Päť malých jačmenných chlebov nasýti veľké množstvo ľudí

Keď Kristus učil pri jazere, celý deň sa k nemu a jeho učeníkom hrnul veľký zástup ľudí. Počúvali jeho jednoduché, zrozumiteľné a láskavé slová. Boli pre nich liečivým balzamom. Hojivé dotyky jeho božskej ruky vracali zdravie chorým a život zomierajúcim. Zdalo sa, že nebo zostúpilo na zem. Ľudia si vôbec neuvedomili, ako dlho už nejedli.CZ 25.1

Slnko zapadalo, a zástupy sa nerozchádzali. Učeníci preto prišli za Kristom a navrhovali mu, aby ich v ich vlastnom záujme poslal domov. Mnohí z nich prišli zďaleka a od rána nič nejedli. V okolitých mestečkách a dedinách by sa im snáď podarilo zaobstarať si niečo na jedenie. Ježiš však povedal: „Vy im dajte jesť.“ Matúš 14,16. Potom sa obrátil k Filipovi a spýtal sa ho: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ján 6,5.CZ 25.2

Filip sa pozrel na to množstvo a usúdil, že je nemožné zaobstarať potravu pre toľkých ľudí. Odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“ Ján 6,7.CZ 25.3

Ježiš sa spýtal, koľko jedla by sa našlo medzi prítomnými. Ondrej odpovedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky, ale čo je to pre toľkých?“ Ján 6,9. Ježiš prikázal, aby mu to doniesli. Potom povedal učeníkom, aby usadili ľudí do trávy. Keď sa tak stalo, „vzal tých päť chlebov a dve ryby, pohliadol do neba, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov úlomkov“. Matúš 14,19.20.CZ 25.4

Toto nasýtenie bolo zázrakom Božej moci. Kristus ponúkol jednoduchý pokrm – jačmenné chleby a ryby. Bola to každodenná potrava galilejských rybárov.CZ 25.5

Kristus mohol týmto ľuďom prestrieť bohatý stôl. No jedlo, pripravené len na uspokojenie chuti, by pre nich nebolo poučením. Týmto divom ich chcel naučiť jednoduchosti. Keby vo zvykoch dnešných ľudí vládla jednoduchosť, keby ako Adam a Eva žili v súlade so zákonmi prírody, bolo by dosť potravy pre celé ľudstvo. Dôsledkom sebectva a zvrátenej chuti sú tu hriech a utrpenie. Na jednej strane je ich príčinou nestriedmosť a na strane druhej nedostatok.CZ 25.6

Ježiš sa nesnažil upútať ľudí tým, že by uspokojil ich túžbu po blahobyte. Pre tento veľký zástup unavených a hladných ľudí bola jednoduchá strava dôkazom Kristovej moci, ako aj jeho nežnej starostlivosti o ich každodenné životné potreby. Spasiteľ nesľubuje svojim nasledovníkom prepych sveta. V živote ich môže zastihnúť i chudoba. Ježiš ich však uisťuje, že sa o ich potreby postará. Sľubuje im to, čo je viac než pozemské šťastie – stálu útechu svojej prítomnosti.CZ 26.1

Zástup bol nasýtený, a veľa potravy zostalo. Ježiš prikázal svojim učeníkom: „Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ Ján 6,12. Tieto slová znamenali niečo viac než pozbierať zvyšky potravy do košov. Poučenie bolo dvojnásobné. Nič nemá vyjsť nazmar. Nesmieme nechať bez povšimnutia, čo by prinieslo hoci len malý úžitok. Nesmieme zanedbať nič, čo by mohlo poslúžiť pre dobro človeka. Je potrebné zozbierať všetko, čo zmierni núdzu hladujúcich na zemi. Rovnakú starostlivosť musíme venovať chlebu z neba, aby sme naplnili potreby srdca. Máme žiť z každého Božieho slova. Nič z toho, čo Boh hovorí, sa nesmie stratiť. Ani jediné slovo, ktoré súvisí s našou spásou, nesmieme zanedbať. Ani jediné slovo nesmieme nechať padnúť na zem bez úžitku.CZ 26.2

