„Veď z týchto všetkých ktože by nevedel,
že ich urobila ruka Pánova?!.“ Job 12,9. VYCH 111.1
Keďže kniha prírody a kniha zjavenia nesú pečate tej istej majstrovskej mysle, nemôžu hovoriť ináč, než v úplnom súlade. Rôznymi metódami a rôznymi jazykmi svedčia o rovnako veľkých pravdách. Veda stále objavuje nové divy, ale vo svojom výskume neprináša nič, čo by pri správnom chápaní odporovalo božskému zjaveniu. Kniha prírody a písané slovo sa navzájom objasňujú. Tým, že nás učia čosi o zákonoch, ktorými Boh pôsobí, nás s ním vlastne bližšie zoznamujú. VYCH 111.2
Závery mylne odvodené zo skutočností pozorovaných v prírode vedú však k zdanlivému rozporu medzi vedou a zjavením. V snahe o obnovenie súladu boli prijaté také výklady Písma, ktoré podkopávajú a ničia silu Božieho slova. Geológia sa chápe v rozpore s doslovnou interpretáciou Mojžišovho záznamu stvorenia. Tvrdí sa, že na vývoj zeme z chaosu boli potrebné milióny rokov. V snahe prispôsobiť Bibliu tomuto domnelému zjaveniu vedy sa dni stvorenia považujú za dlhé, neurčité obdobia, ktoré pokrývali tisíce, či dokonca milióny rokov. VYCH 111.3
Taký záver je neoprávnený. Biblický záznam je v súlade sám so sebou i s učením prírody. O prvom dni stvorenia je podaný takýto záznam: „A bol večer a bolo ráno: prvý deň.“ 1. Mojžišova 1,5. V podstate to isté sa hovorí o každom zo šiestich dní stvoriteľského týždňa. Inšpirácia vyhlasuje, že každé toto obdobie bolo dňom pozostávajúcim z večera a rána, ako od tých čias každý iný deň. O samotnom diele stvorenia znie božské svedectvo takto: „Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené.“ Žalm 33,9. Koľko času potreboval na vytvorenie zeme z pôvodného chaosu ten, ktorý tak podivuhodne stvoril nespočítateľné svety? Musíme na to, aby sme vysvetlili jeho diela, páchať násilie na jeho slove? VYCH 111.4
Je pravda, že pozostatky nájdené v zemi svedčia o existencii ľudí, živočíchov a rastlín omnoho väčších, než aké poznáme dnes. Tie sa považujú za dôkaz existencie rastlinného a živočíšneho života spred času, o ktorom hovorí Mojžišov záznam. O týchto veciach však biblické dejiny podávajú dostatočné vysvetlenie. Rozvoj rastlinného a živočíšneho života pred potopou neporovnateľne prevyšoval to, čo odvtedy poznáme. Pri potope nastali v zemskom povrchu mnohé zlomy, udiali sa výrazné zmeny a pri novom formovaní zemskej kôry sa zachovali mnohé dôkazy o existencii predchádzajúceho života. Rozľahlé lesy počas potopy pochované v zemi sa odvtedy premenili na uhlie a poskytujú tiež zásoby ropy, ktorá dnes slúži našim potrebám a pohodliu. Keď sú títo mnohí svedkovia vynesení na svetlo, navzájom svedčia o pravde Božieho slova. VYCH 112.1
Teórii o vývoji zeme je príbuzná náuka, ktorá k vzostupnej línii prvokov, mäkkýšov a štvornožcov priraďuje evolúciu človeka, slávnej koruny stvorenia. VYCH 112.2
Keď zvážime ohraničené možnosti výskumu, krátkosť ľudského života, obmedzenosť jeho pôsobnosti a predstáv, keď zvážime, aké časté a aké veľké boli omyly jeho záverov najmä o udalostiach, ktoré údajne predchádzajú biblické dejiny, keď zvážime ako často sa vedecké dedukcie revidujú alebo zavrhujú, ako pohotovo sa z času na čas predpokladané obdobia vývoja zeme o milióny rokov predlžujú alebo skracujú a ako si teórie obhajované rôznymi vedcami navzájom odporujú – keď toto všetko zvážime, môžeme súhlasiť s náukou, ktorá odvodzuje náš pôvod od prvokov, mäkkýšov a opíc a zavrhneme tvrdenie Svätého písma, také veľkolepé vo svojej jednoduchosti: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril?“ 1. Mojžišova 1,27. VYCH 112.3
Odmietneme ten rodopisný záznam, ktorý je omnoho vznešenejší než všetky tie, ktoré sa cenia na kráľovských dvoroch? „...ktorý bol Enosov, ktorý bol Setov, ktorý bol Adamov, ktorý bol Boží.“ Lukáš 3,38. VYCH 113.1
Ak ich správne chápeme, sú objavy vedy a tak aj skúsenosti života v súlade so svedectvom Písma o neustálom Božom pôsobení v prírode. VYCH 113.2
V chválospeve, ktorý Nehemiáš zaznamenal, levíti spievali: „Ty si, Pane, ty si jediný! Ty si urobil nebo a nebesá so všetkým ich vojskom, zem i všetko, čo je na nej, moria aj so všetkým, čo je v nich. Tomu všetkému ty dávaš život.“ Nehemiáš 9,6. VYCH 113.3
O tejto zemi Písmo vyhlasuje, že dielo stvorenia je dokončené. „Diela boli dokončené od založenia sveta.“ Židom 4,3. Božia moc však stále pôsobí pri udržiavaní výtvorov svojho stvorenia. Každý nádych a každý úder srdca je dôkazom starostlivosti toho, v ktorom „žijeme, hýbeme sa a sme“. Skutky apoštolov 17,28. Každé živé stvorenie, od najmenšieho chrobáčika až po človeka, je dennodenne závislé od jeho prozreteľnosti. VYCH 113.4
