Pastierska starostlivost’

Keď pastier zbadá, že mu chybí ovca, nebude sa utešovať stavom stáda v košiari a nepovie bezstarostne : “Mám devaťdesiatdevať oviec a hl’adať zablúdilú bola by vel’ká námaha. Nech príde sama, otvorím jej a pustím ju do ovčinca.” Nie; len čo sa ovca odtratí, pastiera tiesni obava a úzkost’. Stále znova počíta stádo. Keď sa presvedčí, že ovca sa stratila, nezaspí. Necháva deváaťdesiatdevať oviec v košiari a ide hl’adať zblúdilú. Čím temnejšia, búrlivejšia noc a nebezpečnejšia cesta, tým vačšia je úzkost’ pastiera a o to pozornejšie ju hl’adá. Pre jedinú stratenú ovcu vynakladá všetku tú námahu.KS 245.3

Ako sa mu len ul’aví, keď v dial’ke počuje jej slabý hlas. Za hlasom ide i k najstrmším výšinám, ba na samý okraj priepasti s nasadením vlastného života. Tak hl’adá, kým mu len slabnúci hlas nenaznačí, že jeho ovečke skutočne hrozí záhuba. Konečne je jeho námaha odmenená ; stratenú ovcu našiel. Nekarhá ju za tol’ké útrapy. Neženie ju bičom. Ani ju neťahá domov. Radostne berie tohto rozochveného tvora na ramená ;ak sa poranila alebo si inak ublížila, berie ju do náručia, pritláča si ju na hruď , aby ju zohrialo teplo jeho srdca. Vďačný za to, že nehl’adal márne, prináša ju opáť ku stádu / COL , str . 187 -188 /.KS 245.4