„Viera je základom toho, v čo dúfame.“ Židom 11,1. VYCH 218.1
„Všetko, o čo v modlitbe prosíte a v čo veríte,
že ste dostali, splní sa vám.“ Marek 11,24. VYCH 218.2
Viera je dôverovanie Bohu – spoliehanie na to, že Boh nás miluje a najlepšie vie, čo slúži nášmu dobru. Vedie nás tak, aby sme si namiesto svojej vlastnej zvolili jeho cestu. Prijíma namiesto svojej nevedomosti jeho múdrosť, namiesto svojej slabosti jeho silu, namiesto svojej hriešnosti jeho spravodlivosť. Naše životy, my sami, sme už jeho. Viera uznáva jeho vlastníctvo a prijíma jeho požehnanie. Pravdivosť, čestnosť a čistota boli označené za tajomstvo životného úspechu. Vierou si tieto zásady prisvojujeme. VYCH 218.3
Každá dobrá pohnútka je Božím darom a viera prijíma od Boha život, ktorý jediný môže spôsobiť pravý vzrast a pokrok. VYCH 218.4
Malo by sa veľmi jasne vysvetliť, ako pestovať vieru. Každé Božie zasľúbenie má isté podmienky. Ak sme ochotní konať jeho vôľu, patrí nám všetka jeho moc. Každý prisľúbený dar sa už nachádza v jeho zasľúbení. „Semeno je Božie slovo.“ Lukáš 8,11. Ako je isté, že v žaludi sa skrýva dub, tak je isté, že v jeho zasľúbení sa skrýva Boží dar. Ak prijímame zasľúbenie, máme aj jeho dar. VYCH 218.5
Darom je i samotná viera, ktorá nás uschopňuje prijímať Božie dary a ktorá bola v rozličnej miere udelená každej ľudskej bytosti. Rastie každým prisvojením Božieho slova. Ak chceme posilňovať svoju vieru, privádzajme ju do kontaktu so Slovom. VYCH 218.6
Pozornému študentovi pri jeho skúmaní samo Božie slovo odhalí svoju moc. Pri stvorení „On riekol, a stalo, On rozkázal, a postavilo sa.“ On „povoláva k jestvovaniu to, čoho niet“, (Žalm 33,9; Rimanom 4,17) pretože keď ich povoláva, povstávajú. VYCH 218.7
Koľkokrát tí, čo sa spoliehali na Božie slovo, hoci sami boli úplne bezmocní, odolali moci celého sveta – Henoch, ktorý bol čistý srdcom i životom, sa v triumfe spravodlivosti proti skazenému a posmievačnému pokoleniu pevne držal svojej viery; Nóach a jeho domácnosť stáli proti ľuďom svojej doby, ľuďom veľkej telesnej a duševnej sily, no padlej morálky; dietky Izraela pri Červenom mori stáli ako bezmocné a prestrašené davy otrokov proti najmocnejšej armáde najmocnejšieho národa na zemeguli; Dávid, pastiersky mladík, ktorému patrilo Božie zasľúbenie trónu, stál proti Saulovi, ustanovenému vládcovi, pevne rozhodnutému nevzdať sa svojej moci; Šadrach a jeho druhovia boli v ohni a Nabuchodonozor sedel na tróne; Daniel bol medzi levmi a jeho nepriatelia bohatli na vysokých postoch kráľovstva; Ježiš visel na kríži a židovskí kňazi a vládcovia nútili i samotného rímskeho miestodržiteľa, aby vykonal ich vôľu; Pavel bol v reťaziach vedený na smrť ako zločinec a Nero sa stal despotom svetového impéria. VYCH 219.1
Takéto príklady sa nenachádzajú iba v Biblii. Sprevádzajú každý ľudský pokrok. Valdénci a Hugenoti, Wycliffe a Hus, Jeroným a Luther, VYCH 219.2
Tyndale a Knox, Zinzendorf a Wesley a mnohí iní, boli svedkami moci Božieho slova proti ľudskej moci a prefíkanosti, ktoré podporovali zlo. To je pravá šľachta sveta. To je jeho kráľovská línia. Dnešná mládež je povolaná, aby sa postavila práve do tejto línie. VYCH 219.3
