Dodatok č. 22. Príčiny francúzskej revolúcie

O ďalekosiahlych následkoch odmietnutia Biblie a biblického náboženstva pre obyvateľov Francúzska pojednávajú diela: H. von Sybel, History of the French Revolution; H. T. Buckle, History of Civilisation in England, New York 1895; Blackwood’s Magazine (november 1833); J. G. Lorimer, An Historical Sketch of the Protestant Church in France; Carlyle, The French Revolution, 1837; Thiers, Histoire de la Révolution francaise, 1855.VSV 505.1

„V snahe rozšíriť svoje panstvo nad kresťanstvom pápežstvo sa pokúsilo vnútiť bohoslužbu v latinskom jazyku aj národom, ktoré tento jazyk nepoznali... Pápež Ján VIII. zakázal vo svojom liste Metodovi v roku 879 používať pri omši slovanský jazyk. A českému kniežaťu Vratislavovi roku 1080 odpovedal Gregor VII. na jeho žiadosť o povolenie slovanskej bohoslužby, že žiadosti nemôže vyhovieť, lebo sa Všemohúcemu Bohu zaľúbilo, aby Písmo sväté zostalo neznáme, aby azda nepadlo do opovrhnutia, keby ho všetci poznali, alebo aby nezvádzalo do bludu, keby ho obyčajný ľud nesprávne pochopil. Keď však v 12. storočí dostali valdenskí kresťania Písmo v materinskom jazyku a horlivo ho čítali a rozširovali medzi ľuďmi, pápež Inocenc III. vo svojom liste biskupovi v Met v roku 1199 napísal, že požiadavku čítať Písmo a povzbudzovať k jeho štúdiu nemožno síce zamietnuť, ale skôr odporúčať, no napriek tomu čítanie Písma nemožno trpieť, pokiaľ sa číta na tajných zhromaždeniach... V roku 1229 vydal potom koncil v Toulouse zákaz, že laikom nie je dovolené vlastniť knihy Starého a Nového zákona, len ak by niekto chcel mať Žalmy alebo breviár či hodinky svätej Márie na cvičenie pobožnosti, avšak ani tieto nesmú byť preložené do obecných jazykov. Vlastniť knihy Starého a Nového zákona v románskych jazykoch zakázala laikom mestská rada v Tarragone roku 1234. Kto také knihy má, musí ich do ôsmich dní po padne do podozrenia z kacírstva, či už je to klerik alebo laik. V roku 1486 vyhlásil arcibiskup z Mohuča, že nemecký jazyk nie je vhodný na vyjadrenie hlbokých náboženských právd.uverejnení tohto nariadenia odovzdať biskupovi na spálenie; kto tak neurobí,VSV 505.2

Znova a ešte ostrejšie bolo čítanie Písma zakázané jansenistom (príslušníkom reformného hnutia vo Francúzsku), najmä po vydaní francúzskeho prekladu Nového zákona, ktorý pripravil páter Quesnel (Paríž 1693) s poznámkami, že Biblia patrí všetkým kresťanom, že je pre nich potrebná, ba priam nevyhnutne nutná... Proti týmto poučkám sa postavil Klement XI. v slávnej bule Unigenitus z roku 1713, obsahujúcej 101 článkov, v ktorých ako výkvet všetkého zla zatracuje nielen vety z Quesnelovho Nového zákona, ale aj také, ktoré možno nájsť takmer doslovne v Písme svätom. Po tuhých bojoch sa jezuitom podarilo presadiť v parlamente zásah do ríšskych zákonov“(Meusel, Kirchliches Handlexikon).VSV 505.3