„Usiluj sa osvedčiť pred Bohom.“ 2. Timoteovi 2,15. VYCH 237.1
Prvým učiteľom dieťaťa je jeho matka. Počas obdobia jeho najväčšej vnímavosti a najrýchlejšieho rozvoja je jeho výchova do značnej miery v jej rukách. Má prvú príležitosť tvárniť charakter v prospech dobra alebo zla. Mala by chápať hodnotu tejto príležitosti a mala by ju využiť čo najlepšie. A predsa niet nikoho iného, komu by sa venovala taká malá pozornosť. Matke, ktorej vplyv vo výchove je najmocnejší a ďalekosiahly, sa na pomoc dostáva najmenej systematického úsilia. VYCH 237.2
Tí, ktorým je zverená starostlivosť o malé dieťa, pričasto vedia len málo o zákonoch zdravia a o zásadách vývoja. O nič lepšie na tom nie sú ani so starostlivosťou o jeho duševný a duchovný vzrast. Môžu byť kvalifikovaní na to, aby obchodovali a dosiahli hodnotné úspechy v literatúre a vede, ale o výchove dieťaťa majú slabé vedomosti. Veľká časť ľudskej populácie zomiera v ranom detstve a pre mnohých, čo sa dožívajú dospelosti, je život iba bremenom práve preto, že u rodičov vládne nevedomosť najmä o telesnom vývoji detí. VYCH 237.3
Pre oboch rodičov platí naliehavá požiadavka starostlivej a dôkladnej prípravy. Skôr než prevezmú otcovské a materské povinnosti, mali by sa oboznámiť so zákonitosťami telesného vývinu – s fyziológiou a zdravovedou, s pôsobením prenatálnych vplyvov a dedičnosti, s hygienou, obliekaním, cvičením, prevenciou a liečením. A to všetko by malo samozrejme byť v súlade s duševným vývojom a mravnou výchovou. VYCH 237.4
Dielo výchovy považuje nekonečný Boh za také dôležité, že istej matke poslal od svojho trónu poslov, aby zodpovedali na jej otázku: „Aký má byť životný poriadok chlapca a čo má robiť?“ (Sudcov 13,12) a aby poučili otca o výchove zasľúbeného syna. VYCH 237.5
Výchova nikdy nedosiahne všetko, čo by mohla a mala, ak nebude uznaná dôležitosť diela rodičov a ak sa im nedostane prípravy na ich posvätnú povinnosť. VYCH 238.1
Nutnosť prípravného vzdelávania učiteľov sa všeobecne uznáva, málo sa však uznáva význam tej najpodstatnejšej prípravy. Ten, kto si cení zodpovednosť spojenú s výchovou mládeže, uvedomuje si, že rady čerpané len z odbornej literatúry sú nedostatočné. Učiteľ by mal mať oveľa širšie vzdelanie, než to, ktoré možno získať štúdiom kníh. Mal by disponovať nielen silným, ale aj rozhľadeným myslením, veľká by mala byť nielen jeho duša ale, aj srdce. VYCH 238.2
Len ten, ktorý stvoril myseľ a vymedzil jej zákony, môže dokonale rozumieť jej potrebám a riadiť jej rozvoj. Ním dané princípy výchovy sú jediným bezpečným vodidlom. Základnou kvalifikáciou každého učiteľa je osvojiť si ich tak, aby sa stali riadiacou silou jeho vlastného života. VYCH 238.3
Skúsenosť je v praktickom živote nevyhnutná. Poriadkumilovnosť, dôkladnosť, presnosť, sebaovládanie, príjemná povaha, vyrovnanosť, sebaobetavosť, statočnosť a zdvorilosť, to sú základné kvalifikačné predpoklady. VYCH 238.4
Okolo mládeže sa pohybuje veľa falošných charakterov, preto potrebuje takých učiteľov, ktorých slová, postoje a vystupovanie budú dôstojné a rýdze. Deti vedia veľmi rýchlo postrehnúť pretvárku, slabosti a chyby. Úctu svojich žiakov si učiteľ získa iba vtedy, keď princípy, ktoré sa im snaží vštepiť, bude praktizovať vo svojom vlastnom živote. Len vtedy bude mať na nich trvalý vplyv v prospech dobra. VYCH 238.5
Skoro všetky učiteľove schopnosti a s nimi aj jeho úspešnosť závisia od jeho telesnej zdatnosti. Čím pevnejšie je jeho zdravie, tým lepšia je jeho práca. VYCH 238.6
