15. kapitola — Izákova svadba

Abrahám zostarol a vedel, že čoskoro zomrie. Ak mal zabezpečiť, aby sa jeho potomstvu splnilo Božie zasľúbenie, musel ešte niečo urobiť. Boh vyvolil Izáka za jediného bezprostredného Abrahámovho nástupcu a strážcu Božieho zákona. Tento ďalší otec vyvoleného národa bol však dosiaľ slobodný. Keďže Kanaánci slúžili modlám, Boh svojmu ľudu prísne zakázal uzatvárať s nimi manželské zväzky, lebo vedel, že také manželstvá vedú k odpadnutiu od Boha. Patriarcha sa obával, že zhubné vplyvy, ktorým bol jeho syn vystavený, môžu naňho nepriaznivo pôsobiť. V Izákovej povahe sa odzrkadľovala Abrahámova neochvejná viera v Boha a odovzdanosť do Božej vôle. No napriek svojej živej povahe bol mäkký, povoľný a ochotný. Ak by nedostal bohabojnú ženu, hrozilo nebezpečenstvo, že v záujme domáceho pokoja obetuje svoje zásady. Abrahám vedel, že správna voľba ženy pre jeho syna je záležitosť krajne dôležitá. Šlo mu predovšetkým o to, aby synovi našiel ženu, ktorá ho neodvedie od Boha.PP 122.1

V dávnych časoch sa o manželský zväzok detí starali obvykle rodičia. Tento zvyk zachovávali aj tí, čo uctievali Boha. Nikto nemusel uzavrieť manželstvo s niekým, koho nemiloval. Mladí ľudia pri výbere toho, komu venujú svoju náklonnosť, sa však riadili radou svojich skúsených bohabojných rodičov. Odpor proti tejto zvyklosti sa pokladal za zneuctenie rodičov, ba za zločin.PP 122.2

Izák rád prenechal záležitosť svojej svadby otcovi, lebo bezvýhradne dôveroval jeho múdrosti a láske. Veril tiež, že jeho voľbu bude usmerňovať sám Boh. Patriarcha sa upriamil na príbuzných svojho otca v Mezopotámii. Aj keď ich už čiastočne ovplyvnila modloslužba, predsa len poznali a uctievali pravého Boha. Keďže Izák nesmel opustiť Kanaán a ísť bývať do Mezopotámie, bola nádej, že niektoré dievča z rodiny sa vydá za Izáka a bude verne uctievať živého Boha. Abrahám zveril túto dôležitú záležitosť „svojmu staršiemu služobníkovi“, skúsenému a zdravo uvažujúcemu zbožnému mužovi, ktorý mu už dlhé roky verne slúžil. Ten mu mal pred Bohom prísažne potvrdiť, že Izákovi nevyberie Kanaánku, ale dievča z Náchorovej rodiny v Mezopotámii. Prikázal mu, aby Izáka nebral so sebou. Ak nenájde dievča, ktoré by chcelo svojich príbuzných opustiť, prísahy bude zbavený. Abrahám ho povzbudil k tejto neľahkej a chúlostivej úlohe uistením, že jeho poslanie bude úspechom korunovať sám Boh. Povedal mu: „Hospodin, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z môjho otcovského domu, z mojej vlasti... on sám pošle pred tebou anjela.“ 1. Mojžišova 24,7.PP 122.3

Posol sa bez meškania pripravil na cestu. Kvôli svojmu sprievodu, ako aj pre potrebu nevestinej družiny, ktorá sa s ním vráti, vzal so sebou desať tiav a mnohé dary pre nevestu a jej priateľov. Potom sa vydal na ďalekú cestu smerom k Damasku až k úrodným nížinám okolia Veľkej rieky východu. Po príchode do „Náchorovho mesta“ Cháranu, sa zastavil pri studni pred hradbami, kam večer prichádzali ženy po vodu. Abrahámov sluha Elíezer si v týchto tiesnivých chvíľach plne uvedomoval svoju zodpovednosť. Voľba, ktorou bol poverený, bude mať závažné dôsledky nielen pre rodinu jeho pána, ale aj pre budúce pokolenia. Ako však má správne vybrať medzi celkom cudzími ľuďmi? Spomenul si na Abrahámove slová, že Boh pošle svojho anjela, ktorý ho bude predchádzať, a preto sa modlil, aby od neho dostal radu. Keďže v rodine svojho pána si zvykol na vľúdne správanie a pohostinnosť, prosil teda, aby sa dievča, ktoré Boh vyvolí, prejavilo nejakým láskavým skutkom.PP 123.1

