„Trochu si odpočiňte“

Keď sa učeníci vrátili zo svojej prvej misijnej cesty, Ježiš im povedal: „Poďte a trochu si odpočiňte.“ Ako hlásatelia evanjelia prežívali radosť z úspechu. Vtom dostali správu, že na Herodesov príkaz bol Ján Krstiteľ usmrtený. Učeníci boli trpko sklamaní a prežívali veľký žiaľ. Ježiš vedel, že ak dovolí, aby Ján Krstiteľ zomrel vo väzení, viera učeníkov bude podrobená ťažkej skúške. So súcitom sa pozeral na ich tváre plné zármutku a sĺz. Aj v jeho očiach boli slzy a v hlase bolo cítiť smútok, keď povedal: „Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte.“ Marek 6,31.CZ 31.2

Neďaleko Betsaidy, celkom na severe Galilejského jazera, sa nachádzalo miesto, krásne svojou sviežou jarnou zeleňou, ktoré ľudia navštevovali len veľmi zriedka. Toto miesto sa stalo pre Ježiša a jeho učeníkov vyhľadávaným útočiskom. Vydali sa ta člnom cez jazero. Ďaleko od hluku zástupov si mohli odpočinúť. Mohli počúvať Kristove slová bez toho, aby ich vyrušovali narážky a obviňovanie farizejov. Dúfali, že tam prežijú pekné chvíle v spoločnosti svojho Pána.CZ 31.3

Ježiš mohol stráviť sám so svojimi milovanými učeníkmi len veľmi málo času. Aké vzácne im boli tieto okamihy! Rozprávali sa o šírení evanjelia, o tom, ako pracovať účinnejšie a lepšie, aby sa radostné posolstvo o záchrane dostalo ku všetkým ľuďom. Keď im Ježiš otváral pokladnicu pravdy, Božia moc ich oživovala a napĺňala novou nádejou a odvahou.CZ 31.4

Čoskoro však zástupy opäť hľadali Ježiša. Predpokladali, že si odišiel odpočinúť na obvyklé miesto. A tak šli za ním. Nádej, že si aspoň hodinku oddýchnu, sa rozplynula. No v hĺbke svojho čistého a milujúceho srdca mal dobrý Pastier lásku a súcit k týmto hľadajúcim a túžiacim bytostiam. Celý deň slúžil a napĺňal ich potreby. Večer ich prepustil, aby mohli ísť domov a odpočinúť si.CZ 32.1

Počas svojho života, ktorý úplne zasvätil službe pre dobro iných, považoval Spasiteľ za nevyhnutné prerušiť niekedy svoju prácu a v ústraní, nikým nerušený, hľadať spojenie so svojím Otcom. Keď sa zástup, ktorý šiel za ním, vrátil domov, odišiel Ježiš do hôr a tam, sám s Bohom, sa vrúcne modlil za týchto trpiacich, hriešnych a chudobných ľudí.CZ 32.2

Keď svojim učeníkom povedal, že žatva je síce veľká, ale robotníkov málo, nechcel od nich, aby pracovali bez prerušenia. Vyzval ich: „Proste preto Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoju žatvu.“ Matúš 9,38. Slová plné súcitu, ktoré povedal svojim prvým učeníkom, hovorí aj dnes svojim unaveným pracovníkom: „Poďte vy sami do ústrania... a trochu si odpočiňte.“ Marek 6,31.CZ 32.3

Všetci, ktorí sa učia v Božej škole, potrebujú stráviť hodinu v tichu a pokoji a rozprávať sa so svojím srdcom, s prírodou a Bohom. Majú totiž žiť život, ktorý sa líši od sveta a jeho zvykov. Na to potrebujú získať osobnú skúsenosť v poznávaní Božej vôle. Musíme sami počuť, ako sa Boh prihovára k nášmu srdcu. Keď všetky ostatné hlasy umĺknu a my ticho čakáme, vnútorný pokoj nám umožní lepšie počuť Boží hlas. Boh nám hovorí: „Prestaňte! Uznajte, že ja som Boh!“ Žalm 46,11. To je účinná príprava na každú prácu pre Boha. Kto sa takto občerství, bude i uprostred ponáhľajúceho sa davu, i pri najintenzívnejšej práci obklopený ovzduším svetla a pokoja. Dostane nové povzbudenie. Jeho telesná i duchovná sila porastie. Jeho život bude šíriť vôňu a zjavovať božskú moc, ktorá prenikne do ľudských sŕdc.CZ 32.4