Povinnosti učiteľa sú natoľko vyčerpávajúce, že zachovanie elánu a sviežosti si vyžiada mimoriadne úsilie. Jeho srdce a mozog sú niekedy také preťažené, že býva z toho buď podráždený, alebo má sklony k depresiám. Jeho povinnosťou je nielen odporovať takýmto stavom, ale vyhýbať sa aj ich príčinám. VYCH 239.1
Keďže v jeho práci záleží viac na kvalite ako na kvantite, mal by sa chrániť pred snahou dosiahnuť v oblasti svojich povinností extrémne veľa, pred prijímaním iných zodpovedností, ktoré by mu prekážali v jeho práci a pred zábavami a takými spoločenskými udalosťami, ktoré namiesto zotavenia skôr vysiľujú. VYCH 239.2
Pohyb na čerstvom vzduchu a užitočná práca patria medzi najlepšie prostriedky na regeneráciu tela i mysle a príklad učiteľa vyvolá u jeho žiakov záujem a úctu k manuálnej práci. VYCH 239.3
Učiteľ by mal vo všetkých oblastiach života prísne dodržiavať zásady zdravia. Mal by to robiť nielen preto, že to ovplyvňuje jeho výkonnosť, ale tiež preto, že tým vplýva na svojich žiakov. Vo všetkom by mal zachovávať striedmosť a ísť príkladom: v jedle, obliekaní, v práci i zábave. VYCH 239.4
K telesnému zdraviu a statočnému charakteru by sa mala pripájať aj vysoká literárna kvalifikácia. Čím viac skutočných vedomostí učiteľ má, tým hodnotnejšia bude jeho práca. Učiteľ, ktorý sa uspokojuje len s povrchnými znalosťami, nikdy nedosiahne vysoký stupeň užitočnosti. VYCH 239.5
Jeho užitočnosť však ani tak nezávisí od množstva výsledkov, ako od úrovne, ktorú sa snaží dosiahnuť. Pravý učiteľ sa neuspokojuje s plytkým myslením a chabou pamäťou. Jeho život je neustály rast. VYCH 239.6
Učiteľ musí byť skutočne spôsobilý na svoju prácu. Musí disponovať múdrosťou a taktom, ktoré sú pri styku so žiakmi nevyhnutné. Jeho vedecké znalosti môžu byť veľké a jeho kvalifikácia v iných smeroch vynikajúca, ale ak si nezískava úctu a dôveru, bude jeho úsilie márne. VYCH 239.7
Potrebujeme učiteľov, ktorí rýchlo rozoznajú a využijú každú príležitosť na konanie dobra, ktorých entuziazmus sa spája s pravou dôstojnosťou, ktorí sú „schopní učiť“, (1. Timoteovi 3,2) teda takých, ktorí podnecujú myslenie, prebúdzajú silu a dodávajú odvahu do života. VYCH 240.1
Učiteľove prednosti môžu mať isté limity, napríklad v žiadanej vedeckej kvalifikácii, ale ak sa vie priblížiť k ľudskej prirodzenosti, ak jeho láska k práci je rýdza, ak si uvedomuje jej veľkosť a je rozhodnutý rozvíjať svoje vzdelanie, ak je ochotný horlivo a vytrvalo pracovať, pochopí potreby svojich žiakov a nadchne ich svojím súcitným a pokrokovým duchom, aby nasledovali jeho snahu viesť ich. VYCH 240.2
Deti sa od seba líšia vlohami, zvykmi a výchovou. Niektorým chýba presný cieľ a pevné zásady. Potrebujú niekoho, kto by prebudil ich zodpovednosť a možnosti. Len málo detí bolo doma správne vychovaných. Niektoré boli doma rozmaznávané a celá ich výchova bola povrchná. Mali dovolené nasledovať svoje sklony, vyhýbať sa zodpovednosti a námahe, preto im chýba stálosť, vytrvalosť a sebazaprenie a každú disciplínu považujú za úplne zbytočné obmedzovanie. Iné deti zas prílišným karhaním zmalomyseľneli a hrubé zaobchádzanie v nich vyvolalo zatvrdnutosť a vzdor. Nápravu takto deformovaných pováh musí vo väčšine prípadov vykonať učiteľ. Na to potrebuje súcit a pochopenie, aby mohol vystopovať príčiny porúch a chýb, ktoré sa prejavujú u jeho žiakov. Musí mať takt a trpezlivosť a to mu umožní podať každému potrebnú pomoc – nestálym a pohodlným povzbudenie a pomoc, čo ich podnieti k odhodlaniu, zmalomyseľneným súcit a uznanie, čo vzbudí ich dôveru. VYCH 240.3
