Loading...
Larger font
Smaller font
Copy
Print
Contents
Kristove podobenstvá - Contents
  • Results
  • Related
  • Featured
No results found for: "".
  • Weighted Relevancy
  • Content Sequence
  • Relevancy
  • Earliest First
  • Latest First
    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents

    Židovský národ

    Kristus v podobenstve o dvoch synoch upozornil židovských učiteľov na dôležitosť poslušnosti. V podobenstve o vinici im pripomenul hojné požehnania, ktorými Boh obdaril Izraelcov, čím zdôvodnil Boží nárok na ich poslušnosť. Predstavil im slávny Boží plán, ktorý mali a mohli poslušne splniť. Odhrnutím závoja zahaľujúceho budúcnosť ukázal, že sa celý národ pripraví o nebeské požehnanie a skončí v záhube, lebo neplnil Boží zámer.KP 224.1

    Ježiš povedal: „Bol hospodár, ktorý vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestovalMatúš 21,33.KP 224.2

    Vinicu už predtým opísal prorok Izaiáš: „Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilým viničom; vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej; potom čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hroznoIzaiáš 5,1.2.KP 225.1

    Hospodár si na púšti vyberie kus pôdy, oplotí ho, vyčistí a obrobí, zasadí tam najlepší vinič a teší sa na hojnú úrodu. Očakáva, že tento pozemok, ktorý si vybral z okolitej púšte, zveľadil ho svojou prácou a opaterou, mu svojím ovocím urobí meno. Takto si Boh vybral ľud spomedzi národov a Kristus ho mal vychovať a vzdelať. Prorok hovorí: „Vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a muži júdski sú jeho pôvabnou výsadbouIzaiáš 5,7. Tento ľud Boh vo svojej nesmiernej dobrote požehnával a dával mu veľké výsady. Právom teda očakával, že prinesie plody a urobí mu česť. Prostredníctvom tohoto ľudu sa mal svet dozvedieť o zásadách Božieho kráľovstva. Uprostred hriešneho a bezbožného sveta mal predstavovať Boží charakter.KP 225.2

    Tak ako Božia vinica mal aj Izrael prinášať plody celkom odlišné od ovocia okolitých modloslužobných národov, ktoré zotrvávali v pazúroch zla. Bez zábran páchali násilie a zločiny, šírili útlak a najohavnejšie neresti. Zlý strom prinášal úrodu biedy a skazy. Plody vínnej révy, ktoré vypestoval Boh, mali byť celkom odlišné.KP 225.3

    Židovský národ smel prednostne predstavovať Božiu povahu, ako ju Pán zjavil Mojžišovi. Na prosbu tohto Božieho muža: „Ukáž mi svoju slávu,“ Hospodin odpovedal: „Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin2. Mojžišova 33,18.19. „Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech 2. Mojžišova 34,6.7. Také ovocie očakáva Boh od svojho ľudu. Čistotou povahy, svätosťou života, milosrdenstvom, láskou a súcitom mal byť Boží ľud svedkom, že „Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušuŽalm 19,8.KP 225.4

    Boh chcel prostredníctvom židovského národa hojne požehnať všetky národy. Izrael mal urobiť prípravy, aby sa Božie svetlo rozšírilo do celého sveta. Ostatným národom sa poznanie Boha zatemnilo, pretože prepadli zhubným návykom. Boh ich však vo svojej milosti predsa len nevyhubil. Chcel im dať príležitosť, aby ho poznali prostredníctvom jeho cirkvi. Prial si, aby jeho ľud zosobnil zásady, pomocou ktorých by sa v ľuďoch uskutočnila obnova Božích povahových vlastností.KP 226.1

    Kvôli tomuto cieľu povolal Boh Abraháma z modlárskeho prostredia a kázal mu usadiť sa v Kanaáne. Povedal: „Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním1. Mojžišova 12,2.KP 226.2

    Boh viedol Abrahámových potomkov, Jákoba a jeho synov do Egypta, aby v bezbožnom prostredí upozorňovali obyvateľov tohto veľkého národa na zásady Božieho kráľovstva. Jozefova poctivosť a jeho obdivuhodné opatrenia, ktorými zachránil egyptský ľud, priam prorocky znázorňovali život Ježiša Krista. Mojžiš a mnohí ďalší sem priniesli svedectvo o Bohu.KP 226.3

