Posobivé príklady

Božia nevystihnutel’ná láska urobila pre 1’udstvo všetko a anjeli sú prekvapení nad povrchnou vďačnosťou tých, ktorí ju okúsili v tak hojnej miere. Anjeli sa divia nedoceniu tejto Božej lásky. Nebo žasne nad 1’ahostajnosťou k bližným. Chceme snad’ vedieť, ako na to hl’adí Kristus ? Ako by sa cítili otec a matka, keby ich dieťa zapadlo do studeného snehu a tí, čo ho mohli zachránit’, nechali ho bezohladne zahynúť ? Neboli by strašne roztrpčení a krajne pobúrení? Nestíhali by týchto vrahov tak prudkým hnevom, ako trpké sú ich slzy, a tak vášnivo, ako silná je ich láska? Utrpenie každého človeka je utrpením Božieho dieťaťa. A kto nepodáva pomocnú ruku hynúcim spolubližným, privoláva na seba jeho spravodlivý hnev /DA, str,825 /.KS 92.1

Čítala som o istom človekovi, ktorý sa jedného zimného dňa brodil hlbokým naviatym snehom a skoro skre hol od zimy, ktorá mu nepozorovane uberala sil. Na smrť premrznutý chcel sa už vzdat’ boja proti neúprosnému mrazu, no počul stenanie nejakého spolupútnika, ktorý tak trpel zimou ako on. Ozval sa v ňom súcit a snaha pomoct’ trpiacemu. Začal tomuto nešťastnému človekovi trieť skrehnuté údy a po namáhavom úsilí postavil ho na nohy; keď však premrznutý človek nevládal na nich stáť, niesol ho súcitne na rukách závejami, ktoré ho predtým zbavovali odvahy. Keď konečne doniesol svojho spolupútnika do bezpečia, uvedomil si, že záchranou blížneho zachránil sa sám, Úprimná snaha pomoct’ druhému rozprúdila v jeho žilách už tuhnúcu krv a vyvinula životodárne teplo v celom tele. Toto naučenie treba stále pripomínat’ mladým l’uďom a to nielen slovom, ale aj príkladom, aby si vo svojom kresťanskom živote uvedomili podobné následky/4T, str. 319-320/.KS 92.2

Nesmiete sa uzatvárať a uspokojit’ poznaním pravdy. Kto vás oboznámil s pravdou? Kto vám ukázal svetlo Božieho slova? Boh vám ho nedal na to, aby ste ho prikryli nádobou. Čítala som o výprave, ktorá mala vyhl’adať Johna Franklina, Statoční mužovia opustili domovy a kdesi v severných moriach trpeli nedostatok, hlad, zimu a únavu, A. prečo to všetko? Len pre poc-tu, ktorú by získali objavením mrtvych tiel cestovatel’ov, alebo snáď kvóli tomu, aby zachránili niekoho z onej skupiny pred strašnou smrťou, ktorá ich určite stihne, ak pomoc nepríde včas, Keby zachránili len jediného človeka, pokladali by si to za skvelú odmenu prežitého utrpenia. Preto obetovali všetko svoje pohodlie a šťastie .KS 93.1

Myslime na to a uvážme , ako málo sme ochotní obetovat’ pre spásu hynúcich duší okolo seba. Nik nás nenúti ísť preč z domu na dlhú a únavnú cestu, aby sme zachránili nejakého hynúceho smrtelníka. Veď v najbližšom okolí sú všade duše, ktoré treba zachránit’, hynúci l’udia mužovia a ženy, ktorí zomierajú bez nádeje , bez Boha a predsa akoby sa nás to vobec netýkalo; Ak aj nie slovami, tak svojimi skutkami vlastne hovoríme: “Či som ja strážcom svojho brata?” Mužov, ktorí stratili svoje životy pre záchranu iných, uctieva svet ako hrdinov a martýrov. Co bude s našou odme- nou večného života, ak neprinesieme tie nepatrné obete, ktoré Boh žiada od nás pre spásu l’udí? /RH, 14. 8. 1888/.KS 93.2

V istom meste New Englandu kopali studňu. Krátko pred ukončením výkopu, kým v studni ktosi ešte pracoval, zosunula sa zem a zavalila robotníka. Ludia volali o pomoc; okamžite pribehli remesel’níci, rol’níci, obchodníci a úradníci. Horlivé a ochotné ruky priniesli povrazy, rebríky, rylá a lopaty. Všade sa ozývali výkriky: “Zachráňte ho, zachráňte ho !”KS 94.1

Mužovia pracovali s vypátím všetkých sil, až sa im na čelách perlil pot a ramená sa chveli námahou. Nakoniec zasunuli do zeme rúru, ktorou sa pýtali zasypaného, či ešte žije. Dostali odpoveď: “Žijem, len sa ponáhl’ajte ! Je to tu strašné.” Prítomní sa radostne a s novým nadšením pustili do práce, až konečne priatel’a vyhrabali a zachránili; zdalo sa, že ich jasot prerazí nebesá.V každej ulici mesta bolo počuť radostnu ozvenu: “Je zachránený!”KS 94.2

Šlo snáď o prílišnú horlivost’ a záujem, o privel’ké nadšenie pre záchranu jediného človeka? Isteže nie ; čo je však strata časného života v porovnaní so stratou večnosti? Ak ohrozený život prebúdza v l’udských srdciach tak hlboký súcit, nemala by strata večného života vyvolat’ ešte mocnejšiu ozvenu v tých, čo tvrdia, že si uvedomujú nebezpečenstvo l’udí bez Krista? Nemali by Boží služobníci pri záchrane hynúcich prejaviť takú horlivost’, aká sa prejavila pri zachraňovaní človeka zasypaného v studni ? /GW, str. 31 -32 /.KS 94.3