„Vedomosťou sa naplňujú komory
všakovým hodnotným a krásnym imaním..“ Príslovia 24,4. VYCH 107.1
Božím zákonom pre myseľ a dušu, ako aj pre telo je, že sila sa získava úsilím. Boh v súlade s týmto zákonom poskytol vo svojom slove prostriedky na duševný i duchovný rozvoj. VYCH 107.2
Biblia obsahuje všetky princípy, ktoré ľudia potrebujú vedieť, aby boli pripravení pre tento i budúci život. Môže ich pochopiť každý. Nikto s duchom, ktorý si cení jej učenie, si nemôže prečítať ani jeden odstavec bez toho, žeby z nej nezískal nejakú užitočnú myšlienku. Najcennejšie naučenie Biblie však nemožno získať príležitostným a nesúvislým štúdiom. Jej veľký systém pravdy nie je podaný tak, aby ho unáhlený a nedbanlivý čitateľ postrehol. Mnohé z jej pokladov ležia hlboko pod povrchom a možno ich získať len usilovným prieskumom a trpezlivosťou. Pravdy, ktoré prichádzajú, aby vytvorili veľký celok, musí skúmateľ nájsť a zhromaždiť „trochu sem, trochu tam!“ Izaiáš 28,10. VYCH 107.3
Keď ich takto dáme dokopy, zistíme, že do seba dokonale zapadajú. Každé evanjelium dopĺňa ostatné, každé proroctvo vysvetľuje iné proroctvo a každá pravda je rozvinutím nejakej inej pravdy. Predobrazy židovskej bohoslužby objasňuje evanjelium. Každý princíp má v Božom slove svoje miesto a každý fakt svoju súvislosť. Celá konštrukcia podáva svedectvo o svojom Autorovi a takto ju mohla vymyslieť a zhotoviť len nekonečná myseľ. VYCH 107.4
Pri skúmaní rôznych častí Biblie a pri štúdiu ich vzájomných vzťahov uvádzame do intenzívnej činnosti najvyššie schopnosti ľudskej mysle, čo by nebolo možné bez rozvoja duševných síl. VYCH 107.5
Duševná hodnota biblického štúdia však nespočíva iba v skúmaní a zhromažďovaní pravdy, ale tiež v úsilí potrebnom na pochopenie uvedených tém. Myseľ, ktorá sa zamestnáva len všednými záležitosťami, zakrpatieva a slabne. Nič neochráni pred úpadkom mysle tak, ako štúdium Božieho slova, jeho podnecujúcej moci sa nič nevyrovná. Biblia je na intelektuálny tréning efektívnejšia než akákoľvek iná kniha či kombinácie všetkých ostatných. Veľkosť jej tém, dôstojná jednoduchosť jej výrokov a krása jej obrazov osviežujú a povznášajú myšlienky. Žiadne iné štúdium nemôže dať takú duševnú silu ako práve úsilie pochopiť úžasné pravdy zjavenia. Myseľ, ktorá sa takto dostáva do kontaktu s myšlienkami Nekonečného, mohutnie a silnie. VYCH 108.1
Ešte väčšia je však moc Biblie pri rozvíjaní duchovnej prirodzenosti. Človek stvorený pre spoločenstvo s Bohom môže len v ňom nájsť svoj pravý život a skutočný pokrok. Bol stvorený, aby v Bohu našiel svoju najvyššiu radosť, preto v ničom inom nemôže nájsť utíšenie hladu a smädu duše a svojich silných túžob srdca. Kto s úprimným a učenlivým duchom študuje pravdy Božieho slova, ten bude uvedený do kontaktu s jeho Autorom, a v možnostiach jeho rozvoja nebudú okrem jeho vlastnej voľby žiadne obmedzenia. VYCH 108.2
Svojím širokým rozsahom zaujme Biblia každú myseľ a zapôsobí na každé srdce. Na jej stránkach sú zaznamenané najstaršie dejiny, najpravdivejšie životopisy, zásady spravovania a kontroly štátu aj vedenia domácnosti – zásady, ktorým sa ľudská myseľ nikdy nevyrovná. Obsahuje najhlbšiu životnú múdrosť, častokrát vyjadrenú jemnou, povznášajúcou a dojímavou poéziou. Takto chápané biblické spisy prevyšujú svojou hodnotou všetky literárne výtvory ktoréhokoľvek ľudského autora. Keď ich však zvážime vo vzťahu k ich veľkolepej ústrednej myšlienke, ich záber nekonečne vzrastie a každý námet dostáva nový význam. V jednoducho vyjadrených pravdách sú pojaté zásady, ktoré sa dotýkajú nebies a ktoré v sebe zahŕňajú i samotnú večnosť. VYCH 108.3