    Boh pred odchodom Izraelcov z Egypta znova osvedčil svoju moc a milosť. Úžasnými divmi, ktorými vyslobodil svoj ľud z otroctva a starostlivosťou, ktorú mu prejavoval počas putovania púšťou, nemal na zreteli len ich záujem a blaho. Zázračné Božie skutky mali byť názorným poučením aj okolitým národom. Hospodin sa zjavil ako zvrchovaný Boh presahujúci ľudskú moc. Znamenia a divy vykonané v záujme vyvoleného ľudu ukázali Božiu moc nad prírodou i nad najmocnejšími uctievačmi prírody. Pán prešiel pyšným Egyptom tak, ako prejde po zemi v jej posledných dňoch. Ten, ktorý sa svojmu služobníkovi Mojžišovi predstavil ako slávny a mocný „SOM“, vyslobodil svoj ľud v sprievode ohňa a búrky, zemetrasenia a smrti. Boh vyslobodil Izraelcov z krajiny otroctva. Viedol ich „veľkou a strašnou púšťou, kde sú ohnivé hady a škorpióny, vyprahnutým krajom, v ktorom nieto vody5. Mojžišova 8,15. Postaral sa o to, aby im skala vydala vodu a dával im „nebeské obilieŽalm 78,24. Mojžiš povedal: „Hospodinovým podielom je jeho národ. Jákob je jeho údelným vlastníctvom. Našiel ho v pustej krajine, kde nevzhľadná divočina vyje, ujal sa ho, staral sa oňho, chránil si ho ako zrenicu oka. Ako orol bdie nad svojím hniezdom a krúži nad svojimi orlíčatami, tak rozostiera si krídla a berie ho, nesie ho na svojej peruti; Hospodin sám ho vodil, nebolo pri ňom cudzieho boha5. Mojžišova 32,9-12. Tak ich Boh priviedol k sebe, aby mohli žiť ako v tieni Najvyššieho.KP 227.1

    Sám Boží Syn viedol Izraelcov počas ich putovania púšťou. Viedol ich skrytý v oblačnom stĺpe vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. Chránil ich pred nebezpečenstvami púšte, doviedol ich do zasľúbenej krajiny a pred všetkými národmi, ktoré Boha neuznávali, ustanovil Izrael za svoje vlastníctvo ako Božiu vinicu.KP 227.2

    Boh zveril tomuto ľudu svoje Slovo. Ako plotom ho ohradil predpismi svojho zákona, večnými zásadami pravdy, spravodlivosti a čistoty. Tieto mali Izraelcov chrániť pred hriešnymi návykmi, ktoré by ich priviedli do záhuby. Ako strážnu baštu vo vinici postavil Boh uprostred Kanaánu svoj svätý chrám.KP 228.1

    Ich učiteľom bol sám Boží Syn. Tak ako na púšti chcel im byť aj ďalej učiteľom a vodcom. Jeho sláva prebývala najprv vo svätostánku a neskôr v chráme vo svätyni svätých nad zľutovnicou. Neustále im prejavoval nesmiernu lásku a trpezlivosť.KP 228.2

    Boh chcel, aby Izraelci boli jeho predivným a chvályhodným ľudom. Dostali totiž všetky duchovné výsady a ich Darca im neodoprel nič z toho, čo by im pomohlo získať takú povahu, akou by predstavovali jeho samého.KP 228.3

    Poslušnosť Božiemu zákonu im mala priniesť prospech, ktorý by ostatné národy sveta pokladali za zázrak. Boh ich mohol obdariť múdrosťou a zručnosťou potrebnou pri každej umeleckej práci a chcel aj ďalej zostať ich učiteľom. Poslušnosť podľa zásad Božieho zákona ich mala zušľachtiť, povzniesť, Boh by ich bol chránil pred chorobami ostatných národov a obdaril by ich mimoriadnou duševnou silou. Mali byť v každom ohľade na patričnej výške. To malo svedčiť o sláve, majestáte a moci ich Boha. Mali sa stať kráľovstvom kňazov a svätým ľudom. Boh ich obdaril všetkým potrebným, aby mohli byť najslávnejším národom na zemi.KP 228.4

    Ústami Mojžiša im Boží Syn navýsosť jasne vyložil Boží plán a objasnil podmienky ich blahobytu: „Ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi... Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom; verný to Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň k tým, čo ho milujú a jeho príkazy zachovávajú... Zachovávaj prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré som ti dnes prikázal plniť. Zato, že budete tieto právne predpisy poslúchať, zachovávať a plniť, zachovávať bude Hospodin, tvoj Boh, zmluvu s tebou a priazeň, ktorú prísahou zasľúbil tvojim otcom; bude ťa milovať, požehnávať a rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života i plod tvojej pôdy, tvoje obilie, tvoj mušt i tvoj olej, prírastky tvojho dobytka a mláďatá oviec na pôde, ktorú prísahou tvojim otcom zasľúbil dať tebe. Budeš požehnaný nad všetky národy... Hospodin odvráti od teba každú chorobu a nijaký zo zlých neduhov egyptských, ktoré poznáš, nedopustí na teba5. Mojžišova 7,6.9.11-15.KP 228.5