Len čo modlitba odznela, jej účinok bol okamžitý. Medzi ženami, ktoré sa zišli k studni, jeho pozornosť upútalo dievča svojím prívetivým správaním. Keď odchádzalo od studne, vykročil za ňou a požiadal ju o trochu vody z džbánu, ktorý niesla na pleci. Ona ochotne vyhovela jeho prosbe a povedala, že napojí aj jeho ťavy. Bývalo zvykom, že takto sa o stáda svojich otcov starali aj kniežacie dcéry. Dievča bolo „na pohľad veľmi krásne“; jej ochota a úslužnosť svedčili o láskavom srdci a o činorodej, rezkej povahe. Elíezer v tom videl Boží pokyn a za láskavosť ju bohato odmenil. Spýtal sa jej, z ktorej rodiny pochádza. Keď sa dozvedel, že je dcérou Abrahámovho synovca Betúela, „sklonil sa pred Hospodinom a dobrorečil Bohu“. 1. Mojžišova 24,48.PP 123.2

Elíezer sa potom spýtal, či by v dome jej otca nemohol prenocovať. Keď jej ďakoval, prezradil, že ho poslal Abrahám. Len čo dievča prišlo domov, vyrozprávalo svoj zážitok. Jej brat Lában sa hneď rozhodol pozvať cudzinca aj so sprievodom do príbytku a pohostiť ich.PP 123.3

Sluha Elíezer sa nechcel dotknúť jedla, kým nerozpovie po čo prišiel, ako sa pri studni modlil, čo nasledovalo a potom dodal: „Teraz, ak chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť, povedzte mi to; ak však nie, aj to mi povedzte, a ja sa obrátim napravo alebo naľavo.“ Odpoveď znela: „Táto vec vyšla od Hospodina, nemôžeme ti na to odpovedať ani po zlom, ani po dobrom. Tu pred tebou je Rebeka, vezmi ju a choď. Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Hospodin.“ 1. Mojžišova 24,49-51.PP 123.4

Po súhlase rodiny sa Elíezer spýtal Rebeky, či chce odísť tak ďaleko od otcovského domu a vydať sa za Abrahámovho syna. Po tom všetkom, čo sa stalo, Rebeka uverila, že Boh ju vybral za ženu Izákovi, a povedala: „Pôjdem“. 1. Mojžišova 24,58.PP 124.1

Elíezer, ktorý v duchu videl radosť svojho pána, že poslanie bolo úspešné, nedal sa dlho zdržovať a hneď ráno sa so sprievodom vydal na cestu domov. Abrahám býval v Beér-Šebe a Izák, ktorý na okolitých pahorkoch pásol stáda svojho otca, prišiel do otcovho stanu a tam čakal na príchod posla z Cháranu. „Keď sa chýlilo k večeru, Izák vyšiel na pole rozjímať; vtom pozdvihol oči a zazrel prichádzať ťavy. Aj Rebeka pozdvihla oči a keď zazrela Izáka, zosadla z ťavy a spýtala sa sluhu: Kto je tamten muž, čo kráča poľom nám v ústrety? Sluha odpovedal: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a zahalila sa. Sluha potom vyrozprával Izákovi všetko, čo vykonal. Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a zamiloval si ju. A tak Izák našiel útechu po smrti svojej matky.“ 1. Mojžišova 24,63-67.PP 124.2