„Všetko to očakáva na teba... Keď im dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme.“ Žalm 104,27-30. VYCH 113.5
„Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu, vody uzatvára do oblakov, pod nimi sa nepretrhne mračno... Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla s tmou. Nebeské podpery sa zachvievajú, keď im pohrozí on, strach ich drví. I more rozdelil svojou veľkou mocou... Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo a čulého hada preklal svojou rukou. A to sú len samy kraje jeho diela, kde sme zachytili šepot jeho slova; kto bude môcť počuť znenie jeho velebnosti?!“ Job 26,7-14. VYCH 113.6
„Vo víchre a búrke je Jeho cesta a oblak je prachom Jeho nôh.“ Náhum 1,3. VYCH 114.1
Mocná sila, ktorá pôsobí na celú prírodu a udržiava všetky veci, nie je, ako tvrdia niektorí muži vedy, len všetko prestupujúci princíp a pôsobiaca energia. Boh je Duch, je však osobnou bytosťou, pretože človek bol stvorený na jeho obraz. Boh sa zjavil vo svojom Synovi a Ježiš, odblesk Otcovej slávy a „obraz Jeho podstaty“, (Židom 1,3) bol na zemi nájdený v podobe človeka. Prišiel na svet ako osobný Spasiteľ, ako osobný Spasiteľ vystúpil na výsosť a ako osobný Spasiteľ sa za nás prihovára. Pred Božím trónom slúži v náš prospech „ktosi ako Syn človeka“. Daniel 7,13. VYCH 114.2
Apoštol Pavel vyhlasuje, že „v Ňom bolo stvorené všetko, ...skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie.“ Kološanom 1,16.17. Ruka, ktorá udržiava svety v priestore a všetko v celom Božom vesmíre v súlade a v ustavičnej činnosti, je tá, ktorá bola pre nás pribitá na kríž. VYCH 114.3
Božia veľkosť je pre nás nepochopiteľná: „Boží trón je na nebesiach“, (Žalm 11,4) no svojím Duchom je prítomný všade. Dôverne pozná diela svojich rúk a má o ne osobný záujem. „Kto je ako Hospodin, náš Boh, na nebi, na zemi? On sídli vysoko a hľadí dolu hlboko.“ Žalm 113,5.6. „Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kamže utekať? Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najďalšom mori, aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.“ Žalm 139,7-10. VYCH 114.4
„Ty vieš, či si sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. Predivná mi je táto vedomosť a privysoká, nedosiahnem ju.“ Žalm 139,2.3.5.6. VYCH 114.5
Bol to Tvorca všetkého, ktorý vytvoril prostriedky na uspokojenie všetkých potrieb. On v materiálnom svete zabezpečil, aby mohla byť uspokojená každá ním vložená potreba, on stvoril ľudskú dušu s jej schopnosťou poznávať a milovať. Žiadna, ani tá najdokonalejšia teória či vysnená predstava nemôže uspokojiť potreby a túžby ľudských bytostí v zápase s hriechom, zármutkom a bolesťou. Nestačí veriť v zákon a silu, teda vo veci, ktoré nemajú súcit a nikdy nepočujú volanie o pomoc. Potrebujeme vedieť o všemocnom ramene, ktoré nás pozdvihne a o nekonečnom Priateľovi, ktorý s nami cíti. Potrebujeme stisnúť jeho vrelú ruku a dôverovať jeho srdcu plnému nehy. A práve taký sa Boh zjavil vo svojom Slove. VYCH 115.1
Kto sa pri štúdiu zahĺbi do tajov prírody, ten si uvedomí svoju nevedomosť a slabosť. Uvedomí si existenciu nedosiahnuteľných hlbín a výšav, nepreniknuteľných tajomstiev, šíravu polí pravdy, na ktoré ešte nikto nevstúpil. Bude pripravený spolu s New-tonom povedať: „Pripadám si ako dieťa nachádzajúce na pobreží kamienky a mušle, kým veľký oceán pravdy leží predo mnou neobjavený.“ VYCH 115.2
Aj tí najuznávanejší vedci sú nútení uznať, že v prírode pôsobí nekonečná sila. Pre ľudský rozum ponechaný bez pomoci však učenie prírody môže byť plné protirečení a sklamaní. Správne ho pochopíme len vo svetle zjavenia. „Vierou chápeme...“ Židom 11,3. VYCH 115.3
„Na počiatku stvoril Boh...“ 1. Mojžišova 1,1. Len tu môže myseľ nájsť odpočinok vo svojom úpenlivom hľadaní. Nad tým, pod tým i za tým prebýva nekonečná Láska, ktorá pôsobí na všetky veci tak, aby mocne splnila „každý dobrý zámer“. 2. Tesaloničanom 1,11. VYCH 115.4
„Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu vidieť v stvorenej prírode.“ Rimanom 1,20. Ich svedectvo však možno pochopiť len s pomocou božského Učiteľa. „Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepozná nikto, iba Duch Boží.“ 1. Korinťanom 2,11. VYCH 115.5
„Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“ Ján 16,13. Len s pomocou tohto Ducha, ktorý sa na počiatku „vznášal nad vodami“, (1. Mojžišova 1,2) len s pomocou Slova, ktorým „bolo všetko stvorené“, (Ján 1,3) len s pomocou „pravého Svetla, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet“, (Ján 1,9) možno správne interpretovať svedectvo vedy a rozoznávať jeho najhlbšie pravdy. VYCH 116.1
Len vtedy, keď sa necháme usmerňovať Vševedúcim, budeme pri štúdiu jeho diel schopní premýšľať podľa jeho myšlienok. VYCH 116.2