    Boh im pod podmienkou zachovávania jeho prikázaní sľúbil najlepšiu pšenicu, najlepší med, ako aj dar dlhého života a zjavenie svojej spásy.KP 229.1

    Adam a Eva stratili svojou neposlušnosťou raj a následkom ich hriechu bola zlorečená celá zem. Keby sa však Izraelci boli pridŕžali pokynov svojho Pána, pôda mohla byť znova úrodná a krásna. Boh sám im dal pokyny, ako ju majú obrábať, pričom chcel s nimi spolupracovať na obnove celej zeme. Tak by sa bola ich krajina pod Božím vedením stala názorným príkladom pravdivosti Božích ustanovení. Ako zem poslúcha prírodné zákony a vydáva svoje bohatstvo, tak majú ľudia poslúchať Boží mravný zákon a prejavovať vlastnosti Božej povahy. Aj pohania by boli uznali úspechy tých, čo uctievajú živého Boha a slúžia mu.KP 229.2

    Mojžiš povedal ľudu: „Pozrite, učím vás ustanoveniam a právnym predpisom, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, do ktorej vchádzate, aby ste ju zaujali. Zachovávajte ich a plňte, lebo to bude vašou múdrosťou a rozumnosťou v očiach národov, ktoré počujú všetky tieto ustanovenia a povedia: Naozaj múdry a rozumný ľud je tento veľký národ! Lebo ktorému veľkému národu by boli bohovia takí blízki, ako je Hospodin, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame? a ktorý veľký národ by mal také správne ustanovenia a právne predpisy, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?5. Mojžišova 4,5-8.KP 230.1

    Izraelci mali obsadiť celé územie, ktoré im určil Boh. Národy, ktoré nechceli uctievať pravého Boha ani mu slúžiť, sa mali z Kanaánu vysťahovať. Boh však chcel, aby Izraelci prejavovali jeho povahu a privádzali k nemu aj ostatných. Celému svetu mali oznámiť pozvanie evanjelia. Predobraznou obetnou službou mali vyvýšiť Krista pred všetkými národmi a každý, kto by ho prijal, mal žiť. Tí, čo sa ako kanaánska Raáb a moabská Rut odvrátili od modlárstva a uctievali živého Boha, sa mali pripojiť k vyvolenému ľudu. Čím viac by sa ich pridalo, tým viac malo pribudnúť aj územia, kým by Božiemu ľudu nepatrila celá zem.KP 230.2

    Boh chcel byť milosrdným Pánom všetkým národom. Celá zem mala žiť v radosti a mieri. Človeka stvoril pre šťastný život a v jeho srdci mal byť nebeský pokoj. Pozemské rodiny sa mali stať obrazom veľkej rodiny v nebesiach.KP 230.3

    Tento Boží zámer však Izrael nesplnil. Pán vyhlásil: „Zasadil som ťa sťa šľachetnú révu, samé pravé semä, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič!Jeremiáš 2,21. „Izrael je bujný vinič, nasadil ovocieHozeáš 10,1. „Teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia júdski, rozsúďte, prosím, medzi mnou a mojou vinicou. Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. Pripravím jej rýchly koniec; nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom... On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomocIzaiáš 5,3-7.KP 230.4

    Boh prostredníctvom Mojžiša ukázal svojmu ľudu následky nevery. Keď odmietnu zachovávať jeho zmluvu, sami sa odlúčia od Božieho života a pripravia sa o požehnanie. Mojžiš ich varoval: „Dbaj, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha a tak nezanedbával jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam. Keď sa naješ a nasýtiš, postavíš si krásne domy a budeš bývať v nich. Keď sa ti dobytok i ovce rozmnožia, rozhojní sa tvoje striebro a zlato i všetko, čo máš, – nech potom nespyšnie tvoje srdce, nezabudni na Hospodina, svojho Boha... Nehovor vo svojom srdci: Moja sila a moc mojej ruky mi zadovážila toto bohatstvo... Ale ak naozaj zabudneš na Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť za inými bohmi, slúžiť im a klaňať sa im – dnes sa osvedčujem proti vám, že určite zahyniete. Zahyniete ako národy, ktoré Hospodin vyhubí pred vami, pretože ste nepočúvali na hlas Hospodina, svojho Boha5. Mojžišova 8,11-14.17.19.20.KP 231.1