Učiteľom sa to často nedarí. V ich prejavoch je málo účasti a vľúdnosti a priveľa dôstojnosti prísneho sudcu. Učiteľ musí byť pevný a rozhodný, ale nemal by byť malicherný a panovačný. Byť tvrdý a karhateľský, bez citu a ľahostajný, znamená zarúbať si cestu, po ktorej by ich mohol viesť v prospech dobra. VYCH 240.4
Učiteľ by sa za žiadnych okolností nemal správať neobjektívne. Favorizovanie očarujúceho a príťažlivého žiaka a kritickosť, netrpezlivosť a necitlivosť k tým, čo povzbudenie a pomoc najviac potrebujú, sú prejavy nepochopenia učiteľskej práce. Skúška charakteru a dôkaz toho, či sa učiteľ naozaj hodí na svoje povolanie, spočívajú v prístupe k tým, ktorí majú veľa nedostatkov a problémov. VYCH 241.1
Na tých, čo berú na seba vedenie ľudskej duše, spočíva veľká zodpovednosť. Skutočný otec a matka ju považujú za prejav obrovskej dôvery, ktorej sa nikdy nezbavia. Od prvého až do posledného dňa svojho života pociťuje dieťa silu puta, ktoré ho spája s rodičovským srdcom. Každý skutok i slovo, každý rodičov pohľad formuje dieťa v prospech dobra alebo zla. Učiteľ má na tejto zodpovednosti tiež svoj podiel, musí si neustále uvedomovať jej posvätnosť a nikdy nesmie stratiť zo zreteľa zmysel svojej práce. Jeho práca nespočíva len v tom, že si plní svoje každodenné úlohy, uspokojuje svojich zamestnávateľov a udržiava status školy. Musí ustavične zvažovať najvyššie dobro pre svojich žiakov ako jednotlivcov, povinnosti, ktoré na nich budú uložené, službu a potrebnú prípravu, ktorú si to bude žiadať. Jeho každodenná práca sa prejaví na jeho žiakoch, ich prostredníctvom na ďalších a tento vplyv sa bude šíriť a silnieť až do konca času. S plodmi svojej práce sa stretne v onen veľký deň, v ktorý Boh posúdi každé slovo a každý čin. VYCH 241.2
Učiteľ, ktorý si to uvedomuje, nebude mať pocit, že jeho práca sa skončila vtedy, keď sa skončil jeho denný program výučby. Zverené deti a mládež naďalej ponesie vo svojom srdci. Neustále bude študovať a snažiť sa pomôcť im dosiahnuť tú najvznešenejšiu úroveň. VYCH 241.3
Ten, kto chápe možnosti a prednosti svojej práce, nedovolí, aby mu niečo stálo v ceste vážneho úsilia o sebazdokonaľovanie. Bude sa usilovať, aby sa sám stal všetkým tým, čím chce, aby sa stali jeho žiaci. VYCH 241.4
Čím hlbší je učiteľov zmysel pre zodpovednosť a čím horlivejšie je jeho úsilie o sebazdokonalenie, tým jasnejšie bude pociťovať a trpkejšie ľutovať nedostatky, ktoré mu bránia byť ešte užitočnejším. Keď hľadí na veľkosť svojej práce, jej ťažkosti a možnosti, často si v srdci povzdychne: „Kto je na to súci?“ 2. Korinťanom 2,16. VYCH 242.1
Milý učiteľ, keď si uvedomuješ, že potrebuješ silu a vedenie, ktoré nemôžu poskytnúť žiadne ľudské zdroje, zamysli sa, prosím, nad zasľúbeniami toho, ktorý je naším úžasným Radcom. VYCH 242.2
„Hľa,“ hovorí, „nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť.“ Zjavenie Jána 3,8. VYCH 242.3
„Volaj ku mne a vyslyším ťa.“ „Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať; poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.“ Jeremiáš 33,3; Žalm 32,8. VYCH 242.4
„Až do konca sveta“ „som s vami“. Matúš 28,20. VYCH 242.5
Najlepšou prípravou na tvoju prácu sú slová, život a metódy Kniežaťa učiteľov, na ktoré ťa odkazujem. Uvažuj, prosím, o ňom. Tu je tvoj pravý ideál. Hľaď na neho a prebývaj u neho, až kým sa Duch božského učiteľa nezmocní tvojho srdca i tvojho života. VYCH 242.6
„Odrážajúc ako zrkadlo Pánovu slávu“, budeš sa „premieňať na ten istý obraz“. 2. Korinťanom 3,18. VYCH 242.7
To je tajomstvo vplyvu na tvojich žiakov. Odrážaj jeho! VYCH 242.8