Ústredným námetom Biblie, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné, je plán vykúpenia, obnova Božieho obrazu v ľudskej duši. Účelom každej knihy a každého odseku Biblie od prvého náznaku nádeje, ktorý zaznel vo vynesenom rozsudku v Edene, až po to posledné slávne zasľúbenie v Zjavení: „Budú vidieť jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách“ (Zjavenie Jána 22,4) je rozvinutie tejto úžasnej témy – pozdvihnutia človeka Božou mocou, ktorá „nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista“. 1. Korinťanom 15,57. VYCH 109.1
Kto si osvojí túto myšlienku, jeho štúdiu sa odkryje nekonečné pole poznania. Získa kľúč, ktorý mu otvorí celú pokladnicu Božieho slova. VYCH 109.2
Veda o vykúpení je vedou všetkých vied, ktorú študujú anjeli a inteligentné bytosti nepadlých svetov, vedou, ktorá púta pozornosť nášho Pána a Spasiteľa a tiahne sa k nekonečnému Bohu, v mysli ktorého sa zrodil úmysel, „ktorý bol od večnosti skrytý“. (Rimanom 16,25) a vedou, ktorá bude nekonečné veky predmetom štúdia Božích vykúpených zástupov. Predstavuje najvyššie možné štúdium a žiadne iné nemôže tak občerstviť myseľ a povzniesť dušu, ako práve toto. VYCH 109.3
„Osoh z poznania múdrosti je taký, že zachováva jej majiteľa pri živote.“ Kazateľ 7,12. „Slová, ktoré vám ja hovorím,“ povedal Ježiš, „sú duch a sú život.“ Ján 6,63. „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Ján 17,3. VYCH 109.4
Tvorivá energia Božieho slova povolala svety do existencie. Božie slovo udeľuje moc a prebúdza život. Každé prikázanie je zasľúbením, ktoré vôľou prijaté a vpustené do duše prináša so sebou život Nekonečného, mení prirodzenosť a znovu pretvára dušu na Boží obraz. VYCH 109.5
Takto udelený život sa udržiava podobným spôsobom. „Nielen z chleba, žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Matúš 4,4. VYCH 110.1
Myseľ a duša sa budujú tým, čím sa živia a záleží len na našom rozhodnutí, čím sa živiť budú. Je v moci každého človeka vybrať si témy, ktoré zaujmú jeho myšlienky a bu-dú utvárať jeho charakter. Boh o každej ľudskej bytosti, ktorá má prednosť prístupu k Písmam, povedal: „Napísal som mu veľké veci svojho zákona.“ Hozeáš 8,12. „Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ Jeremiáš 33,3. VYCH 110.2
S Božím slovom v rukách môže byť každá ľudská bytosť, nech je jej údel akýkoľvek, v takej spoločnosti, akú si sama zvolí. Na jeho stránkach môže viesť rozhovor s tými najlepšími a najušľachtilejšími jedincami ľudského rodu a môže načúvať hlasu Večného, ktorý sa zhovára s ľuďmi. Keď skúma témy, do ktorých „nazrieť túžia anjeli“, (1. Petra 1,12) môže byť v ich spoločnosti. Môže nasledovať kroky nebeského Učiteľa a počúvať jeho slová, keď učil na vrchoch, v dolinách a pri mori. Už na tomto svete môže prebývať v atmosfére nebies a zarmúteným a pokúšaným pozemšťanom môže prinášať myšlienky nádeje a túžob po svätosti. Sám sa môže dostávať čoraz bližšie do spoločenstva s Neviditeľným, ako ten, ktorý za dávna chodieval s Bohom a čoraz viac priťahoval prah sveta večnosti, až kým sa jeho brány neotvorili a on tam nevstúpil. Nebude sa tam cítiť ako cudzinec. Privítajú ho hlasy svätých, ktorí boli jeho neviditeľnými spoločníkmi na zemi – hlasy, ktoré sa naučil rozlišovať a milovať. Ten, kto žil Božím slovom, žil v spoločenstve s nebesami a v nebeskom spoločenstve sa bude cítiť ako doma. VYCH 110.3