Úvod

Obsahom tejto knihy sú príbehy biblických dejín. Nie sú to síce témy nové, tu však dostávajú nový význam, ozrejmujú príčiny konania, poukazujú na dôležitosť niektorých pohnútok a objasňujú určité rysy, o ktorých sa Písmo sväté zmieňuje len veľmi stručne. Výjavy nadobúdajú plastickosť a závažnosť, čím vyvolávajú nové a trvalé dojmy. Biblické záznamy sú tu v takom osvetlení, aby plnšie vynikla Božia povaha i Božie zámery a aby sa zjavnejšie ozrejmili nielen satanove zvody, ale aj spôsob, ako bude nakoniec jeho moc porazená. Súčasne sa prejaví aj slabosť ľudského srdca a Božia milosť, ktorá v boji proti zlu pomáha ľuďom zvíťaziť. Toto všetko je v súlade s tým, čo Boh zjavil ako svoj zámer, ktorý v biblických pravdách oznámil ľuďom. Z biblického svedectva vieme, že pôsobenie týchto zjavení je jedným z trvalých spôsobov Božieho oslovovania a usmerňovania ľudí.PP 9.1

Hoci je dnes situácia iná než bola na začiatku, keď človek v stave nevinnosti a svätosti dostával pokyny od svojho Tvorcu priamo, ani teraz nie je ponechaný bez nebeského Učiteľa, Ducha Svätého, ktorého Boh ustanovil za svojho zástupcu. Prednosťou Kristových nasledovníkov je podľa apoštola Pavla určité božské „osvietenie“, a „osvietení“ budú tí, čo prijali Ducha Svätého (Židom 10,32; 6,4). Ján hovorí: „Vy máte pomazanie od Svätého.“ 1. Jána 2,20. Kristus pri svojom odchode sľúbil učeníkom, že im zošle Ducha Svätého, ktorý ich bude potešovať a uvádzať do plnej pravdy (Ján 14,16.26).PP 9.2

V snahe ozrejmiť spôsob naplnenia tohto sľubu v cirkvi apoštol Pavol v dvoch zo svojich listov píše, že cirkev pri založení dostala isté dary Ducha v záujme jej pôsobenia až do skonania sveta (1. Korinťanom 12; Efezským 4,8-13; Matúš 28,20). To však nie je všetko. Podľa mnohých výslovných a jasných prorockých výrokov v posledných dňoch bude Duch Svätý v cirkvi prítomný zvláštnou mierou a cirkev v dobe pred Kristovým opätovným príchodom bude mať vo svojej záverečnej skúsenosti „Ježišovo svedectvo“, ktoré sa prejaví darom prorockého ducha (Skutky apoštolov 2,17-20.39; 1. Korinťanom 1,7; Zjavenie Jána 12,17; 19.10). Vo všetkom tom smieme vidieť dôkaz Božej lásky a starostlivosti o veriacich, pretože cirkev, ktorú ohrozujú nebezpečenstvá posledných dní, nutne potrebuje prítomnosť Ducha Svätého ako utešiteľa, učiteľa a vodcu viac než kedykoľvek vo svojej minulosti. Ducha Svätého potrebuje nielen v jeho stálom, ale aj v jeho neobvyklom pôsobení.PP 9.3

V Písme čítame o rôznych spôsoboch pôsobenia Ducha Svätého na srdce a myseľ ľudí v úsilí osvietiť ich rozum a usmerniť ich kroky. Božie slovo hovorí o snoch a videniach, pomocou ktorých Boh môže byť v stálom styku s ľuďmi. Jeho zasľúbenie znie: „Počujte moje slová: ak budete mať medzi sebou proroka, dám sa mu znať vo videní, prehovorím k nemu v sne.“ 4. Mojžišova 12,6. Takto dostal nadprirodzené poznanie Bileám. O tom čítame: „Výrok Bileáma, syna Beórovho, a výrok muža s otvorenými očami, výrok toho, ktorý počúva Božie reči a pozná múdrosť Najvyššieho, ktorý Všemohúceho videnie vidí, ktorý padá a má odkryté oči“ (4. Mojžišova 24,15.16). Bude teda krajne zaujímavé zistiť v svedectvách Písma, akú mieru a rozsah pôsobenia Ducha v cirkvi určil Pán v období skúšok ľudského pokolenia.PP 10.1

