„Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia, aj zemeplazov, aby poučili teba, a morské ryby nech ti oznámia.“ Job 12,7.8. „Choď k mravcovi, leňoch, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel.“ Príslovia 6,6. „Pozrite sa na nebeské vtáky.“ Matúš 6,26. „Pozrite sa na havrany.“ Lukáš 12,24. VYCH 100.3
Dieťaťu nemáme o týchto Božích tvoroch iba rozprávať. Samotné zvieratká nech sú jeho učiteľmi. Mravce poskytujú poučenie o trpezlivej pracovitosti, o vytrvalosti pri prekonávaní prekážok a o prezieravosti do budúcnosti. Vtáci nás vľúdne poúčajú o dôvere. Náš nebeský Otec sa o ne stará, ale zbierať pokrm, stavať hniezda a chovať mláďatá musia sami. Neustále sú vystavení svojim nepriateľom, ktorí sa ich snažia zničiť. A predsa ako radostne konajú svoju prácu! S akou radosťou spievajú svoje pesničky! VYCH 100.4
Aký krásny je žalmistov opis Božej starostlivosti o zvieratá vrchov:
„Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište.“ Žalm 104,18. VYCH 101.1
Boh dáva prameňom stekať dolu vŕškami, „popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň“. Žalm 104,12. Všetky tvory vrchov a hôr sú súčasťou jeho veľkej domácnosti. Otvára svoju ruku a ochotne sýti „všetko živé“. Žalm 145,16. VYCH 101.2
Alpského orla búrka niekedy zrazí do úzkej horskej strže. Mraky obklopia tohto mocného vtáka a ich temné masy ho oddelia od slnečných výšav, ktoré urobil svojím domovom. Jeho úsilie o únik sa zdá márne. Trepoce silnými krí-dlami a jeho škrekot sa odráža od strmých skalných stien. Napokon sa s víťazným výkrikom vyrúti nahor, preráža mraky a opäť sa ocitá v jasnom slnečnom svite, kým temno a búrka zostávajú hlboko pod ním. Aj nás môžu obklopovať ťažkosti, znechutenie, temnota, falošnosť a nespravodlivosť. Túto mrákavu nevieme rozohnať a márne bojujeme s okolnosťami. Je len jediná úniková cesta. Hmla a mrákava sa držia pri zemi, ale nad oblakmi žiari Božie svetlo. Na krídlach viery sa môžeme dostať do slnečnej žiary jeho prítomnosti. VYCH 101.3
Takto si možno osvojiť mnoho poučení. Sebadôveru od stromu, ktorý rastie osamote na pláni či horskom úbočí a zapúšťa svoje korene hlboko do zeme, aby svojou pevnosťou odolal búrke. Moc vplyvu mladosti môžeme odpozorovať od hrčovitého, neforemného kmeňa, ktorý ako mladý stromček pokrivili a ktorému už žiadna pozemská moc nemôže vrátiť jeho stratenú súmernosť. Tajomstvo svätého života je nám zjavené na belostnom lekne, ktoré obklopené rôznymi vodnými rastlinami ženie svoju dutú stonku hlboko do čistého piesku, aby odtiaľ čerpalo život, a v nepoškvrnenej kráse potom dvíha svoje krehké kvety k svetlu. VYCH 101.4
Keď takto deti a mládež prostredníctvom učiteľov a učebníc spoznávajú fakty, treba ich učiť aj to, aby čerpali ponaučenia a spoznávali pravdu sami pre seba. Pri práci v záhrade sa ich pýtajte, čomu sa naučili zo starostlivosti o rastliny. Keď hľadia na peknú krajinu, pýtajte sa ich, prečo Boh priodel polia a lesy toľkými milými a rozmanitými odtieňmi farieb. Prečo nedal všetkému pochmúrnu hnedú farbu? Keď zbierajú kvety, veďte ich k rozmýšľaniu o tom, prečo nám Boh zachoval krásu týchto pútnikov z Edenu. Učte ich všímať si dôkazy, ktoré svedčia o tom, že Boh na nás myslí, pretože všetky veci obdivuhodne prispôsobil, aby slúžili našim potrebám a prispievali k nášmu šťastiu. VYCH 102.1
Len ten, kto v prírode spoznáva dielo rúk svojho Otca, len ten, kto v bohatstve a kráse zeme číta Otcov rukopis, jedine ten si z prírodných javov osvojí ich najhlbšie poučenia a prijme ich najvyššiu službu. Kto hľadí na vrchy a údolia, rieky a moria ako na výraz Božej mysle a zjavenie Stvoriteľa, len ten ocení ich význam. VYCH 102.2
Biblickí pisatelia používajú mnohé príklady z prírody. Ak si ich začneme pozornejšie všímať, budeme pod vedením Svätého Ducha schopní plnšie chápať poučenia Božieho slova. VYCH 102.3
Deti by sme mali povzbudzovať k tomu, aby v prírode vyhľadávali predmety, ktoré potvrdzujú biblické učenia a aby v Biblii nachádzali podobenstvá prevzaté z prírody. V prírode i vo Svätom písme by mali vyhľadávať tie predmety, ktoré predstavujú Krista a tiež tie, ktoré Kristus použil na ilustráciu pravdy. Môžu sa tak naučiť vidieť ho v strome i vo viniči, v ľalii i v ruži, v slnku i vo hviezde. Môžu sa naučiť počuť jeho hlas v speve vtákov, v šumení stromov, v burácaní hromu a v hudbe mora. A každá časť prírody im bude opakovať jeho vzácne ponaučenia. VYCH 102.4
Pre tých, čo sa takto zoznámia s Kristom, zem nikdy viac nebude osamelým a pustým miestom. Bude to dom ich Otca, naplnený prítomnosťou toho, ktorý kedysi medzi nami prebýval. VYCH 103.1