Bratská láska

Kristus neuznával delenie ľudí podľa národnosti, postavenia alebo vyznania. Zákonníci a farizeji si priali, aby požehnanie z darov nebies bolo určené iba pre ich národ. Zvyšok Božej rodiny na svete mal byť z toho vylúčený. Kristus však prišiel zbúrať každý deliaci múr. Prišiel ukázať, že jeho dar milosti a lásky je neobmedzený tak ako vzduch, svetlo alebo dážď, ktorý osviežuje zem.CZ 13.1

Svojím životom založil Kristus náboženstvo, v ktorom nie sú žiadne kasty. Židia i pohania, slobodní i otroci sú spojení vzájomným bratstvom. Pred Bohom sú si rovní. Kristus sa nedal ovplyvniť žiadnym politickým dianím. Nerobil rozdiel medzi príslušníkmi vlastného národa a cudzincami, priateľmi a nepriateľmi. Túžba človeka po záchrane sa dotýkala jeho srdca.CZ 13.2

Ježiš nepovažoval nikoho za bezcenného. Každému sa snažil poskytnúť uzdravujúci liek. Nech sa nachádzal v akejkoľvek spoločnosti, svoje učenie prispôsobil daným okolnostiam a dobe. Pri každej urážke a nezáujme jedného človeka o druhého si viac uvedomil, ako veľmi potrebujú jeho božský a ľudský súcit. Túžil poskytnúť nádej ľuďom drsným i tým, u ktorých sa nedala očakávať veľká zmena. Uistil ich, že oni tiež môžu žiť čistým a užitočným životom a získať charakter, ktorý bude svedčiť o tom, že sú Božími deťmi.CZ 13.3

Často sa stretával s ľuďmi, ktorí sa dostali pod vládu satana a nemali silu vymaniť sa z nej. Práve tým – zmalomyseľneným, chorým, pokúšaným a padlým – prejavoval Ježiš láskyplný súcit. Povedal im slová, ktoré potrebovali počuť a ktorým mohli rozumieť. Stretával tiež ľudí, ktorí zápasili s nepriateľom spasenia. Povzbudzoval ich, aby vydržali a uisťoval o tom, že zvíťazia, pretože anjeli, ktorí im v tom pomôžu, sú na ich strane.CZ 13.4

Sedával ako čestný hosť pri stoloch publikánov. Svojím súcitom a láskavosťou dokazoval, že si váži dôstojnosť človeka. Títo ľudia túžili byť hodní jeho dôvery. Pre ich vyprahnuté srdcia boli jeho slová životodarnou silou. V týchto vyvrheľoch spoločnosti prebudil nové pohnútky a dal im príležitosť začať nový život.CZ 13.5

Hoci bol Ježiš Žid, verejne sa stýkal so Samaritánmi. Neuznával farizejské zvyky svojho národa. Napriek ich predsudkom prijímal pohostinnosť opovrhovaných ľudí. Spal pod ich strechou. Jedol s nimi pri stole to, čo pripravili a svojimi rukami mu podávali. Učil na ich uliciach a správal sa k nim veľmi láskavo a zdvorilo. Zatiaľ čo ľudským súcitom priťahoval ich srdcia k sebe, božská milosť im prinášala spasenie, ktoré Židia odmietli.CZ 14.1