V najmenších záležitostiach života potrebujeme vieru práve tak, ako vo veľkých. Vo všetkých našich každodenných záujmoch a zamestnaniach sa nám cez pretrvávajúcu dôveru stáva udržiavajúca Božia moc realitou. VYCH 219.4
Z pohľadu človeka je život neprešliapanou cestičkou, po ktorej každý z nás kráča sám. Do nášho vnútorného života nemôže úplne zasiahnuť žiadny iný človek. Keď sa malé dieťa vydáva na túto cestu, musí si skôr či neskôr zvoliť svoj vlastný kurz, samo sa rozhodnúť o životných otázkach večnosti. Aké vážne by malo byť jeho úsilie o zameranie dôvery na spoľahlivého Vodcu a Pomocníka! VYCH 219.5
Žiaden iný vplyv sa ako štít pred pokušením a povzbudenie čistoty a pravdivosti nemôže vyrovnať vedomiu Božej prítomnosti. „Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ „Pričisté sú tvoje oči, aby sa dívali na zlo, ty nemôžeš hľadieť na trápenie.“ Židom 4,13; Habakuk 1,13. Táto myšlienka bola Jozefovým štítom uprostred skazenosti Egypta. Na všetky pokušenia odpovedal pevne: „Ako by som mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?“ 1. Mojžišova 39,9. Ak sa viera pestuje, stane sa každej duši takýmto štítom. VYCH 220.1
Len vedomie Božej prítomnosti môže odstrániť strach, ktorý by urobil bojazlivému dieťaťu bremeno zo života. Nech si dobre vryje do pamäti toto zasľúbenie: „Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a zachraňuje ich.“ Žalm 34,8. Nech si prečíta úžasný príbeh o Eliášovi v horskom mestečku, keď medzi ním a vojmi ozbrojených nepriateľov bol mocný kruh nebeských anjelov. Dajte mu čítať ako sa Petrovi, uväznenému a odsúdenému na smrť, ukázal Boží anjel a popri ozbrojených strážcoch, masívnymi dverami a veľkou železnou bránou so závorami a mrežami vyviedol Božieho služobníka do bezpečia. Môže si čítať o tom, čo sa dialo na mori, keď väzeň Pavel cestou súd a na popravu hovoril búrkou zmietaným vojakom a námorníkom, ktorí boli vyčerpaní prácou, strážením a dlhým pôstom, tieto veľkolepé slová povzbudenia a nádeje: „Teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život... Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, a povedal: Neboj sa, Pavol. Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.“ Vo viere v toto zasľúbenie Pavel svojich druhov ubezpečil: „Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“ Tak sa aj stalo. Celá posádka pohanských vojakov a námorníkov bola zachovaná, pretože na lodi bol jeden človek, prostredníctvom ktorého mohol Boh pôsobiť. „A tak sa všetci dostali na pevninu.“ Skutky apoštolov 27,22-24.34.44. VYCH 220.2
Tieto veci neboli napísané len preto, aby sme ich mohli čítať a žasnúť nad nimi, ale aby rovnaká viera, aká pôsobila v Božích služobníkoch v minulosti, mohla účinkovať aj v nás. Takým pozoruhodným spôsobom, akým pôsobil vtedy, bude konať aj teraz všade tam, kde sú srdcia ochotné prijímať jeho moc. VYCH 221.1
Tí, ktorí majú nedostatok sebadôvery, a preto sa vyhýbajú povinnostiam a zodpovednosti, nech sa naučia spoliehať na Boha. Mnohí, ktorí by inak boli vo svete úplne bezvýznamní, budú môcť s apoštolom Pavlom povedať: „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ Filipským 4,13. VYCH 221.2
Viera má cenné poučenia i pre dieťa, ktorého sa ublíženia prudko dotýkajú. Sklon vzdorovať zlu a pomstiť krivdu často podporuje silný zmysel pre spravodlivosť, rozhodnosť a energickosť. Takéto dieťa poučme, že Boh je večným strážcom spravodlivosti. On sa s veľkou láskavosťou stará o bytosti, ktoré miloval tak, že dal svojho najdrahšieho Miláčika, len aby ich spasil. On sa vysporiada s každým páchateľom krívd. VYCH 221.3
