Hodnoty života

Ľudia si sotva uvedomujú skutočný zmysel života. Láka ich lesk a honosnosť. Snažia sa získať svetskú slávu. Obetujú jej pravé životné ciele. Skutočné hodnoty života, ako sú jednoduchosť, čestnosť, pravdivosť, čistota a poctivosť, sa nedajú kúpiť ani predať. Sú zadarmo pre nevzdelaných i učených, pre skromného robotníka i pre váženého štátnika. Boh dáva radosť každému. Môžu sa z nej tešiť bohatí i chudobní. Je to radosť, ktorá pramení z čistoty myšlienok a nesebeckého správania. Je to radosť, ktorú zakúšame, keď vyjadrujeme súcit a robíme činy lásky. Kristovo svetlo vyžaruje z tých, čo takto slúžia a svieti tým, ktorých život je poznamenaný mnohými tieňmi.CZ 138.1

Ak pomáhame napĺňať každodenné potreby chudobných, pamätajme aj na ich duchovné potreby. Svojím vlastným životom vydávajme svedectvo o Spasiteľovej veľkej zachraňujúcej moci. Nech náš charakter predstavuje vysokú úroveň, ktorú môžu dosiahnuť všetci. Zvestujme evanjelium jednoduchými príkladmi. Všetko, čo robíme, nech je poučením vo formovaní charakteru.CZ 138.2

I tí najslabší a najbezvýznamnejší sa môžu pri svojej skromnej práci stať Božími spolupracovníkmi a tešiť sa z jeho prítomnosti a životodarnej milosti. Nemajú byť vyčerpaní nekonečnými povinnosťami a trápiť sa zbytočnými starosťami. Nech každý deň pracujú a verne plnia svoje poslanie, ktorým ich poverila Božia prozreteľnosť a Boh sa o nich postará. Hovorí:CZ 138.3

„Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.“ Filipským 4,6.7.CZ 138.4

Pán sa stará o všetko svoje stvorenstvo. Miluje všetkých a nerobí žiadne rozdiely. Až na to, že najviac súcitu prejavuje tým, ktorí nesú najťažšie životné bremená. Božie deti musia čeliť skúškam a ťažkostiam. Svoj údel však majú prijímať s radosťou a pamätať, že Boh sám obdarí svojou najväčšou priazňou všetkých, ktorých svet zabúda oceniť.CZ 138.5

Práve keď sa dostávame do ťažkostí, Boh, ako odpoveď na pokornú modlitbu, zjavuje svoju moc a múdrosť. Dôverujme mu ako Bohu, ktorý počuje a vypočúva modlitby. Dá sa nám poznať ako ten, ktorý môže pomôcť v každej núdzi. Ten, ktorý stvoril človeka a dal mu obdivuhodné telesné, duševné a duchovné schopnosti, nezabudne na nič potrebné na zachovanie života, ktorý dal. Ten, ktorý nám dal svoje slovo – a to nás posilňuje ako lístie zo stromu života, určite nezatají, ako zaobstarať pokrm pre jeho deti v núdzi.CZ 139.1

Ako môže získať múdrosť jednoduchý oráč? Tak, že ju bude usilovne hľadať ako striebro alebo skrytý poklad. „Tak ho učí, čo je správne, a poúča ho jeho Boh.“ Izaiáš 28,26. „Aj to pochádza od Hospodina mocností, divný je jeho plán, veľká je jeho múdrosť.“ Izaiáš 28,29.CZ 139.2

Ten, ktorý učil Adama a Evu starať sa o záhradu, chce učiť ľudí aj dnes. U neho je múdrosť pre toho, kto orie i kto rozsieva. Boh otvára brány pokroku tým, ktorí mu dôverujú a poslúchajú ho. Nech len smelo postupujú vpred a dôverujú Bohu, že naplní ich potreby podľa bohatstva svojej dobroty.CZ 139.3

Ten, ktorý piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybkami nasýtil zástupy, je schopný aj nás dnes obdarovať plodmi našej práce. Ten, ktorý galilejským rybárom povedal: „...spusťte siete na lov,“ (Lukáš 5,4) naplnil ich tak, že sa až trhali. Kristus chce, aby jeho ľud v tom videl dôkaz toho, čo chce pre svoj ľud urobiť aj dnes. Boh, ktorý dal Izraelcom na púšti mannu z neba, ešte stále žije a vládne. Povedie svoj ľud a dá mu schopnosti i múdrosť k práci, ktorú je povolaný vykonať. Dá múdrosť tým, ktorí sa snažia plniť svoje povinnosti svedomito a rozumne. Ten, ktorému patrí celý svet, je nesmierne bohatý. Požehná každému, kto sa usiluje o to, aby bol požehnaním pre iných.CZ 139.4

Svoj zrak máme dvíhať k nebu s dôverou. Nesmieme sa nechať znechutiť, keď sa nám zdanlivo nedarí. Nemáme byť skľúčení, keď pomoc mešká. Máme pracovať s radostnou mysľou, s nádejou a vďačnosťou, s vierou, že v hlbinách zeme sú pre verných pracovníkov ukryté poklady, vzácnejšie než striebro a zlato. Pohoria a vrchy sa menia, zem chátra ako odev, no požehnanie, ktoré Boh dáva svojmu ľudu žijúcemu na púšti, nikdy neprestáva.CZ 140.1