Abrahám si pozorne všímal následky manželstiev medzi bohabojnými a bezbožnými ľuďmi, a to od čias Kainových až po svoju súčasnosť. Sám znášal následky svojho zväzku s Hagarou a videl aj následky manželstva Izmaelovho a Lótovho. Nedostatok viery u Abraháma a Sáry viedol k narodeniu Izmaela, k zmiešaniu semena spravodlivého s bezbožným. Otcov vplyv na tohto syna podrývali nielen tí, čo z matkinej strany uctievali modly, ale aj Izmaelove styky s pohanskými ženami. Hagar a ženy, ktoré vybrala pre Izmaela, žiarlili na Abrahámovu rodinu a patriarcha sa márne snažil tieto pocity v nich potlačiť.PP 124.3

Abrahámovo poučenie a príklad zanechali v Izmaelovi určité stopy, no vplyv jeho žien viedol domácnosť k modlárstvu. Odluka od otca a znechutenie vo vlastnom domove, kde pociťoval nedostatok lásky a Božej bázne, dohnali Izmaela k nespútanému životu púšťového lúpežníka – „jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu“. 1. Mojžišova 16,12. V starobe oľutoval svoju bezbožnosť a vrátil sa k Bohu svojho otca, no povaha, ktorou dedične poznačil svoje potomstvo, sa už nezmenila. Stal sa praotcom mocného, nespokojného pohanského národa a Izákovým potomkom spôsobil mnoho protivenstva a utrpenia.PP 124.4

Aj Lót mal neveriacu sebeckú ženu, ktorá sa ho všemožne snažila odpútať od Abraháma. Lót len kvôli nej zostal v Sodome. V tomto hriešnom meste mu chýbali rady múdreho, bohabojného patriarchu. Vplyv jeho ženy a mestskej spoločnosti ho takmer zviedli k odpadnutiu od Boha. Základ viery z mladosti však v paľbe pokušení pretrvával aj napriek tomu, že Lótova svadba a jeho rozhodnutie usídliť sa v Sodome boli len začiatkom celej reťaze udalostí, ktoré v priebehu pokolení priniesli svetu mnoho zla.PP 124.5

Bohabojný človek sa nemôže bez nebezpečenstva spájať s niekým, kto sa Boha nebojí. „Či idú dvaja spolu, ak sa nedohodli?“ Ámos 3,3. Šťastie a blaho manželského zväzku závisí od toho, ako sa dvaja ľudia vedia zjednotiť. Medzi veriacim a neveriacim pretrváva veľký rozdiel v zámeroch, vo vkuse a v záľubách. Každý potom slúži inému pánovi, medzi ktorými nie je možná zhoda. Nech by zásady jedného z nich boli akokoľvek čisté a úprimné, vplyv neveriaceho druha bude ho odvracať od Boha.PP 125.1

Ak niekto uzavrel manželstvo ako človek neveriaci, potom po svojom obrátení berie na seba veľký záväzok vernosti voči svojmu druhovi, bez ohľadu na ich prípadné odlišnosti v otázkach viery. Božie požiadavky musia mať prednosť pred všetkými pozemskými zväzkami, hoc aj za cenu neľahkých skúšok a prenasledovania. Vernosť spojená s láskou a pokorou si môže neveriaceho druha získať. Písmo odrádza od manželstva kresťana s neveriacim partnerom. Boží príkaz znie: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi.“ 2. Korinťanom 6,14.PP 125.2

Boh vysoko poctil Izáka, keď si ho vybral za dediča zasľúbenia, ktorý svetu sprostredkuje Božie požehnanie. Izák sa vo svojich štyridsiatich rokoch podriadil rozhodnutiu svojho otca. Ten poveril svojho skúseného a bohabojného sluhu Elíezera, aby jeho synovi Izákovi vybral ženu. V Písme čítame, že toto manželstvo bolo krásnym a výstižným obrazom rodinného šťastia. „Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a zamiloval si ju. A tak Izák našiel útechu po smrti svojej matky.“ 1. Mojžišova 24,67.PP 125.3