„Lebo kto sa vás dotkne, dotýka sa zreničky môjho oka.“ Zachariáš 2,8 ROH; Zachariáš 2,12 ECAV. VYCH 221.4
„Pánovi zver svoje cesty a Jemu dôveruj, on sa už postará. Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo, a tvoje právo ako poludňajší jas.“ Žalm 37,5.6. VYCH 221.5
„Pán bude utláčanému útočišťom, príhodným útočišťom v časoch súženia. V teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.“ Žalm 9,10.11. VYCH 221.6
Boh nás zaväzuje, aby sme súcit, ktorý nám preukazuje, my preukazovali voči iným. Sebestační pomstychtivci nech hľadia na toho, ktorý bol tichý a pokorný, ktorého viedli ako baránka na porážku a ktorý, ako onemelá ovca pred svojimi strihačmi, netúžil po odvete. Nech hľadia na toho, ktorého prebodli naše hriechy a zaťažili naše bolesti a naučia sa vytrvať, znášať a odpúšťať. VYCH 221.7
Vierou v Krista je možné odstrániť každý nedostatok charakteru, očistiť každú poškvrnu, napraviť každú chybu a rozvinúť každú prednosť. VYCH 222.1
„V ňom ste dosiahli plnosti.“ Kološanom 2,10. VYCH 222.2
Modlitba a viera spolu úzko súvisia a treba ich skúmať spoločne. V modlitbe viery sa nachádza božská veda a musí jej porozumieť každý, kto chce, aby jeho životné dielo bolo úspešné. Kristus povedal: „Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať.“ Marek 11,24. Objasňuje nám, že naše prosby majú byť v súlade s Božou vôľou. Máme prosiť o to, čo nám zasľúbil, a všetko, čo dostávame, máme používať na konanie jeho vôle. Pri splnení podmienok je zasľúbenie nespochybniteľné. VYCH 222.3
Môžeme prosiť o odpustenie hriechov, o Ducha Svätého, o povahu podobnú Kristovej, o múdrosť a silu konať jeho dielo, o akýkoľvek dar, ktorý nám zasľúbil. Verme teda, že dostávame a vzdávajme vďaky Bohu za to, že sme to dostali. VYCH 222.4
Nemusíme hľadať nejaký vonkajší dôkaz požehnania. Dar je v zasľúbení a my môžeme pokračovať vo svojej práci s istotou, že Boh splní, čo zasľúbil, a že dar, ktorý už máme, sa prejaví vtedy, keď ho budeme najviac potrebovať. VYCH 222.5
Žiť podľa Božieho slova znamená odovzdávať mu celý svoj život. Ustavične si budeme uvedomovať, že ho potrebujeme, že od neho závisíme a z nášho srdca sa ponesie túžbu po Bohu. Modlitba je nevyhnutnosť, lebo dáva duši život. Svoje miesta majú rodinné i verejné modlitby, ale len skryté spoločenstvo s Bohom udržiava dušu pri živote. VYCH 222.6
S Bohom na vrchu uvidel Mojžiš vzor toho úžasného príbytku, ktorý mal byť miestom prebývania Božej slávy. S Bohom na vrchu – na skrytom mieste spoločenstva – máme rozjímať o jeho slávnom ideáli pre ľudstvo. Len s ním môžeme formovať svoj charakter tak, že sa pri nás naplní jeho zasľúbenie: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ 2. Korinťanom 6,16. VYCH 223.1
Počas svojho pozemského života prijímal Ježiš múdrosť a moc práve počas hodín samoty strávených pri modlitbách. Mládež nech nasleduje jeho príklad a podvečer i za svitania nech si nájde tichý čas na spoločenstvo so svojím Otcom v nebesiach. Boh nám pri každom kroku našej cesty hovorí: „Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím... Neboj sa, ja ti pomáham.“ Izaiáš 41,13. Keby si naše deti osvojili tieto poučenia už vo svojej ranej mladosti, vstúpila by do ich životov úžasná sviežosť a moc spolu s radosťou a láskavosťou! VYCH 223.2
