„Lebo sme si navzájom údmi..“ Efezským 4,25. VYCH 243.1
Nič iné nemá taký podiel na utváraní povahy ako vplyv domova. Práca učiteľa by mala dopĺňať dielo rodičov, nemá však zaujať jej miesto. Rodičia a učitelia by sa mali usilovať, aby spolupracovali vo všetkom, čo sa týka blaha dieťaťa. VYCH 243.2
Dielo spolupráce by sa malo začať u samotného otca a matky. Ich zodpovednosť za výchovu detí je spoločná, a preto by sa mali usilovať, aby vždy pôsobili jednotne. Rodičia, odovzdajte sa Bohu a hľadajte u neho pomoc v tom, aby ste sa mohli vzájomne podporovať. Učte svoje deti vernosti Bohu, vernosti zásadám, a tým aj vernosti sebe a všetkým, s ktorými sú spojení. Deti s takouto výchovou budú oporou pre svojich učiteľov a príkladom a povzbudením pre svojich spolužiakov. VYCH 243.3
Ich rodičia určite nebudú patriť medzi tých, čo učiteľa kritizujú. Vedia, že vlastné záujmy ich detí a lojálnosť voči škole si vyžadujú, aby podporovali a ctili si toho, ktorý sa podieľa na ich zodpovednosti. VYCH 243.4
Mnohí rodičia sa tu dopúšťajú veľkých chýb. Svojou prenáhlenou a nepodloženou kritikou často takmer úplne zničia vplyv obetavého učiteľa. Svoje deti rozmaznali a nepríjemnú úlohu nápravy prenechávajú učiteľovi, ale svojím ďalším správaním spôsobujú, že jeho úloha je takmer beznádejná. Kritikou a hanením školy podnecujú vo svojich deťoch nepoddajnosť a utvrdzujú ich v zlozvykoch. VYCH 243.5
Ak je nevyhnutný kritický návrh vo vzťahu k učiteľovi, treba to vybaviť osobne. Ak sa to ukáže ako neúčinné, oznámte záležitosť vedeniu školy. Netreba hovoriť ani robiť nič, čo by mohlo oslabiť úctu detí k tomu, od ktorého tiež závisí ich blaho. VYCH 243.6
Učiteľovi veľmi pomôže, ak sa s ním rodičia podelia o svoje osobné poznatky o povahe detí alebo o ich prípadných telesných zvláštnostiach a slabostiach. Je smutné, že mnohí rodičia si to neuvedomujú. Väčšina z nich prejavuje veľmi malý záujem o spoluprácu s učiteľom. VYCH 244.1
Pretože sa rodičia len zriedka bližšie zoznámia s učiteľom, je dôležité, aby sa učiteľ snažil zoznámiť s rodičmi. Mal by svojich žiakov navštíviť doma a zistiť, v akom prostredí, žijú. Osobný kontakt s ich domovmi a životmi posilňuje jeho vzťah so žiakmi a naučí ho úspešnejšie narábať s ich vlohami a povahami. VYCH 244.2
Učiteľ tým získa dvojitý úžitok. Mnohí rodičia sú natoľko zaneprázdnení prácou a starosťami, že zanedbávajú príležitosti ovplyvňovať život svojich detí v prospech dobra. Učiteľ môže urobiť veľa pre to, aby prebudil záujem týchto rodičov. Stretne sa aj s takými, ktorým sa zmysel pre zodpovednosť stal neznesiteľným bremenom, pretože sa až príliš starajú o to, aby sa ich deti stali dobrými a užitočnými mužmi a ženami. Učiteľ môže pomôcť týmto rodičom s ich bremenom tým, že sa s nimi bude o tom radiť, a tak budú napokon povzbudení a posilnení všetci, učiteľ i rodičia. VYCH 244.3
V domácej výchove je princíp spolupráce neoceniteľný. Deti by si už od ich najranejšieho detstva mali uvedomovať, že sú pevnou súčasťou domova. Aj tých najmenších by sme mali naučiť podieľať sa na každodennej práci a mali by sme im dať pocítiť, že ich pomoc je potrebná a cenná. Starší by mali byť svojim rodičom pomocníkmi, ktorí vedia o ich plánoch a podieľajú sa na ich povinnostiach a starostiach. Otcovia a matky, venujte čas svojim deťom a ukážte im, že si vážite ich pomoc a dôveru a že sa tešíte z ich spoločnosti a vaše deti na to čoskoro zareagujú. Takto si uľahčíte svoje rodičovské povinnosti, deti dostanú praktický výcvik neoceniteľnej hodnoty, posilnia sa domáce zväzky a prehĺbia sa základy charakteru. VYCH 244.4
Spolupráca by mala byť aj duchom triedy a normou jej života. Učiteľ, ktorý si získa spoluprácu svojich žiakov, zabezpečí tým neoceniteľnú pomoc pri udržiavaní disciplíny. Starší nech pomáha mladšiemu, silnejší slabšiemu; a každému nech sa podľa jeho možností dostáva príležitosť robiť niečo, v čom vyniká. Vzbudí to sebaúctu a túžbu byť užitočný. VYCH 245.1
Mládeži, rodičom i učiteľom by veľmi prospelo, keby si osvojili poučenie o spolupráci, o ktorej učí Písmo. Spomedzi mnohých jeho príkladov si povšimnite výstavbu svätyne, pri ktorej sa celý národ zjednotil. To je názorný príklad budovania charakteru – „prišiel každý, koho tiahlo srdce a koho viedol ochotný duch“. 2. Mojžišova 35,21. Prečítajte si, ako navrátení zajatci uprostred chudoby, ťažkostí a nebezpečenstva znovu stavali múry Jeruzalema a ako túto úlohu úspešne splnili, pretože „ľud dostal chuť do práce“. Nehemiáš 4,12 ROH; Nehemiáš 4,6 ECAV. Porozmýšľajte o úlohe, ktorú zohrali učeníci pri Spasiteľovom zázraku nasýtenia zástupu. V Kristových rukách sa jedlo rozmnožovalo, ale boli to učeníci, ktorí bochníky brali a dávali ich čakajúcemu davu. VYCH 245.2
„Navzájom sme si údmi.“ „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom, ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti!“ Efezským 4,25; 1. Petra 4,10. VYCH 245.3
Dnešní budovatelia charakterov, ktorých cieľ je oveľa vznešenejší, by si za svoje motto mohli vziať slová, ktoré boli napísané o dávnych staviteľoch modiel: VYCH 245.4
„Navzájom si pomáhali, a brat povedal svojmu bratovi: Buď silný!“ Izaiáš 41,6. VYCH 245.5