Aký to rozdiel medzi Izákovým prístupom k manželstvu a správaním dnešných mladých ľudí, niektorých kresťanov nevynímajúc. Mladí ľudia sa často nazdávajú, že len oni majú právo rozhodovať, komu venujú svoju náklonnosť, a že im do toho nemajú čo zasahovať ani rodičia, ba ani Boh. Skôr ako dospejú, cítia sa byť celkom spôsobilí, aby mohli rozhodovať aj bez pomoci rodičov. Obvykle však postačí niekoľko rokov manželského života, aby zistili, že sa zmýlili. Vtedy však už býva neskoro naprávať neblahé následky. Rovnaká nerozvážnosť a nedostatok sebaovládania pri unáhlenej voľbe spôsobujú ďalšie zhoršenie vzťahu, takže z manželstva sa nakoniec stáva neznesiteľné jarmo. Mnohí sa takto pripravia o šťastie a blaho nielen v živote časnom, ale aj o skvelú nádej života budúceho.PP 125.4

Ak je vôbec niečo, o čom treba veľmi starostlivo uvažovať a pri čom treba dbať na radu starších a skúsenejších, potom je to manželstvo. Pred týmto celoživotne záväzným rozhodnutím treba hľadať radu v Božom slove a v modlitbe o Božiu pomoc.PP 126.1

Rodičia by nikdy nemali zabúdať na mieru zodpovednosti za budúce šťastie svojich detí. Izákova úcta k rozhodovaniu jeho otca bola ovocím výchovy k poslušnosti. Abrahám vyžadoval od svojich detí úctu k úsudku rodičov. Patriarcha svojím každodenným životom dokazoval, že rodičia si úctu nevyžadujú zo sebeckých pohnútok, ale z lásky v záujme šťastia a blaha svojich detí.PP 126.2

Otcovia a matky by nemali zabúdať, že sú povinní dohliadnuť na to, aby ich dospievajúce deti venovali svoju náklonnosť tým, čo im budú vhodnými životnými partnermi. Mali by si uvedomiť, že z Božej milosti sú povinní formovať povahu svojich detí vlastným príkladom a poučením, aby mali na zreteli len pravdu a dobro. Rovnaké povahy sa navzájom priťahujú a vedia sa oceniť. Ak do sŕdc detí a mladých ľudí zasejeme lásku k pravde, k dobru a k čistote, potom budú vyhľadávať ľudí s podobnými vlastnosťami.PP 126.3

Rodičia by mali svojou povahou a rodinným životom byť príkladom pôsobenia lásky a milosti nebeského Otca, aby v rodinnom kruhu bolo plno slnečného tepla a jasu. Pre deti to má väčšiu cenu než všetok pozemský majetok. Láska rodinného kruhu ich potom bude stále sprevádzať ako živá spomienka na detstvo v domácnosti s rajským ovzduším pokoja a šťastia. Keďže členovia rodiny nemávajú rovnakú povahu, často je v domácnosti potrebná trpezlivosť a znášanlivosť. Láska a sebaovládanie môžu všetkých zjednotiť.PP 126.4

Pravá láska je vzácny a svätý poklad, pretože sa zásadne líši od lásky nielen náhleho vzplanutia, ale v dôsledku životných skúšok aj rovnako krátkeho trvania. Plnenie povinností v rodičovskom dome je pre mladých ľudí najlepšou prípravou na založenie vlastných domácností. Mali by sa teda cvičiť v sebazapieraní a v úprimnej láskavosti, zdvorilosti a v kresťanskej vľúdnosti. Takto si v srdci zachovajú lásku. Muž, ktorý v takej rodine vyrástol a stal sa hlavou vlastnej rodiny, bude vedieť, ako má dbať o šťastie tej, ktorú si vybral za spoločníčku svojho života. Láska sa potom manželstvom nekončí, ale začína.PP 126.5