Dodatok č. 30. Pád Otomanskej ríše

Vpád mohamedánskych Turkov do Európy po páde Konštantinopolu roku 1453 bol taký prudký, aké boli katastrofálne výboje mohamedánskych Saracénov proti východnej časti Rímskej ríše počas stopäťdesiat rokov po Mohamedovej smrti. V období reformácie bolo Turecko stálou hrozbou pri východnej bráne európskeho kresťanstva. Spisy reformátorov často odsudzujú otomanskú moc. Odvtedy sa kresťanskí historici stále zaujímali o úlohu Turecka v budúcich udalostiach a komentátori prorockých spisov poznali, že Písmo predpovedá tureckú moc i jej pád.VSV 509.5

Neskoršie vypracoval Josiah Litch výklad časových údajov z proroctiev o zániku tureckej nezávislosti, ktorý určil na august 1840 podľa zásady „hodina, deň, mesiac, rok“. Litchove názory možno nájsť podrobne vyložené v jeho knihe: The Probability of the Second Coming of Christ About A. D. 1843 (vyšla v júni 1838); v knihe An Address to the Clergy (jar 1840) a v článku uverejnenom v časopise Signs of the Times and Expositor of Prophecy z 1. augusta 1840 a z 1. februára 1841. Pozri tiež J. N. Loughborough, The Great Advent Movement, 1905; Uriah Smith, Thoughts on Daniel and the Revelation, 1944.VSV 510.1

Ranejšie dejiny Otomanskej ríše a úpadok tureckej moci opisuje aj William Miller, The Ottoman Empire and Its Successors, 1801-1927, Cambridge 1936; George G. S. L. Eversley, The Turkish Empire from 1288 to 1814, Londýn 1923; Joseph v. Hammer-Purgstall, Geschichte des Osmanischen Reiches, Pesth 1834-36; H. A. Gibbons, Foundation of the Ottoman Empire, 1300-1403, Oxford 1916; A. J. Toynbee and Kenneth B. Kirkwood, Turkey, Londýn 1926; J. W. Zinkeisen, Geschichte des Osmanischen Reiches in Europa.VSV 510.2