„Blahoslavený človek,
ktorý našiel múdrosť..“ Príslovia 3,13 VYCH 17.1
Spôsob výchovy ustanovený na počiatku sveta má byť pre človeka po celý čas vzorom. V Edene, v domove našich prvých rodičov, bola založená vzorová škola na znázornenie princípov vzdelávania. Edenská záhrada bola učebňou, príroda učebnicou, sám Stvoriteľ učiteľom a rodičia ľudskej rodiny žiakmi. VYCH 17.2
Adamovi a Eve, stvoreným, aby boli „obrazom Božím a Jeho slávou“, (1. Korinťanom 11,7) sa dostalo nadania nie nehodného ich vznešeného poslania. Mali pôvabné a súmerné tvary, pravidelné a krásne črty, tváre im žiarili zdravým sfarbením, svetlom radosti a nádeje, celý ich zovňajšok odzrkadľoval podobu svojho Tvorcu. Táto podoba sa však prejavovala nielen v telesnej prirodzenosti. Každá schopnosť mysle a duše potvrdzovala Stvoriteľovu slávu. Zahrnutí vznešenými duševnými a duchovnými darmi boli Adam a Eva stvorení „menší od anjelov“ (Židom 2,7), aby mohli rozlišovať nielen divy viditeľného vesmíru, ale aby chápali aj mravnú zodpovednosť a jej záväzky. VYCH 17.3
„Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, aj stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla.“ 1. Mojžišova 2,8.9. VYCH 17.4
Tu, uprostred nádherných zákutí hriechom nedotknutej prírody sa mali naši prarodičia vzdelávať. VYCH 17.5
Náš nebeský Otec osobne viedol ich vzdelávanie. Navštevovali ich jeho poslovia, svätí anjeli, a dávali im rady a pokyny. Keď v dennom vánku kráčali záhradou, často začuli Boží hlas a tvárou v tvár mali spoločenstvo s Večným. Jeho myšlienky voči nim boli „myšlienky pokoja, a nie zla“. Jeremiáš 29,11. Jeho zámerom bolo ich najvyššie dobro. VYCH 17.6
Adamovi a Eve bola zverená starostlivosť o záhradu, „aby ju obrábali a strážili“. 1. Mojžišova 2,15. Hoci boli vo všetkom, čo im len Vlastník vesmíru mohol poskytnúť, bohatí, nemali byť záhaľčiví. Užitočné zamestnanie im bolo určené ako požehnanie – aby posilňovalo telo, povznášalo myseľ a rozvíjalo charakter. VYCH 18.1
Kniha prírody pred nimi rozprestrela svoje živé učivo a poskytovala im nevyčerpateľný prameň poučenia a potešenia. Každý list v lese, každý kameň vrchov, každá trblietavá hviezda, zem, more i obloha mali v sebe vpísané Božie meno. S každým živým i neživým stvorením – s listom, kvetom i stromom, od obrov vodnej ríše až po zrnko prachu v slnečnom lúči – sa obyvatelia Edenu zhovárali a od každého z nich zbierali tajomstvá života. Božia sláva na nebesiach, bezpočetné svety v usporiadanom obehu, „vznášanie oblakov“, (Job 37,16) tajomstvá svetla a zvuku, dňa a noci – všetko to bolo predmetom štúdia žiakov prvej školy na tejto zemi. VYCH 18.2
Nekonečný Pôvodca všetkého otvoril ich mysliam prírodné zákony, procesy a veľké princípy pravdy, ktoré vládnu duchovnému vesmíru. „Na osvietenie poznania Božej slávy“ (2. Korinťanom 4,6) sa rozvíjali ich duševné a duchovné sily a oni spoznávali najvyššie šťastie zo svojej svätej existencie. VYCH 18.3
Nielen edenská záhrada, ale celá zem bola nesmierne krásna, keď vyšla zo Stvoriteľových rúk. Čírosť stvorenia nepoškvrňoval kaz hriechu ani tieň smrti. Božia „veleba zakryla nebesá a zem je plná Jeho chvály“. Habakuk 3,3. „Ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania.“ Job 38,7. Zem tak bola vhodným reprezentantom toho, ktorý je „hojný v milosti a vernosti“, (2. Mojžišova 34,6) vhodnou pracovňou pre tých, čo boli utvorení na jeho obraz. Edenská záhrada bola tým, čím sa podľa Božieho želania mala stať celá zem. Tak ako by ľudská rodina počtom rástla, zriaďovali by sa ďalšie domovy a školy, v ktorých by sa skúmali Božie slová a skutky a v ktorých by boli žiaci pripravovaní na to, aby po nekonečné veky šírili svetlo poznania Božej slávy. VYCH 18.4