28. kapitola — Poslanie domova

Obnova a povznesenie ľudstva sa začína v domove. Rozhodujúci je vplyv rodičov. Spoločnosť sa skladá z rodín a je taká, akú ju vytvoria rodičia. Zo srdca „pramení život“ (Príslovia 4,23) a srdcom spoločnosti, cirkvi a národa je rodina. Blaho spoločnosti, úspech cirkvi a prosperita národa závisí od vplyvu domova.CZ 248.1

O význame a možnostiach rodinného života nám hovorí Ježišov život. Opustil nebo, aby bol naším vzorom a učiteľom. Tridsať rokov prežil v nazaretskej rodine. Biblický záznam z tohto obdobia je veľmi stručný. Nekonali sa žiadne zázraky, ktoré by upútali pozornosť ľudí. Dychtivé zástupy nechodili za Ježišom a nepočúvali jeho slová. A predsa aj vtedy plnil svoje božské poslanie. Žil ako človek a podieľal sa na živote rodiny – dodržiaval jej poriadok, plnil povinnosti, ktoré v rodine mal, a znášal ťažkosti spojené s rodinným životom. Svoje detstvo a mladosť prežíval Ježiš v bezpečí a starostlivosti skromného domova. „A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.“ Lukáš 2,52.CZ 248.2

Tieto roky v ústraní Ježiš naplnil láskou a službou. Jeho nesebeckosť a trpezlivosť, odvaha a vernosť, jeho víťazstvá nad pokušením, neotrasiteľný pokoj, tichosť a radosť boli stálym zdrojom povzbudenia pre druhých. Doma šíril vôkol seba čisté a láskavé ovzdušie. Jeho život pôsobil v spoločnosti ako kvas. Nevykonal žiadny zázrak. Pokúšaní, chorí a zúfalí predsa cítili silu uzdravujúcej a životodarnej lásky, ktorá z neho vyžarovala. Od svojho raného detstva nenápadne slúžil druhým. Keď potom začal verejne pôsobiť, mnohí ho radi počúvali.CZ 248.3

Spasiteľovo detstvo a mladosť nie sú príkladom iba pre mladých ľudí, ale poučením a povzbudením i pre rodičov. Prvým poľom pôsobnosti pre tých, ktorí chcú pracovať pre svojich blížnych, je rodina a susedia. Tým, ktorí zakladajú a starajú sa o rodiny, bolo zverené najdôležitejšie poslanie. Nič z toho, čím boli ľudia poverení, nemá závažnejšie a ďalekosiahlejšie dôsledky, než práca a vplyv otcov a matiek.CZ 249.1

O budúcnosti ľudskej spoločnosti rozhodnú deti a mladí ľudia dneška. Aké to budú deti a mládež, to závisí od rodiny. Choroby, bieda a zločiny, ktoré ľudstvo postihujú, sú vo veľkej miere dôsledkom nedostatku správnej výchovy. Keby bol rodinný život čistý a úprimný, keby deti opúšťajúce domov boli pripravené plniť úlohy, ktoré ich v živote čakajú a čeliť nebezpečenstvám, ktoré ich stretnú, ako by sa zmenil tento svet!CZ 249.2

Rôzne organizácie a ústavy venujú veľa času, peňazí, práce a úsilia, aby pomohli obetiam zlozvykov. Nestačí to však. Potreba je veľká a výsledok nepatrný. Len málo ľudí sa zmení natrvalo.CZ 249.3

Mnohí túžia žiť lepším životom. Nemajú však dosť odvahy a rozhodnosti zlomiť silu svojich návykov. Vyžaduje si to obete, zápasy a námahu, preto radšej cúvnu a ďalej žijú v biede a skaze. A tak ľudia s neobyčajnými rozumovými schopnosťami, ctižiadostiví, nadaní, vzdelaní a schopní zastávať vysoké a zodpovedné miesta, sú zbavení dôstojnosti a stratení pre život časný i večný.CZ 249.4

Tí, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj život a opäť získať ľudskú dôstojnosť, vedú ťažký boj. Úrodu zla, ktoré rozsievali, zberajú mnohí v podobe poškodeného zdravia, oslabenej vôle, znížených rozumových schopností a narušených vzťahov po celý život. Čo všetko mohli dosiahnuť, keby sa so zlom vysporiadali hneď na začiatku!CZ 249.5

Vo veľkej miere je to zodpovednosť rodičov. Nestriedmosť a ďalšie zlozvyky sa ako rakovina zažierajú do ľudskej spoločnosti. Keby boli rodičia poučení ako formovať charakter a zvyky svojich detí, výsledky by boli stokrát lepšie. Záleží na rodičoch, aby zlozvyk, ktorý spôsobuje strašné zlo, zmenili na zvyk, ktorý ich bude viesť k dobru. Od samého začiatku musia usmerňovať život svojich detí a viesť ich správnym smerom.CZ 249.6

Rodičia majú svojim deťom dať základ pre zdravý a šťastný život. Je dôležité, aby deti odchádzali z domova mravne odolní voči pokušeniam a rozhodnutí úspešne zápasiť so životnými problémami. Rodičia ich majú motivovať k určitému cieľu a rozvíjať v nich schopnosti, ktoré im pomôžu žiť tak, aby boli Bohu ku cti a svetu požehnaním. Povinnosťou rodičov je naučiť ich žiť čestne a poctivo za každých okolností, keď sa darí, i keď prídu ťažkosti. To je cesta, ktorá ich dovedie k nebeským výšinám.CZ 250.1