    Izraelci však nedbali na toto varovanie. Zabudli na Boha a stratili zo zreteľa tú slávnu prednosť, že na svete mali byť Božími zástupcami. Požehnanie, ktoré dostali, sa nestalo aj požehnaním pre svet. Všetky výhody využívali len na vlastné oslávenie. Neslúžili Bohu tak, ako to od nich žiadal. Tento ľud neukázal svojim blížnym cestu živej viery, ani sa im nestal príkladom svätosti.KP 231.2

    Izraelci šli za hlasom svojho porušeného srdca, ako kedysi obyvatelia predpotopného sveta, čo malo za následok, že ľuďom sa z posvätných vecí vytratil ich spásonosný význam. Židia síce vraveli: „Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto!“ (Jeremiáš 7,4), ale pritom skresľovali povahu Boha, zneuctievali jeho meno a zhanobovali jeho svätyňu.KP 232.1

    Vinohradníci, ktorým Hospodin zveril vinicu, sa spreneverili svojmu poslaniu. Kňazi a učitelia zbožnosti neboli vernými učiteľmi ľudu ani príkladom Božej láskavosti či milosrdenstva a nepredstavili ľuďom Boží nárok na ich lásku a službu. Šlo im najmä o vlastnú slávu. Chceli si privlastniť plody vinice. Starali sa len o to, aby upútali pozornosť na seba a získali čo najväčšie pocty.KP 232.2

    Otcovia Izraela sa neprevinili len ako obyčajní hriešnici. Boli to predsa ľudia, ktorí sa Bohu slávnostne zaviazali, že budú nielen učiť: „Takto hovorí Hospodin,“ ale že budú podľa toho aj žiť. Jasné Božie slovo však nahrádzali výkladmi podľa vlastných tradícií, takže ľudia museli znášať ťažké bremená obradníckej zbožnosti, ktorá zasahovala do každej oblasti. Ľudia žili v stálom napätí, lebo nemohli splniť to, čo sa od nich žiadalo. Poznanie, že nevedia zachovať tieto rabínske ustanovenia, viedlo k zanedbávaniu aj Božich prikázaní.KP 232.3

    Boh ich poučil, že majiteľom vinice je on sám a že všetko, čo majú, im len zveril, aby to preňho zúročili. Kňazi a učitelia však nezastávali svoj svätý úrad ako správcovia Božieho vlastníctva. Sústavne olupovali Pána o hmotné i duchovné dary, ktoré im mali pomôcť rozvíjať jeho dielo. Pre ich chamtivosť a sebectvo nimi pohŕdali ešte aj pohania. Tento žalostný príklad ich zvádzal k nesprávnej predstave o Božej povahe a zákonoch jeho kráľovstva.KP 232.4

    Boh znášal svoj ľud otcovsky trpezlivo. Oslovoval ho nielen novými prejavmi svojej milosti, ale aj jej odmietnutím. Znova a znova upozorňoval na jeho hriechy a zhovievavo čakal, že ich uzná. Posielal prorokov a poslov, aby vinohradníkom pripomínali Božie požiadavky. Namiesto toho, aby ich títo radostne privítali, zaobchádzali s nimi ako s nepriateľmi. Prenasledovali ich a zabíjali. Boh poslal ďalších poslov, no aj tých stihol rovnaký údel ako prvých s tým rozdielom, že vinohradníci sa k nim správali ešte zlomyseľnejšie a zákernejšie.KP 233.1

    Boh nakoniec poslal na vinicu svojho Syna. Povedal: „Iste budú mať rešpekt pred mojím synom.“ Odpor sa však v nich zmenil na závisť, a preto si medzi sebou povedali: „Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude našeMatúš 21,37.38. Plody vinice budeme môcť užívať sami, ako budeme chcieť.KP 233.2