Tieto poučenia môže vyučovať len ten, kto sa ich sám naučil. Učenie Písma nemá na dnešných mladých ľudí žiaden väčší účinok, lebo vidia, ako mnohí rodičia a učitelia síce hovoria, že veria Božiemu slovu, no svojimi skutkami jeho moc popierajú. Mladí ľudia tiež občas cítia moc slova a vnímajú vzácnosť Kristovej lásky. Vidia krásu jeho charakteru a možnosti života oddaného jeho službe. V kontraste s tým majú však pred očami, ako žijú tí, ktorí vyznávajú, že si vážia Božie príkazy. O veľmi mnohých platia slová povedané prorokovi Ezechielovi: VYCH 223.3
„Tvoj ľud druh druhovi a muž mužovi vraví: ’Poďteže, čujme, čo to za slovo, ktoré vyšlo od Pána.‘ I prichádzajú k tebe, ako prichádza ľud; môj ľud sa posadí pred teba a počúva tvoje slová, ale nekonajú podľa nich, pretože v ústach majú lož, podľa nej konajú, srdce im ide za ziskom. Ty si im však ako ľúbostný spevák, ktorý má pekný hlas a dobre vyhráva, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich.“ Ezechiel 33,30-32. VYCH 223.4
Jedna vec je zaobchádzať s Bibliou ako s knihou, v ktorej sú dobré morálne pokyny, ísť tak ďaleko ako to vyhovuje duchu čias a nášmu postaveniu vo svete a iná vec je považovať ju za to, čím v skutočnosti je – slovom živého Boha, slovom, ktoré je naším životom, slovom, ktoré má usmerňovať naše činy, naše slová i naše myšlienky. Brať Bibliu čo len trochu menej vážne než sme uviedli, znamená zavrhovať ju. A toto je v popredí príčin pochybovačnosti a nevery medzi mládežou. VYCH 224.1
Sveta sa zmocňuje horúčkovitosť, akú nikdy doteraz nebolo vídať. V zábavách, v honbe za peniazmi, v zápase o moc i v samotnom boji o existenciu pôsobí strašná sila, ktorá opantáva telo, myseľ i dušu. Uprostred tohto šialeného zhonu Boh hovorí: „Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh.“ Žalm 46,11. VYCH 224.2
Mnohým sa nedarí, ani keď sa odovzdávajú Bohu, prijať požehnanie skutočného spoločenstva s ním. Sú v prílišnom zhone. Náhlivými krokmi sa tlačia do kruhu Kristovej láskavej prítomnosti, na chvíľku sa zastavia na posvätných nádvoriach, ale nečakajú na radu. Nemajú čas pobudnúť s božským Učiteľom. Vracajú sa k svojej práci zaťažení svojimi bremenami. VYCH 224.3
Títo pracovníci nikdy nedosiahnu významnejšie úspechy, ak sa nenaučia tajomstvu sily. Musia si dopriať čas na rozmýšľanie, modliť sa a čakať na Boha, aby obnovil ich telesnú, duševnú a duchovnú energiu. Potrebujú povznášajúci vplyv jeho Ducha. Ak ho dostanú, potom budú občerstvení sviežosťou života. Vyčerpané telo a unavený mozog sa občerstvia a srdcu sa uľaví. VYCH 224.4
Nestačí len okamih stíšenia, ale našou potrebou je osobné spojenie s Kristom, sadnúť si a mať s ním spoločenstvo. Akým šťastím bude pre deti a pre študentov, ak si rodičia a učitelia osvoja vzácnu skúsenosť, ktorú vykresľujú slová z Piesne piesní: VYCH 224.5
„Sťa jabloň medzi plánkami
je milý môj
medzi mládencami.
V jeho tôni sedím,
ako sa mi žiadalo,
a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
Vovádza ma do vínnej pivnice
a jeho zástava
nado mnou je láska..“
Pieseň Šalamúnova 2,3.4. VYCH 225.1