Boh mohol mať po príprave plánu vykúpenia prostredníctvom svojho Syna a svätých anjelov spoločenstvo s ľuďmi ponad priepasť, ktorú spôsobil hriech. Niekedy hovoril s nimi tvárou v tvár, ako napríklad s Mojžišom. Častejšie ich však oslovoval pomocou snov a videní. Svedectvá o takomto styku v rôznych obdobiach nachádzame v celom Písme. Keď Enoch, siedmy po Adamovi, videl prorockým duchom Kristov návrat v moci a sláve, zvolal: „Prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých.“ Júdu 1,14. „Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“ 2. Petra 1,21. Aj keď sa zdá, že pôsobenie prorockého daru časom v dôsledku duchovného úpadku národa takmer celkom vymizlo, predsa sa s ním stretávame vo všetkých kritických situáciách dejín cirkvi, ako aj v časoch predznamenávajúcich výmenu jednej epochy za druhú. Pred Kristovým prvým príchodom prorokoval v moci Ducha Svätého otec Jána Krstiteľa. (Pozri Lukáš 1,67.) Simeonovi bolo zjavené, že nezomrie, kým neuzrie Pána. A keď Ježišovi rodičia priniesli dieťa na obriezku do chrámu, z vnuknutia Ducha prišiel ta aj Simeon, vzal dieťa do náručia, žehnal ho a vyslovil o ňom prorockú predpoveď. Prorocky tam vtedy o ňom hovorila aj prítomná prorokyňa Anna pred všetkými, čo v Jeruzaleme očakávali vykúpenie. (Pozri Lukáš 2,26-36.)PP 10.2

Vyliatie Ducha Svätého, ktoré malo sprevádzať zvestovanie evanjelia prostredníctvom Kristových nasledovníkov, oznámil prorok takto: „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú vídať videnia. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha. A dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a stĺpy dymu. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodinov.“Joel 2,28-31(ROH); Joel 3,1-4 (ECAV).PP 10.3

Toto proroctvo zopakoval Peter vo svojej turíčnej zvesti, keď objasňoval obdivuhodný výjav, ktorý sa vtedy udial. Na každom z učeníkov plných Ducha Svätého sa jednotlivo objavili plamenné jazyky a učeníci začali hovoriť inými jazykmi. Posmešné obvinenie, že sa opili mladým vínom, Peter vyvrátil slovami: „Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel.“ Skutky apoštolov 2,15.16. Potom cituje v podstate Joelovo proroctvo, len namiesto slova „potom“ uvádza slová „v posledných dňoch“; veta teda znie: „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo.“ Skutky apoštolov 2,17.PP 11.1

Je zrejmé, že v ten deň sa začala napĺňať len tá časť proroctva, ktorá sa týkala vyliatia Ducha Svätého. Neboli tam totiž starci, ktorí by mali sny, ani mládenci, ktorí by mali videnie; zázračne sa neprejavila krv či oheň a ani dymové stĺpy, ani slnko sa vtedy nezatmelo a mesiac nebol krvavý. To však, čoho boli svedkami, bolo predsa len naplnením Joelovho proroctva. Takisto je zrejmé, že časť proroctva o vyliatí Ducha Svätého sa týmto jedným prejavom nevyčerpala, pretože proroctvo sa týka všetkých dní, odvtedy, až do príchodu veľkého dňa Pánovho.PP 11.2

Na Turíce sa však naplnilo nielen Joelovo proroctvo, ale aj ďalšie proroctvá. Splnili sa slová samého Krista. Vo svojom poslednom prejave k učeníkom pred ukrižovaním povedal: „Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, Ducha pravdy.“ Ján 14,16.17. „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko.“ Ján 14,26. „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“ Ján 16,13. Kristus po svojom zmŕtvychvstaní učeníkom povedal: „Ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti.“ Lukáš 24,49.PP 11.3

Učeníci boli teda na Turíce obdarení mocou z výsosti. No ako proroctvo Joelovo, ani Kristovo zasľúbenie sa neobmedzovalo len na túto udalosť. Keď Kristus učeníkov uistil, že bude s nimi po všetky dni až do skonania sveta (Matúš 28,20), dal im vlastne to isté zasľúbenie, len v inom znení. Marek hovorí, ako a kedy bol Pán s nimi. Čítame: „Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“ Marek 16,20. Peter na Turíce svedčil o večnom pôsobení Ducha, čoho boli svedkami. Keď obrátení Židia povedali apoštolom: „Čo máme robiť?“ Peter odpovedal: „Kajajte sa a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolal Pán, náš Boh.“ Skutky apoštolov 2,37-39. Niet pochýb, že tu je sľúbené pôsobenie Ducha Svätého v cirkvi v jeho zvláštnych prejavoch až do konca času, kým len milosť bude pozývať ľudí, aby prijali dar Kristovej odpúšťajúcej lásky.PP 11.4

