Nebeské záznamy

Svet potrebuje misionárov , posvatených domácich misionárov; v nebeských knihách nebude zapísaný to- tíž nikto, kto nemá misijného ducha / RH, 23.8 .1892 /.KS 86.6

Členovia cirkvi svojou neochotou osobne pracovaťv tomto diele dávajú jasne najavo, že nemajú živé spojenie s Bohom. Pri ic h mene bude záznam, že sú neverní služobníci /5T, str.462-463/.KS 87.1

V každom náboženskom hnutí sú 1’udia, ktorí sice nemožu poprieť, že ide o dielo Božie, no zdráhajú sa napomáhat’ jeho rozmach. Takým je dobre pripomenúť nebeské záznamy-onú knihu, v ktorej nie je nič vynechané, v ktorej niet omylov a podl’a ktorej budú súdení. V nej je zaznamenaná každá zaned-baná príležitost’ k Božej službe a v nej je tiež na večnú pamať zapísaný každý skutok viery a lásky / P K , str. 639 /.KS 87.2

Asi o druhej hodine ráno 23. oktobral879 spočinul na mne Duch Boží a videla som udalosti prichádzajúceho súdu... Desaťtisíckrát desaťtisíce sa zhromaždili okolo vel’kého tronu, na ktorom sedela osobnost’ vznešeného zovňajšku. Otvorili sa pred ňou rozličné knihy a na obale každej z nich bolo napísané zlatými, akoby ohnivými písmenami: “Nebeský denník”. Potom bola otvorená kniha, kde boli zapísané mená tých, čo vyznávali, že veria pravde. Hned’ som stratila z očí tie nespočetné miliony l’udí ktorí stáli okolo tronu a moju pozornost’ upútali len tí, čo vyznávali, že sú synmi svetla a pravdy...KS 87.3

Potom bola otvorená iná kniha, kde boli zapísané hriechy vyznavačov pravdy. Pod všeobecným nadpisom “Sebectvo” boli zaznamenané všetky ostatné hriechy...Istá trieda l’udí bola označená za bremeno zeme. Keď sa na nich uprel prenikavý pohl’ad Sudcu, jasne sa ukázali hriechy ich nedbalosti. Vy-bledlými, chvejúcimi sa rtami priznali, že boli nevernými šafármi. Boli varovaní a mali príležitosti, ale ich zanedbali a nevyužili. Teraz smeli poznat’, že príliš opovážlivo spoliehali na Božie milosrdenstvo. Nemuseli, pravda, vyznávat’ také neprávosti, ako iní hriešne a ohavne porušení, boli však ako figovník , zlorečení, pretože neprinášali ovocie a nezúročili zverené hrivny. Táto trieda myslela predne na seba a usilovala len o svoje sebecké záujmy. Neboli to l’udia bohatí v Bohu a neplnili, čo od nich požadoval. Hoci vyznávali, že sú Kristovými služobníkmi, nepriviedli k nemu žiadne duše. Keby Božie dielo záviselo od ich úsilia,iste by bolo zaniklo, lebo oni nezdržovali len prostriedky, ktoré im zveril Boh, ale aj sami sa odťahovali od práce... Iných nechali pracovat’ na vinici Pánovej a niesť najťažšiu zodpovednost’, kým sami slúžili len vlastným sebeckým záujmom...KS 87.4

Sudca povedal: “Všetci budú ospravedlnení podl’a svojej viery a súdení podl’a svojich skutkov. Aká zrejmá bola vtedy ich nedbalost’ a aké múdre bolo to Božie rozhodnutie, že každému človekovi dal možnost’ šíriť jeho dielo a pomáhat’ pri záchrane blížnych! Každý mal zjavovať živú vieru vo svojej rodine a okolí tým, že by sa láskavo skláňal k núdznym, súcitil s trpiacimi, horlivo konal misijnú prácu a svojimi prostriedkami podporoval dielo Pánovo. Avšak Božie zlorečenstvo spočinie na nich ako na Meroze, lebo nevykonali, čo vykonat’ mali. Najradšej robili to, čo im v živote najviac vynášalo, no v nebeskom denníku naproti ich menu na mieste vyhradenom pre dobré skutky, bola len žalostná prázdnota /4T, str.384 -386 /.KS 88.1