Zázrak rozmnoženia chleba nám pripomína našu závislosť od Boha. Keď mal Kristus nasýtiť päť tisíc ľudí, nebola po ruke takmer žiadna potrava. Zdalo sa, že Kristus nemá nič, čo by mohol použiť. S piatimi tisícami mužov, a to nerátajúc ženy a deti, bol v pustej krajine. Nevolal ich, aby tam prišli za ním. Túžba byť v jeho prítomnosti ich nútila ísť bez pozvania alebo príkazu. Kristus však vedel, že po celodennom počúvaní sú unavení a hladní. Ich domovy boli ďaleko a noc bola predo dvermi. Mnohí z nich si nemali za čo kúpiť nejaké jedlo. Ten, ktorý sa za nich štyridsať dní postil na púšti, nedovolí, aby sa domov vrátili hladní.CZ 26.3

Božia prozreteľnosť postavila Ježiša do tejto situácie a on sa spoliehal, že nebeský Otec mu pomôže naplniť potreby týchto ľudí. Ak sa dostaneme do ťažkej situácie, máme sa spoliehať na Boha. V každej núdzi máme hľadať pomoc u toho, ktorý príkazom ovláda nekonečné zdroje.CZ 27.1

Pri tomto zázraku dostal Kristus to, čo potreboval, od Otca. Odovzdal to učeníkom, učeníci ľuďom a ľudia navzájom jeden druhému. Tak všetci, ktorí sú v úzkom vzťahu s Kristom, dostanú od neho chlieb života a budú ho rozdávať ďalším. Poslaním jeho nasledovníkov je sprostredkovávať spojenie medzi Kristom a ľuďmi.CZ 27.2

Keď učeníci počuli Spasiteľov príkaz: „Vy im dajte jesť,“ mysleli hneď na všetky ťažkosti s tým spojené. Pýtali sa: „Máme ísť do dedín nakúpiť jedlo?“ Čo však povedal Kristus? „Vy im dajte jesť.“ Učeníci priniesli Ježišovi všetko, čo mali. Kristus im však nepovedal, aby jedli. Prikázal im poslúžiť ľuďom. Jedlo sa v jeho rukách množilo a ruky učeníkov, vystierajúce sa ku Kristovi, nezostali nikdy prázdne. Malá zásoba stačila všetkým. Keď sa zástup nasýtil, jedli toto vzácne, nebom darované jedlo učeníci s Ježišom.CZ 27.3

Ako často sme pri myšlienke na potreby chudobných, nevzdelaných a trpiacich zmalomyseľnení a pýtame sa: „Môžu vôbec naše chabé sily a skromné možnosti pomôcť odstrániť túto strašnú biedu? Nemáme počkať na niekoho, kto to vie lepšie zorganizovať, na nejakú organizáciu, ktorá sa tým bude zaoberať?“ Kristus hovorí: „Vy im dajte jesť.“ Využite prostriedky, čas a schopnosti, ktoré máte. Dajte svoje jačmenné chleby Ježišovi.CZ 27.4

Možno vaše zásoby nestačia pre tisíce. Možno nasýtia iba jedného človeka. V Kristových rukách však môžu poslúžiť mnohým. Urobte to isté, čo učeníci – dajte, čo máte. A on váš dar znásobí. Odmení vašu úprimnú, jednoduchú dôveru v neho. To, čo sa zdalo byť skromnou zásobou, sa v skutočnosti ukáže ako bohatá hostina.CZ 28.1

„Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať... Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok, ako je napísané: ’Rozsýpal, dával chudobným, jeho spravodlivosť trvá na veky.‘ A ten, ktorý zabezpečuje rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. Po každej stránke budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu.“ 2. Korinťanom 9,6-11.CZ 28.2