Apoštol Pavol o dvadsaťosem rokov neskôr v liste veriacim Korinťanom o tom napísal: „Nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.“ 1. Korinťanom 12,1. Pokladal za dôležité, aby to veriacim bolo jasné. Keď vyložil, že Duch je síce jeden, no prejavuje sa rozmanito, a keď objasnil jeho prejavy, na príkladoch ľudského tela s jeho rozličnými údmi názorne ukázal, ako je cirkev služobne vybavená darmi. Ako má telo rôzne údy a každý z nich plní svoje zvláštne poslanie, pričom všetky spolupracujú a tvoria súladný celok, tak aj Duch Svätý pôsobí v cirkvi rôznymi spôsobmi, aby bola dokonalým spoločenstvom veriacich. Pavol hovorí: „V cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.“ 1. Korinťanom 12,28.PP 12.1

Tvrdenie, že Boh ustanovil v cirkvi apoštolov atď., znamená viac, než len oznámenie o možnosti poskytovať duchovné dary, ak sú preto priaznivé podmienky. Je to skôr náznak, že dary mali byť trvalou výbavou skutočnej duchovnej existencie cirkvi a že ak sa aktívne neprejavujú, cirkev sa podobá ľudskému telu s niektorými zmrzačenými či ochromenými údmi. Ak duchovné dary k výbave cirkvi patria, potom v nej majú zostávať, kým nebudú zrušené. V Písme však nečítame, že by boli niekedy zrušené.PP 12.2

O päť rokov neskôr Pavol písal efezským veriacim o tých istých daroch s ich jasne vymedzeným poslaním, čím nepriamo naznačil, že dary musia pôsobiť, kým nesplnia svoj účel. Preto čítame: „Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.“ „On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku.“ Efezským 4,8.11-13.PP 12.3

Túto predpokladanú jednotu cirkev apoštolskej doby nedosiahla. Čoskoro ju totiž začalo zatieňovať mračno veľkého duchovného odpadnutia. Niet pochýb, že cirkev vo svojom duchovnom úpadku Kristovu plnosť a jednotu viery dosiahnuť nemohla. Nedosiahne ju, kým posledné posolstvo milosti nezhromaždí ľudí žijúcich podľa evanjelia a očakávajúcich príchod Syna človeka, ľudí zo všetkých kmeňov, národov, spoločenských tried i z každej bludnej organizácie. Ak cirkev bude niekedy skutočne potrebovať, aby ju duchovné dary posilnili v nádeji, aby ju viedli, povzbudzovali a chránili, potom to bude práve v čase nebezpečenstiev posledných dní, keď skúsené sily zla budú môcť svojimi rafinovanými zvodmi zviesť pre svoje hanebné ciele aj vyvolených. Zvláštne posolstvá o vyliatí Ducha Svätého prichádzajú preto v pravý čas na pomoc cirkvi posledných dní.PP 12.4

V kresťanskej literatúre sa však obvykle stretávame s názorom, že dary Ducha Svätého boli určené len pre obdobie apoštolov, kým neboli napísané evanjeliá. Potom už dary neboli potrebné, cirkev sa mohla bez nich zaobísť. Apoštol Pavol pripomenul kresťanom svojej doby, že „tajomstvo hriechu“ už pôsobí a že po jeho odchode prídu medzi nich draví vlci a nebudú šetriť stádo, ba že aj spomedzi nich povstanú takí, čo budú hovoriť prevrátene, aby učeníkov strhli za sebou. (Pozri Skutky apoštolov 20,29.30.) Nie je teda možné, aby dary, určené cirkvi na záchranu pred podobným zlom, práve vtedy prestali pôsobiť, akoby už splnili svoje poslanie. Ich prítomnosť by za podobných okolností bola oveľa potrebnejšia, než za pôsobenia samých apoštolov.PP 13.1

Ďalší výrok nachádzame v Pavlovom liste veriacim v Korinte, z ktorého je zrejmé, že obvyklé chápanie krátkodobého pôsobenia duchovných darov nemôže byť správne. Apoštol poukazuje na protiklad medzi súčasným dokonalým stavom a blaženým stavom nesmrteľnosti, ktorý kresťan nakoniec dosiahne. „Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.“ 1. Korinťanom 13,9.10.PP 13.2

Pavol porovnáva prítomnosť s dieťaťom s jeho slabosťami, nezrelým myslením a konaním; dokonalý stav prirovnáva k mužnému veku s jeho jasným poznaním, zrelosťou a silou. Duchovné dary spája s tým, čo je napriek svojej prítomnej nedokonalosti potrebné, čo sa však stane nepotrebným, len čo dosiahneme dokonalosť. Ďalej hovorí: „Teraz vidím len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ 1. Korinťanom 13,12. Ďalej spomína dary milosti – vieru, nádej a lásku – trojicu, ktorá zostáva, „no najväčšia z nich je láska“.PP 13.3

