohodu, ale s modlitebnou úzkosťou a s neutíchajúcou snahou rozsievali semeno pravdy. Pri tomto rozsievaní semena apoštolovia dbali o to, aby všetkým, čo sa pre evanjelium rozhodli, dali veľmi cenné praktické poučenie. Ich opravdivosť a zbožná bázeň trvalo ovplyvnili myseľ nových učeníkov a v pamäti im zostal nehynúci dojem dôležitosti evanjelia.SA 114.2

Keď sa obrátili nádejní a nadaní ľudia ako Timotej, vtedy sa im Pavol a Barnabáš úprimne snažili ukázať, aká potrebná je práca na vinici. Keď potom apoštolovia odišli na iné miesto, viera týchto mužov neochabla, ale ešte viac sa upevnila. Dôkladne sa oboznámili s Pánovou cestou a naučili sa, ako nezištne, úprimne a vytrvalo pracovať pre spásu spolublížnych. Táto svedomitá výchova novoobrátených bola jedným z predpokladov pozoruhodného úspechu Pavla a Barnabáša pri zvestovaní evanjelia medzi pohanmi. Koniec prvej misijnej cesty sa rýchlo blížil. Apoštolovia poručili novozorganizované zbory Pánovi a odobrali sa do Pamfýlie, a keď „hlásali Slovo v Perge, odišli do Atálie a odtiaľ sa odplavili do Antiochie“ Skutky apoštolov 14,24.25.SA 114.3