    Židovskí vládcovia nemilovali Boha, preto sa od neho odvrátili a odmietli každý jeho návrh na zmierenie. Kristus, milovaný Boží Syn, prišiel potvrdiť práva Vlastníka vinice, ale vinári sa k nemu správali pohŕdavo a vraveli: Nechceme, aby nám vládol tento muž. Závideli Kristovi jeho vznešenú povahu. Spôsob, akým učil, prevyšoval ich prístup k ľuďom, a preto sa obávali jeho úspechov. Odhaľoval a karhal ich pokrytectvo, poukazoval na následky ich správania. Ich hnev sa vystupňoval do zúrivosti. Trápili ich výčitky, ktorých oprávnenosť nemohli poprieť. Nenávideli Kristom stelesnený ideál spravodlivosti. Poznali, že ich nielen učením, ale aj celým svojm životom usvedčuje zo sebectva, preto sa ho rozhodli zabiť. Nenávideli jeho príkladnú spoľahlivosť, zbožnosť a vznešenú duchovnosť, ktoré sa prejavovali v každom jeho skutku. Celým svojím správaním karhal ich sebectvo. A v konečnej skúške, v ktorej išlo o rozhodnutie medzi poslušnosťou vedúcou k večnému životu a neposlušnosťou smerujúcou k večnej smrti, zavrhli „Svätého Izraelského“. Keď si mali vybrať medzi Kristom a Barabášom, volali: „Nám prepusť BarabášaLukáš 23,18. Na Pilátovu otázku: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ fanaticky vykrikovali: „Ukrižovať ho!Matúš 27,22. Pilát sa ďalej opýtal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ Kňazi a poprední z ľudu mu odvetili: „Nemáme kráľa, iba cisára!Ján 19,15. Keď si Pilát umýval ruky a povedal: „Ja nenesiem vinu na tejto krvi,“ k nevedomému davu sa pridali kňazi a zúrivo volali: „Jeho krv na nás a na naše deti!Matúš 27,24.25.KP 233.3

    Taká bola voľba židovských vodcov. Ich rozhodnutie bolo zaznamenané v knihe, ktorú Ján videl v ruke Sediaceho na tróne. Túto knihu nikto z ľudí nemôže otvoriť. Keď ju odpečatí „Lev z Júdovho kmeňa“, predstavitelia vyvoleného národa sa znova stretnú so svojím rozhodnutím, ale v podobe rozsudku.KP 234.1

    Židia sa radi utešovali predstavou, že nebo im je mimoriadne priaznivo naklonené a že budú stále pokladaní za Božiu cirkev. Ako potomkovia Abraháma verili, že základ ich blahobytu je taký pevný, že ich ani zem, ani nebo nemôžu zbaviť ich práv. Svojou nevernosťou však pripravovali súd nad sebou, a tým aj odlúčenie od Boha.KP 234.2

    Kristus v podobenstve o vinici upozornil duchovných vodcov národa na vrcholný prejav ich bezbožnosti a spýtal sa ich: „Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Kňazi si pri sledovaní podobenstva ani neuvedomili, že jeho zmysel sa týka priamo ich, preto pohotovo s ľudom odpovedali: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úroduMatúš 21,40.41.KP 234.3

    Nechtiac tým nad sebou vyniesli rozsudok. Poznali, že Ježiš svojím prenikavým pohľadom číta tajomstvo srdca každého z nich. Zasiahla ich neodolateľná moc Kristovho božstva. Vo vinohradníkoch spoznali seba a mimovoľne zvolali: „Ešteže čo!Lukáš 20,16.KP 234.4

    Slávnostne a s ľútosťou sa ich Kristus opýtal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? Pán to urobil; je to divné v našich očiach? Preto vám vravím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozmliaždiMatúš 21,42-44.KP 235.1

    Kristus mohol odvrátiť ortieľ, ktorý si tento národ sám zvolil, keby ho ľudia boli prijali. Závisť a žiarlivosť ich však natoľko ovládli, že sa stali nezmieriteľnými. Rozhodli sa neprijať Ježiša Nazaretského ako Mesiáša. Odmietli Svetlo sveta a odvtedy ich život zahaľovala tá najhustejšia temnota. Na židovský národ doľahol predpovedaný súd. Nespútané vášne vohnali Židov do záhuby, takže sa v slepej zúrivosti navzájom zabíjali. Svojou vzdorovitosťou, tvrdošijnosťou a pýchou privolávali na seba hnev rímskych dobyvateľov. Rimania zničili Jeruzalem, zborili chrám a pozemok pod ním zorali na pole. Potomkovia Júdska zomierali najstrašnejšími spôsobmi. Milióny Židov sa v pohanských krajinách dostalo do otroctva.KP 235.2

    Židia ako národ nesplnili Boží plán a vinica im bola odňatá. Výsady, ktoré zneužili a dielo, ktoré zanedbali, Pán zveril iným.KP 235.3

    Larger font
    Smaller font
    Copy
    Print
    Contents