Aj pohľad na hviezdy prináša povzbudenie. Na každého prichádzajú chvíle, keď srdce slabne a pokušenia doliehajú na to najboľavejšie miesto. Prekážky sa vtedy zdajú neprekonateľné, životné ciele nedosiahnuteľné a všetky pekné prísľuby vyzerajú ako sodomské jablká. Kde vtedy možno nájsť také povzbudenie a takú istotu, ako práve v poučení, ktoré nám Boh podáva v nerušených dráhach hviezd? VYCH 99.1
„Zdvihnite si nahor oči a viďte: Ktože ich stvoril? Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko, každú volá po mene, pre veľkú silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna. Prečo vravíš, Jakob, a hovoríš, Izrael: ’Skrytá je moja púť pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu!?‘ Či nevieš? Či si nepočul? Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná. On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.“ „Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“ „Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: ’Neboj sa, ja ti pomáham.‘“ Izaiáš 40,26-29; 41,10.13. VYCH 99.2
Palma, na ktorú páli slnko a ktorú bičujú prudké piesočné búrky, sa uprostred púšte vypína zelená, kvitnúca a plodná! Jej korene ju napájajú z prameňov živých vôd. Jej sviežozelenú korunu nad vyprahnutou, pustou planinou vidno už z diaľky a vysilený pútnik pridáva do kroku, aby sa dostal do jej chladivého tieňa a k životodarnej vode. VYCH 99.3
Púštny strom je symbolom toho, čo na tomto svete má byť podľa Božieho zámeru zmyslom života jeho detí. K živým vodám majú privádzať ukonané duše, ktoré sú na púšti hriechu plné nepokoja a takmer hynú. Majú svojim spolublížnym poukázať na toho, ktorý ponúka takéto pozvanie: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa!“ Ján 7,37. VYCH 99.4
Široká a hlboká rieka slúži národom ako prepravná tepna a cení sa ako celosvetové dobrodenie, ale čo potôčky, ktoré pomáhajú vytvárať jej mohutný prúd? Bez nich by vyschla. Od nich závisí jej existencia. Muži, povolaní na to, aby viedli veľké dielo, sú ctení, akoby ich úspech závisel len od nich, hoci si vyžadoval vernú spoluprácu veľkého počtu skromných pracovníkov, o ktorých svet nič nevie. Nikým neprikázané povinnosti a nikým neuznaná ťažká práca, taký je údel väčšiny robotníkov sveta. Mnohých napĺňa nespokojnosťou a majú pocit, že svoj život premárňujú. No potôčik, ktorý nečujne preteká hájom a lúkou a prináša zdravie, úrodnosť a krásu, je práve taký užitočný ako široká rieka. A tým, čím prispieva k životu rieky, pomáha uskutočniť to, čo by sám nikdy nedosiahol. VYCH 100.1
Toto poučenie mnohí potrebujú. Talent sa príliš idealizuje a príliš sa prahne po postavení. Priveľa je takých, čo ak nie sú uznaní za vodcov, nič neurobia a ktorých treba chváliť, lebo ináč o prácu nemajú záujem. Potrebujeme sa učiť vernosti v používaní tých schopností a príležitostí, ktoré máme, a spokojnosti s tým údelom, ktorý nám nebesia pridelili. VYCH 100.2