Vysvetľuje to 8. verš: „Láska nikdy nezanikne“; to znamená, že nebeský dar lásky bude trvať večne, lebo ona bude v nesmrteľnej sláve vrcholom blaženosti. Veď „proroctvá prestanú“; to znamená, príde čas, keď proroctvo bude zbytočné a cirkev ho vo večnosti nedostane; „jazyky zmĺknu“, teda dar jazykov tam už nebude potrebný; „poznanie pominie“, v abstraktnom zmysle síce nie, ale ako jeden zo zvláštnych darov Ducha sa následkom dokonalého poznania vo večnom živote stane zbytočným.PP 14.1

Ak by sme teda prijali názor, že duchovné dary v poapoštolských časoch už neboli potrebné a ako také prestali pôsobiť, potom by to nutne znamenalo, že doba apoštolská bola detským vekom cirkvi, keď sa všetko javilo nejasne, ako cez matné sklo, a že nasledujúci vek, keď prišli draví vlci, ktorí nešetrili stádo, a keď aj v cirkvi povstávali takí, čo hovorili prevrátene, aby získali učeníkov, bol obdobím dokonalého svetla a poznania, v ktorom prestalo všetko to nedokonalé, detské a hmlisté poznanie doby apoštolskej. Nezabúdajme však, že dary prestanú len vtedy, keď sa dosiahne dokonalý stav, lebo len vtedy budú dary zbytočné. Triezvo uvažujúci človek nemôže zastávať názor, že apoštolská doba bola na nižšej duchovnej úrovni než ktorékoľvek z nasledujúcich období. Ak boli dary potrebné vtedy, potom sú určite potrebné aj teraz.PP 14.2

Medzi silami, ktoré apoštol Pavol vyratúva vo svojich listoch do Korintu a Efezu ako „dary“ poskytnuté cirkvi, nachádzame duchovných „pastierov“, „učiteľov“, „pomocníkov“ a „mocou poverených“. Všetky uvedené dary doposiaľ v cirkvi služobne pôsobia. Prečo by potom neexistovali ostatné „dary“, ako je viera, proroctvo, dar uzdravovania atď.? Kto môže určiť deliacu čiaru a povedať, ktoré duchovné dary „prestali“ v cirkvi pôsobiť, keď na začiatku dostala všetky bez rozdielu?PP 14.3

V Zjavenie Jána 12,17 čítame predpoveď, že v posledných dňoch budú duchovné dary obnovené. Hlbší prieskum tohto svedectva potvrdí tento názor. V texte sa hovorí o „ostatných“ z jej, teda zo ženinho potomstva. Ak je žena symbolom cirkvi, jej semenom sú jednotliví členovia, z ktorých sa v ktoromkoľvek období skladá, a „ostatok“ z jej potomstva tvorí posledná generácia kresťanov, teda tí, čo budú žiť na zemi v čase Kristovho druhého príchodu. V texte ďalej čítame, že títo „zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo“. „Ježišovo svedectvo“ je v Zjavenie Jána 19,10 stotožnené s „duchom proroctva“, čím treba rozumieť to, čo sa medzi „duchovnými darmi“ nazýva „dar proroctva“. 1. Korinťanom 12,9.10.PP 14.4

Udelenie duchovných darov cirkvi neznamená, že by ich všetky mal dostať každý jednotlivec. Apoštol Pavol o tom hovorí: „Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi?“ 1. Korinťanom 12,29. Nie, všetci nie. Boh rozdeľuje dary medzi členov, ako sám chce (1. Korinťanom 12,7.11). O týchto daroch teda čítame, že boli „vložené do cirkvi“. Ak dar dostal jediný člen cirkvi, možno povedať, že dar je „v cirkvi“ a cirkev ho „má“. Posledná generácia veriacich by teda mala mať, a pravdepodobne skutočne má, Ježišovo svedectvo, to znamená dar proroctva.PP 15.1

Na inom mieste Písma čítame, zrejme s ohľadom na posledné dni, to isté. (Pozri 1. Tesaloničanom 5.) Apoštol začína kapitolu takto: „O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci.“ V 4. verši dodáva: „Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej.“ Potom ich napomína: „Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré toho sa držte!“ 1. Tesaloničanom 5,19-21. V 23. verši sa modlí, aby práve tí, čo sa správajú podľa proroctva, boli zachovaní bez úhony do Pánovho príchodu.PP 15.2

Dnes sme teda vo svetle týchto úvah oprávnení veriť, že v posledných dňoch sa proroctvo cirkvi prejaví a s ním aj svetlo v podobe mnohých včasných pokynov.PP 15.3

V každom ohľade je dobré pridŕžať sa rady apoštola Pavla: „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ Na overenie pravosti slúži Spasiteľov výrok: „Poznáte ich po ovocí.“ V zmysle tohto výroku, ktorý vzťahujeme na prejavy daru proroctva, odporúčame, aby túto knihu čítali všetci, čo veria, že Biblia je Božie slovo a cirkev telo, ktorého hlavou je Kristus.PP 15.4

U. SmithPP 15.5