Vďačnosť a chvála

Naše telesné a duševné zdravie najlepšie upevní vďačnosť a chvála. Ako je potrebné modliť sa, tak je tiež nutné nepodliehať depresii, myšlienkam a pocitom nespokojnosti. Ak kráčame k nebeskému domovu, nemôžeme predsa ísť ako sprievod pozostalých, ktorí celou cestou nariekajú a sťažujú sa.CZ 180.6

Kresťania, ktorí stále nariekajú a myslia si, že radosť a šťastie je hriech, nemajú správne náboženstvo. Tí, čo si všímajú len smutné veci vôkol seba a radšej sa dívajú na suché lístie, než aby si natrhali krásne živé kvety, čo nevidia krásu veľhôr a sviežu zeleň v údoliach a nechcú počuť radostný hlas prírody, ktorý je otvorenému uchu príjemnou hudbou, títo ľudia nežijú v spoločenstve s Kristom. Obklopujú sa šerom a tmou, zatiaľ čo by mohli žiť vo svetle Slnka spravodlivosti, ktoré by so zdravím na svojich lúčoch vyšlo v ich srdciach.CZ 180.7

Bolesť môže vašu myseľ zatiahnuť mrakmi. Nesnažte sa vtedy rozmýšľať. Viete, že Ježiš vás miluje a rozumie vašej slabosti. Jeho vôľu vykonáte jednoducho tak, že sa mu úplne odovzdáte.CZ 181.1

Existuje prírodný zákon, ktorý hovorí, že naše myšlienky a pocity sa posilnia a povzbudia, ak ich vyslovíme. Slovami vyjadrujeme myšlienky, ale pravdou je tiež to, že myšlienky sa rodia zo slov. Keby sme viac rozprávali o svojej viere, tešili sa z požehnania, ktoré sme prijali – z Božej lásky a milosti – naša radosť a viera by porástli. Žiadny jazyk nemôže vyjadriť a ani myseľ smrteľného človeka pochopiť požehnanie, ktoré plynie z uvedomenia si Božej lásky a dobroty. Už tu na zemi môžeme prežívať radosť a byť studničkou, ktorá nevysychá, pretože pramení pri Božom tróne.CZ 181.2

Učme preto svoje srdce a ústa chváliť Boha za jeho nekonečnú lásku. Učme sa dôverovať, nevzdávať sa nádeje a tešiť sa zo svetla, ktoré žiari z golgotského kríža. Nikdy by sme nemali zabúdať, že sme deťmi nebeského Kráľa, synmi a dcérami Pána zástupov. Je našou prednosťou, že sa môžeme spoliehať na Boha. „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach... A buďte vďační!“ Kološanom 3,15.CZ 181.3

Zabudnime na svoje ťažkosti a problémy a chváľme Boha za to, že môžeme žiť na jeho slávu. Nové požehnania každého dňa nech prebúdzajú v našich srdciach chválu za jeho láskavú starostlivosť. Keď ráno otvoríte oči, ďakujte Bohu za ochranu v noci. Ďakujte za jeho pokoj vo vašom srdci. Ráno, na obed i večer nech vaša vďačnosť ako sladká vôňa stúpa k nebesiam.CZ 181.4

Keď sa nás niekto spýta, ako sa cítime, nehovorme niečo smutné, aby sme vzbudili jeho súcit. Nerozprávajme o svojej bolesti a trápeniach, o tom, že nám chýba viera. Pokušiteľ je rád, keď počuje takéto slová. Ak rozprávame o tom, čo nás trápi, oslavujeme satana. Premôže nás, ak sa budeme zaoberať jeho veľkou mocou. Rozprávaním o jeho sile sa sami vydávame do jeho rúk. Hovorme preto radšej o veľkej Božej moci, aby sa naše záujmy zjednotili s jeho záujmami. Rozprávajme o Kristovej nesmiernej moci a o jeho sláve. Celé nebo sa zaujíma o našu záchranu. Tisíce a desaťtisíce Božích anjelov sú poverení slúžiť tým, ktorí sa stanú dedičmi spasenia. Chránia nás pred zlom a vedú boj proti mocnostiam tmy, ktoré usilujú o našu záhubu. Nemáme byť v každej chvíli vďační, a to aj vtedy, keď sa nám do cesty postavia očividné prekážky?CZ 181.5